Jozef Ciger Hronsky bol jednym z najznamejsich a svojim zivotnym osudom aj velmi zaujimavym predstavitelom slovenskej medzivojnovej prozy, ktoreho ani cas nepripravil o posobivost. V prvom slovenskom state bol vyznamnym predstavitelom a funkcionarom Matice slovenskej, po vojne ho vsak cakal len trpky udel emigranta. Staru matku Jozefa Cigera na jej ceste z jarmoku cez Ziarske pohorie za nevyjasnenych okolnosti olupili a zabili, preto sa zhrozeni pozostali odstahovali do Zvolenskej stolice. Tu sa vo Zvolenskej Slatine 23. februara 1896 ako druhorodeny zo siedmich deti piliarskeho majstra Petra Pavla Cigera a Jozefiny Markovej narodil Jozef Ciger. V roku 1907 sa rodina Cigerovcov kvoli otcovej praci prestahovala do Krupiny. Jozef studoval vo Zvolene, v Krupine a v Leviciach. V case studii prejavil silny, az profesionalny zaujem o vytvarne umenie, ale kedze praca vytvarnika ani vtedy nepredstavovala mimoriadnu istotu, nastupil v roku 1914 zivotnu put ucitela v Hornych Mladoniciach a v Senohrade. Kratko pobudol na talianskom fronte (svoje dojmy opisal v romane Pisar Grac) a po navrate znovu ucil. Po svadbe s Annou Valeriou Ruzinakovou, dcerou majitela tlaciarne v Krupine sa v roku 1920 sem prestahoval. Od roku 1921 publikoval uz pod pseudonymom J. Ciger Hronsky. Bolo to stastne obdobie jeho zivota, plne tvorivej inspiracie a chuti pisat. V roku 1922 sa narodil syn Juraj a v roku 1923 vysiel jeho debut U nas - autobiograficka zbierka noviel. O rok neskor posobil ako ucitel na mestianke v Kremnici, kde vznikli Kremnicke povesti, Sedemnast a sedem mudrosti a ine rozpravky, zbierka noviel Domov, roman Zlty dom v Klokoci i divadelna hra Firma Moor. V roku 1927 nastupil na miesto ucitela matematiky a rysovania do Martina. Tak sa dostal do centra literarneho a vydavatelskeho zivota. Bol spoluautorom casopisu Vcielka, redigoval Slniecko, vypracoval velkolepu koncepciu Matice slovenskej, ktora sa neskor ciastocne realizovala. Publikoval menej, zavaleny povinnostami. Zaciatkom 30. rokov ,,odstartoval" svoje najtvorivejsie obdobie, ktore charakterizuje zivy obraz povojnovej dediny, hlboky prienik do psychologie postav, ktore su zaroven symbolmi, typicke pre lyrizmus. Napisal romany Proroctvo dr. Stankovskeho, Chlieb a vrchol jeho epickej tvorby - Jozefa Maka, v ktorom uz vyrazne inklinuje k lyrizovanej proze. Medzitym sa Hronsky stal maticnym tajomnikom a neskor aj spravcom Matice slovenskej. V praci pre Maticu slovensku prejavil velku zaujatost a zodpovednost, ale aj mimoriadne organizacne schopnosti, ktore vo vojnovom obdobi paradoxne vyuzil v jej prospech a aktivne prispel k tzv. neografickemu maticnemu zazraku. V roku 1941 sa jeho umelecky pseudonym stal jeho uradnym priezviskom. Obdobie povstania a emigracie tvoria dalsiu, smutnejsiu kapitolu osudov Jozefa Cigera Hronskeho a pri vhodnej prilezitosti sa k nim mozeme vratit. Tak isto aj k jeho dielu pre deti a mladez a k pracam, napisanym v exile.
Jozef Ciger Hronsky zomrel v Argentine - v putnickom meste Lujane ako patdesiatdvarocny 13. jula 1960. O rok zomrela aj jeho manzelka. Po tridsiatich troch rokoch sa naplnila jeho tuzba spocinut v rodnej zemi. Osmeho augusta 1993 boli ulozene pozostatky J. C. Hronskeho a jeho manzelky na Narodnom cintorine v Martine.
Jozef Ciger Hronsky vzdy bol a bude sucastou slovenskej literatury a kultury.

(Spracovane podla clanku E. Londakovej: Clovek proti osudu, Su: Pravda, 18. 1 97, s. 14)

A. Prepletana