Nieco vzal, nieco da

Otto Vacok, starosta Hornej Lehoty

- Ked hodnotime rok 2000, vcelku mozeme byt spokojni. Podarilo sa nam dokoncit investicnu stavbu - areal domu smutku, ktora bola z hladiska rozsahu i financnych nakladov rozsiahla. Vlani v decembri bolo kolaudacne konanie a v sucasnosti cakame na rozhodnutie odboru tvorby a ochrany zivotneho prostredia Okresneho uradu v Brezne o vydani uzivacieho povolenia. Vsetko, co chceme v Hornej Lehote realizovat, sa odvija od penazi a tie vsade chybaju. No aj napriek tymto problemom nasou snahou je plnit sluzby pre obcanov a uspokojovat realne potreby a poziadavky na chod obce. Od augusta sme zamestnali nezamestnanych na verejnoprospesnych pracach, ktorych pricinenim sa nam podarilo urobit veci nevykonavane viacej rokov. Spomeniem upravu verejnych priestranstiev, miestnych komunikacii, cistenie rigolov, verejnej zelene. Velmi kladne hodnotim udrzbu evanjelickeho a katolickeho cintorina, ktore boli v dezolatnom stave. Predpokladame, ze v druhom stvrtroku opat vyuzijeme verejnoprospesne prace. Mladi ludia s pomocou obecneho rozpoctu vybudovali klzisko, ktore sme v decembri dali do uzivania. Mame fitnescentrum pre posilnovanie a udrziavanie telesnej kondicie, kde dotujeme nakup naradia. Kazdorocne dotujeme aj miestnu telovychovnu jednotu Tatran, futbalovy oddiel. Zriadili sme Pamatnu izbu Sama Chalupku, nasho rodaka, knaza, basnika, narodovca. Pre navstevnikov, ktorych je nemalo, sme zabezpecili aj odborny vyklad. Nasa bezna cinnost je zamerana na zalezitosti potrebne pre chod obce, ako je verejne osvetlenie, zber a odvoz komunalneho odpadu, zasobovanie pitnou vodou, zimna udrzba ciest, miestny rozhlas, zberna bielizne, lekarske sluzby pre deti i dospelych. V roku 2001 chceme pokracovat v dalsej etape budovania kanalizacie a cistiarne odpadovych vod, co je velmi narocne na financie, ktore nemame zabezpecene. Ak nam Statny fond zivotneho prostredia neposkytne dotaciu, nie sme schopni realizovat ju z vlastnych zdrojov. Slovensky plynarensky priemysel sme poziadali o plynofikaciu, co je v stadiu posudzovania. Z vlastnych zdrojov chceme v tomto roku obnovit budovu obecneho uradu, realizovat generalnu opravu verejneho osvetlenia a opravu miestneho rozhlasu. Po pokladke vodovodneho potrubia chceme vyasfaltovat poskodene miestne komunikacie, obnovit kulturne pamiatky, akou je hrob Sama Chalupku, pristupova cesta v cintorine a areal parku s bustou Sama Chalupku. Aj v tomto roku prispejeme na zakupenie knih miestnej kniznici, na nakup a doplnenie potrebneho materialu pre dobrovolny pozarny zbor. Vsetky programove aktivity chceme postupne naplnat v uzkej spolupraci obcanov, poslancov a vyssich statnych organov, hlavne pri ziskavani financnych prostriedkov.

Ladislav Pancik, starosta Osrblia:

- Osrblie je cista a pekna dedina so styristo obyvatelmi, ktora sa bori s problemami ako ostatne obce, a to hlavne s financnymi. Preco financne problemy? V roku 1996 Osrblie postihla veterna smrst, ktora okrem 80 % rodinnych domov a obecnych budov, vratane hotela Biatlon, poskodila asi 60 % hospodarskych lesov, ktore podliehaju dani z nehnutelnosti. Dostali sme sa tym do financnych problemov, ktore pretrvavaju. Poklesli rozpoctove prijmy z uhrad dane z nehnutelnosti, hlavne, ako som spomenul, hospodarskych lesov. Predstavuje to stratu az 130 000 korun, ked si to preratame za roky 1997 - 2000 je to strata 520 000 korun. Nekompenzoval ju ziadny statny ani sukromny subjekt, ani na ministerstvach hospodarstva, zivotneho prostredia a financii sme neuspeli. Pri tomto stave obecnej pokladnice sa obecne zastupitelstvo casto vracia k volebnemu programu, ktory vzhladom na mozne financne zdroje plnime len ciastocne. Jeho prioritou bolo dubudovanie tretej etapy kanalizacie, co bolo splnene vlani na 80 % v hodnote 3 000 000 korun. Ide o cast Vrsok v dlzke 100 m, kde navrhujeme proti povodnemu projektu zmenu ulozenia kanalizacneho zberaca. Tento usek, ak budu financie, chceme zrealizovat na jesen. K dalsim aktivitam obce patri vystavba domu smutku, na ktoru obecny urad na podnet obcanov vlani zorganizoval verejnu zbierku. Obcania obce a chalupari doteraz prispeli sumou 110 000 korun, a to su uz zdroje, s ktorymi mozeme zacat stavebne upravy vo vnutri byvalej skoly. Touto formou vsetkym, ktori prispeli, dakujem. Prace pokracuju v zimnych mesiacoch aj s pomocou styroch verejnoprospesnych pracovnikov. Samozrejme, ze okrem tychto dvoch zakladnych priorit zabezpecujeme ulohy nevyhnutne pre chod obce. V pripravovanej transformacii vodarni a kanalizacii podobne ako ine obce zvazujeme, ci vytvorit akciovu spolocnost so Stredoslovernskymi vodarnami a kanalizaciami, alebo podnikat samostatne vo vlastnej akciovej spolocnosti. Riesit problemy nam pomaha aj zdruzenie siedmich obci v Mikroregione Cierny Hron, a to spolocnymi projektami smerujucimi ku skrasleniu regionu i k rozvoju kulturneho zivota. Chceme obec udrzat na urovni po kulturnej, sportovej i socialnej stranke. Nadalej sa budeme podielat na pripravach biatlonovych podujati. Na nizsich zdrojoch prijmov do obecnej pokladne sa odzrkadlili aj neuskutocnene podujatia Svetoveho pohara v biatlone. Okrem nezamestnanosti, ktora v Osrbli dosahuje 26 % , ma trapia medziludske vztahy, ktore uz aj tak v zlozitej situacii nam strpcuju zivot.

Divaci v preplnenej kinosale mestskeho domu kultury sa na valentinsky vecer zabavali pri veselohre Jana Palarika Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch v podani hercov Divadla SNP v Martine. Palarikovo Zmierenie uzrelo svetlo javiskovych lamp po pryvkrat v Turcianskom Svatom Martine 4. augusta 1861. Sucasnu veselohru v dvoch castiach s martinskymi hercami upravil a nastudoval Jan Sladecek.