Jan Kanos, dochodca, Pohorela:

- Som uz stary a o takych veciach vela neviem. Ale stava sa kadeco, v televizii sa o tom vela hovori. Nemalo by to byt, lebo male deti by nemali vediet, co je to noz, zbran, ako ublizit dospelemu cloveku alebo seberovnemu partnerovi. Moj otec bol prisny, ked pozrel, vyrazilo ti dych, nebil nas, ale "bol mores". A v takomto zmysle som aj ja vychoval svoje deti. Nebil som ich, ale ked aj dnes poviem, a to uz maju po styridsatpat rokov, maju "svoj mores". Nevplyva tu len jeden faktor, ale v prvom rade rodic musi vediet vychovat. Nepaci sa mi tento poriadok, zhovaram sa s vami a o hodinu vas olupim. To je zivot!

Jana Stulajterova, hospodarka, Brezno:

- Ja napriklad byvam na prvom poschodi a s mladezou som nemala dobre skusenosti. Schadzali sa pod oknami a ked som ich upozornila, vysprejovali nam cely vchod. Nastastie vinnikov sme nasli. Stava sa to vo velkom a ludia si to nevsimaju. Preco je kriminalita mladeze? Nemaju zaujmy alebo ich rodicia malo zatazuju zaujmovymi cinnostami. Myslim si, ze je skoda, ze sa centrum volneho casu prestahovalo z mesta na sidlisko. Je mimo mesta a viacej ho vyuzivaju deti z Mazornikova. Kazdy rodic musi rozhodnut, na co je dieta nadane a zamestnat ho. Viem, ze nieto roboty, ja mam tiez velkeho syna. Myslim si, ze rodicia by si mali viacej vsimat deti.

Dana Svantnerova, nezamestnana, Brezno:

- Ja si myslim, ze je to hlavne tou nezamestnanostou. Mladi by mali mat viacej prilezitosti na zamestnanie. No a potom rozhodujuci vplyv ma aj televizia. Zasadne som proti nasilnym filmom, pretoze clovek si potrebuje skor oddychnut, ako sa pozerat na kadejake "krvaky" a mladezi to rozhodne neprospieva. Akurat to prospieva kriminalite, pretoze vo filmoch su presne navody.

J. P., sekretarka:

- Myslim si, ze na kriminalitu mladeze vplyva majetkove zabezpecenie a potom aj vychova.

Emilia Hostakova, skladnicka, Nemecka:

- Deti vychovava viac-menej ulica, rodicia su v robote, kazdy sa nahana len za peniazmi, deti su odstrcene. Myslim si, ze to je hlavna pricina detskej kriminality. Prosto rodicia sa detom nevenuju tolko, ako by bolo treba. No a potom zly vplyv maju aj americke filmy, v ktorych je same zabijanie, sex. Nie som nejaka stara, ale nepaci sa mi to.

Martin Kurajda, student, Brezno:

- Na kriminalitu mladeze vplyva urcite aj rodinne prostredie, v ktorom deti vyrastaju, v sucasnosti k tomu prispieva aj zla financna situacia. Ked je nezamestnanost, ludia si pomahaju, ako vedia, aj ked to nie je najlepsi sposob. Isty vplyv tu zohrava aj kinematografia, ked v modernych akcnych americkych filmoch prevlada zabijanie.

Darina Cesnakova, nezamestnana, Bacuch:

- V prvom rade je to teraz taka uvolnenost, podmienky na to, velka nezamestnanost mladeze. To vsetko spolu suvisi. Keby boli zamestnani, podla mna by to nerobili.

Dakujeme...

Starosta obce Benus Martin Gonda a predseda organizacneho vyboru pretekov Krnohy - Benus 2001 Ivan Licko dakuju spoluorganizatorovi Lesom SR, OZ Benus, celemu organizacnemu vyboru a zvlast vsetkym sponzorom, ktori prispeli k velmi dobrej urovni sportoveho podujatia.

...

Lekarom, zdravotnym sestram interneho oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Brezne a urologickeho oddelenia Fakultnej nemocnice v Martine dakujem za vzorne osetrovanie Milana Belku pocas tazkej choroby.

Milan Belko st.

...

Skladam uctu a podakovanie zamestnancom a personalu hotela Dumbier, ktori 7. februara dokazali zachranit zivot pani Leitnerovej. Zvlast chcem podakovat studentom hotelovej akademie M. Kriskovi a M. Lenhartovi, ktori profesionalnym a prikladnym pristupom jej vratili zivot. Dakujeme rychlej zdravotnickej pomoci, ze vcas a rychlo zasiahli, vedeniu interno neurologickeho oddelenia i celej nemocnici v Brezne za ich nezistnu pomoc. Dakujem vsetkym, ktori nas nenechali a pomohli vratit jej to najcennejsie, zdravie cloveka.
Vsetkym patri moja velka vdaka.

Lubomir Ridzon

Domcek plny pohody

V dnoch 1. - 2. februara sa pod zastitou Metodickeho centra v Banskej Bystrici, Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Zdruzenia na podporu alternativnych programov vo vychove a vzdelavani v Banskej Bystrici konala 2. celoslovenska konferencia s medzinarodnou ucastou na temu Skola orientovana na dieta. Okrem mnohych hodnotnych prednasok renomovanych pedagogov zo Slovenska, Holandska a Ceskej republiky sme mali moznost zucastnit sa na tvorivych dielnach prezentovanych pedagogmi z celej republiky. Aj nasa skola ZS Pionierska 2 v Brezne prispela projektom Domcek plny pohody. Vedenie skoly chce aj touto formou podakovat kolegyniam z prveho stupna Mgr. Pavlusovej, Mgr. Zakalickej a PaedDr. Veverkovej za ucast a uspesnu prezentaciu, zela im aj ostatnym ucitelom, ktori tiez v stazenych podmienkach hladaju nove formy a moderne metody vyucovania, aby detom vytvorili v skolach neohrozene prostredie, plne radosti z prace a pohody.

Mgr. Anna Bartova

 Maly, drzy a zlostny

Pes jednoducho nie je hracka, ani luxusny zivy tovar, s ktorym sa majitel pochvali pred susedmi a na verejnosti. Je to hlavne zivotaschopny tvor. Potrebuje dobreho pana, ktory rozumie a pozna jeho povahu i potreby. A najdolezitejsi je dovod, preco ho chceme a potrebujeme mat pri sebe. Pre osameleho ci starsieho cloveka je toto stvornohe stvorenie nenahraditelnym spolocnikom a priatelom. Pre deti sa stava zvlast milacikom, ak sa o neho staraju, najdu si vzdy dostatok casu a maju v sebe vypestovany spravny vztah ku zvieratam.
Na nasom malom sidlisku uz dlho znepokojuje zeny, muzov i deti jeden maly pes. O co je mensi, o to je zlostnejsi. Tento ,,mini -havkac" si vybehne z bytu a cele hodiny si veselo korzuje po sidlisku bez obojka i bez majitela. A aby sa nenudil, divoko brese do vsetkych a do vsetkeho, co sa hybe. Najvacsiu chut brechat ma do chlapov a starsich ludi.
Obyvatelia stratili uz trpezlivost pre takuto psiu zabavku a flegmatickost jeho majitela. Napisali staznost na obecny urad. Na kratky cas sa situacia upokojila, ale opat sme svedkami ,,volnosti a neviazanosti" psika. Zase si precvicuje svoje psie reflexy na nic netusiacich okoloiducich v podobe zuriveho brechotu, dorazania na dolne koncatiny alebo utoky od chrbta.
Dobra rada v nudzi: Treba nosit pri sebe asi palicu... Majitel je zrejme hluchy a slepy a pes coraz drzejsi a trufalejsi. Len spoluobcania - nedobrovolni herci v tejto zbytocnej tragikomedii maju coraz menej trpezlivosti a pochopenia.

Ing. Irena Helcova, Stiavnicka

Reakcia na clanok ,,Co potom obycajny dedinsky lud?"

Sice v archive som nehladal, ale viem, ze Slovak panom nie je na Slovensku uz vyse patdesiat rokov, ale sudruhom. Ak nam neprekaza, ze po Slovensku chodia Zoje, Aljosovia, Natasenky, Tamary ci Ninocky, nemalo by nam prekazat ani meno Dzon, Elen ci Meri. Je dobre, ze mladez slovenska sa zmedzinarodnuje. Slovo piknik je zrozumitelne na celom svete a my sa svetu otvarame. Popritom nam slovensku identitu nikto neberie. Lepsie pre Slovaka je ist na piknik ako na predvolebny gulas. Pravdou je, ze sa nenavidime, nenavist a podozieranie mame v krvi. Ved nie je daleko doba, ked lud slovensky udaval, poukazoval a rezimu sa hrbil. To je degradacia naroda vacsia ako tolko omielana amerikanizacia. Nikto mi neberie Slovak som a Slovak zostanem. Nacionalizmus v lone naroda je na jeho vlastnu skodu. Na postkomunistickom Slovensku je ho naduroda.

Milan Kovacik

INTERNETOVA KAVIAREN?

Internetove kaviarne tvoria uz samozrejmu sucast struktury sluzieb v mestach (o turistickych centrach nehovoriac), preto je potesitelne, ze nieco podobne vzniklo aj v Brezne ako okresnom meste a ,,brane do Nizkych Tatier" zaroven. Menej potesitelna je uz cena za ponukane sluzby (4,50 koruny za 2,5 minuty je popri beznych taxach v podobnych podnikoch bezkonkurencne vysoka, pricom pre zakaznika nie je argumentom financne narocny sposob pripojenia zo strany prevadzkovatelov ci majitelov kaviarne). Oznacenie ,,kaviaren" sa mi v pripade studenej a nevludnej miestnosti v priestoroch hotela Dumbier s pochybnou literaturou zda minimalne skreslene. Pristup personalu vsak vobec nesvedci o snahe kompenzovat spominane nedostatky. Sposob merania casu, pocas ktoreho je navstevnik pripojeny na internet, je uplne netransparentny (este v novembri bezal cas na monitore kazdeho pocitaca, momentalne sa zalezitost riesi poznamkami personalu), nastavenie casu na pocitacoch casto nezodpoveda realu, moznost kontroly sa zmensuje, zvacsuje sa iba prekvapenie z vyslednej sumy pri pokladni. Stalo sa mi (13. februara 2001 po 17.00), ze v case, ked som skoncila (podla pokynov sa navstevnici nemaju odpajat zo siete), sluzbukonajuci mlady muz vobec nebol v miestnosti. Po prichode ale problemy s (prehnanou) kalkulaciou zjavne nemal. Casto zlyhavajuca technika a nekompetentnost personalu (od zamestnancov i-netovej kaviarne ocakavam, ze budu fundovanejsi ako bezni uzivatelia) pozadovanej cene tiez nezodpovedaju.
Breznianska internetova kaviaren tazi z toho, ze je v meste jedina a ocividne sa na tento svoj ,,monopolcek" spolieha. Vie, ze ak nie je ina moznost, uzivatel internetu pride, stisi si pri pocitaci tvrdu muziku (prostredie podniku nema totiz ambicie vyhoviet akemusi standardnemu vkusu) a bude dufat, ze stroj tentokrat nezamrzne.

Zuza Veselska

...

Tazko je porovnat neporovnatelne...

Bez toho, aby som sa snazila hladat vyhovorky ci ospravedlnenia, ani to nie je otazka monopolu, ale - vsetko zavisi od zakaznika: Cena internetovych sluzieb nie je odvodena od sposobu pripojenia - prostrednictvom pevnej telefonnej siete Slovenskych telekomunikacii, kde jeden miestny hovor stoji v celej Slovenskej republike 2,50 koruny bez mesacnych pausalov za telefon a zvolenu internetovu sluzbu. Cenu u sprostredkovatela v tzv. internetovych kaviarnach ovplyvnuje navstevnost (mimochodom, bola som v podobnom zariadeni v Prahe i v malom mestecku v Madarsku a cena v oboch bola porovnatelna s nasou alebo este vyssia). Viem od studentov vysokych skol, ze vo vacsich mestach sa na internet musia "objednat". Nase dva monitory su pripojene na jednu telefonnu siet, relativne by teda hodina mohla stat o polovicu menej, ako stoji teraz. ... za predpokladu, zeby boli obidva monitory pocas celej otvaracej doby obsadene sucasne naraz a bez prestavky. Ze nie su, nie je otazkou kvality sluzieb, ktore vytykate (mimochodom pravom, a na ne si "posvietim"), ale jednoducho malym poctom zakaznikov, ktori tuto sluzbu v malickom mestecku potrebuju.
A este co sa tyka kaviarenskych sluzieb, su realizovane len preto, aby zakaznik, ktory pride na internet na dlhsiu dobu, mal si moznost vypit kavu ci caj.
To, co ste oznacili pochybnou literaturou je jeden z literarnych zanrov, tzv. sci-fi a fantasy literatura, medzi jej autorov patria aj "klasici" ako Lem ci Tolkien.
Kaviaren nefunguje este ani rok a stale sa snazime vyprofilovat ju podla potrieb zakaznikov. Vase pripomienky som teda rada uvitala.

Maria Frgolcova, majitelka

Nielen v oktobri, najlepsie kazdy den

Kazdy clovek tohto sveta ma svojich rodicov, ti maju tiez svojich, a ak v matrikach ostali veci zachovane, mozeme sa dostat k svojej generacii predkov. Je to kolobeh zivota, stafeta.
Ostanme v realite casu. My sucasnici povacsine mame alebo si pamatame svojich rodicov a starych rodicov. Zial, sucasny svet, stav moralky, hodnot ludstva denno denne nenapreduje, ale chudobnie, straca sa. Smutne konstatovanie. Dari sa to rafinovane a svet sa zacina podobat dzungli. Nastupuje zakon dzungle, kde najvyssou hodnotou je "zlate tela" za kazdu cenu. V mene zisku nastupuje surovy boj, vrazdy, kriminalita, okradanie, surovost, prazdnota, bezperspektiva.
Neraz najcastejsimi obetami su ti skor narodeni. Ti, co prezili vela roznych "izmov". Starsi s podlomenym zdravim, na ktorych sa zvykne zabudat a ktori sa tazsie brania, su obetami. Co vytvorili, to im nova myslienkova vlna v mene neoliberalizmu surovo berie, ci kradne pred ocami. Nastava nevyberany boj o prezitie, boj o silu chleba. kto chce prezit, musi sa zapojit. Ludstvo by malo volat SOS, pretoze obetami su stari ludia a deti, ktori maju k sebe tak blizko. Tuto nevsednu vazbu krasne vystihol basnik Milan Rufus v zbierke Modlitbicky.
Castejsie sa vracajte do svojho detstva. Poprajte detom styk so starymi rodicmi. Velakrat su to ti najlepsi pedagogovia. Malemu cloveku da takyto pobyt vela. Ani desat kablovych televizii ani neviem aka supermoderna hracka neprinesie taky osoh. Starsi clovek, to je povacsine zriedlo mudrosti, kronika zivota, poznanie dobra, zla. Slova starych rodicov v malej detskej dusi ostavaju, beru ich vaznejsie ako velakrat ubehanych, nervoznych rodicov. Starsi clovek, to je vyrovnanost, spokojnost, skromnost, velke vzdy ludsky bijuce srdce. Male dieta, to je nevinne, bezbranne, po laske a dobre tuziace srdiecko. Poprajme tejto prekrasnej symbioze, cim viac tym lepsie. Deturence sa nebudu podobat na starych rodicov len vyzorovo, ale neskorsie v zivote aj skutkami, vlastnostami, ludskostou, lebo tento svet ju kazdym dnom straca.

Poprajme si, aby sa tato symbioza netrhala. To je ten pravy zisk pre svet, ktory straca hodnoty a obetami su ti, o ktorych som pisal.

Pavol Datko, Kanada