Stosest vojakov zakladnej sluzby, ktori nastupili do breznianskych kasarni vlani v juli este na dvanastmesacnu povinnu prezencnu sluzbu, odislo vo stvrtok 29. marca po devatmesacnom pobyte v "zelenom" do zalohy. Umoznil im to novelizovany branny zakon, ktory vstupil do platnosti 1. januara. Zakladna vojenska sluzba sa podla tejto novelizacie skratila z dvanastich na devat mesiacov a nahradna sluzba na trinast a pol mesiaca. V stredu 4. aprila ich vystriedaju novacikovia.

Breznania v Novom Bydzove

Prezentacia miest z hladiska ekonomickeho, hospodarskeho a socialneho rozvoja a predstavenie podnikatelskeho prostredia boli cielom stretnutia, na ktore v dnoch 29. a 30. marca partnersky Novy Bydzov pozval zastupcov a podnikatelov Brezna. Pocas tohto pobytu sa vytvoril priestor na vymenu skusenosti podnikatelov i na moznosti nadviazania spoluprace.

Ucitelia dejepisu na seminari

Ucitelia dejepisu zo zakladnych skol Breznianskeho okresu sa v pondelok 26. marca zucastnili na seminari, ktory pre nich pripravili odbor skolstva, mladeze a telesnej kultury okresneho uradu v spolupraci s okresnym vyborom Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov. Prednasku o SNP na Horehroni predniesla a na otazky odpovedala odborna pracovnicka Muzea SNP PhDr. Daniela Baranova. O ucasti jednotlivych posadok a prislusnikov II. cs. paradesantnej brigady na bojoch hovoril clen historicko-osvetovej komisie Jaroslav Popper.

Vitazne tazenie "hotelakov a obchodakov"

V silnej konkurencii gymnazii a strednych odbornych skol na krajskom kole olympiady v nemeckom jazyku v B. Bystrici tvrdo zabojovali a dobre umiestnenie si zabezpecili aj studenti Hotelovej a Obchodnej akademie z Brezna. Student 3. rocnika OA Kamil Nepsinsky sa v kategorii 2C umiestnil na 5. mieste. Najvacsim uspechom je nepochybne vykon Dusana Garaja z HA, ktory vo svojej kategorii (2B) porazil vsetkych superov a zaistil si tak postup do celoslovenskeho kola.

instruktorky zdravotnej vychovy a organizatorky Dna narcisov Marie Parobekovej:

o Ako bude prebiehat tohtorocny Den narcisov?
- V piatok 6. aprila sa opat mesta i obce Slovenska rozziaria sviezou zltou farbou narcisov. Prave tento krehky kvet je totiz symbolom boja proti zakernej chorobe - rakovine, na ktoru v nasej republike rocne ochorie 20 000 ludi. Zaroven nim vyjadrujeme nadej, ludsku vzajomnost chorym, ktorych tato choroba postihla. Aj tieto varujuce cisla su dovodom, preco Liga proti rakovine, neziskove a charitativne zdruzenie obcanov, uz od roku 1997 organizuje Den narcisov. Proti rakovine bojuje osvetou a podporou klinickych a vyskumnych projektov. Cielom je upozornit verejnost na problematiku nadorovych ochoreni a vyzbierat financne prostriedky na vychovu, prevenciu a vyskum rakoviny
V nasom meste a v okolitych obciach Den narcisov organizuje oddelenie vychovy ku zdraviu s pomocou dobrovolnikov uz po tretikrat. A tak 6. aprila bude zriadenych niekolko stanovist, v budove okresneho uradu od 7. do 9. hodiny, pred obchodnym domom od 10. do 14. hodiny, vo vestibule nemocnice od 6. do 8. hodiny, na pracoviskach a v uliciach mesta od 10. do 16. hodiny a po prvykrat aj v Zeleziarnach Podbrezova a. s. od 13. do 15. hodiny.
Pomozme vsetci dobrej veci! Staci, ak sa v piatok ozdobime narcisom od aktivistov Ligy proti rakovine, pripadne prispejeme hoci len symbolicky do ich dobrovolnej zbierky. Pripojme sa k milionom ludi na celom svete, ktori podporuju boj proti tejto zakernej chorobe!

Pocas 11. a 12. tyzdna pracovnici inspektoratu Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj kontrolovali aj v Breznianskom okrese. V predajni farby - laky v obchodnom dome v Brezne sa v predaji nachadzali styri druhy tovaru (cistic na obuv a osviezovac vzduchu) v hodnote 510,50 koruny s uplynulou lehotou spotreby. Vyznacenie datumu vyroby, resp. spotreby chybalo pri siestich druhoch (cistic na obuv, synteticky email a pod.) v hodnote 1402,10 koruny.
Dovedna v tomto obdobi v kraji skontrolovali 126 prevadzkovych jednotiek, v ktorych vykonali 66 kontrolnych nakupov. Vyskytlo sa v nich 41 predrazeni, co predstavuje 62,1 percenta. Vyska predrazenia na sto korun z hodnoty vsetkych nakupov dosiahla korunu patdesiat halierov. Pri kontrole kvality a spravnosti oznacovania nedostatky objavili v 75 prevadzkovych jednotkach pri 432 druhoch tovaru v hodnote 1 506 958 korun. V 13 prevadzkach dali prikaz na likvidaciu 29 druhov tovaru za 4219,80 koruny. Za zistene nedostatky spisali 24 oznameni o zacati spravneho konania a na mieste ulozili 91 blokovych pokut v hodnote 65 400 korun.

Sponzori a ti druhi...

V skolach a skolskych zariadeniach prebieha pocas roka mnozstvo roznych olympiad a sutazi zameranych na rozvijanie tvorivosti deti, ich vedomostnej urovne, nadania a talentu, napaditosti a sportovej zdatnosti. Mnohe z nich su velmi tazke, narocne. Maju podobu testov, ale aj aktivit rozvijajucich detsku originalitu a kreativitu. Tento typ sutazi vyzaduje od deti spojenie vedomosti so schopnostou vymyslat, tvorit. Prikladom je projekt Kniha. Dieta vlastnu literarnu tvorbu (verse, pribehy) spoji s vytvarnou cinnostou a jednotlive listy zviaze do hotovej knihy. Vytvor este upravi a dielo je hotove. Iste vsetci uznaju, ze namaha deti, ich vykon vo vsetkych sutaziach ci prehliadkach by mal byt odmeneny. Co vsak robit v takom pripade, ked niet financii na ceny? Odpoved znie - hladat sponzorov! S tymto maju pedagogovia skutocne bohate skusenosti. Nie je jednoduche oslovovat institucie ci majitelov podnikov a prosit. Nie pre seba, ale pre deti. Casto totiz dostanu odpoved: Nemozem vam pomoct. Skusenosti ukazuju, ze prave tie najbohatsie firmy (ved co ineho su napriklad Slovenske telekomunikacie) tvrdo odmietnu a vyhovoria sa na nedostatok financii?!
Nedavna okresna sutaz medzinarodneho vyznamu Europa v skole bola vyvrcholenim polrocnej literarnej a umeleckej cinnosti ziakov zakladnych skol celeho okresu. Bola zavrsena instalaciou najlepsich vytvarnych diel v synagoge a pocas slavnostnej vernisaze boli vitazi okresneho kola oceneni nielen diplomami, ale aj vecnymi cenami, ktore im darovali dobri ludia. Pripravny vybor sutaze Europa v skole chce preto vyjadrit vsetkym ochotnym sponzorom tejto sutaze uprimne podakovanie za ich ochotu pomoct, ocenit nadanie, ale i namahu deti. Sme radi, ze este vzdy medzi nami ziju ludia, ktori napriek svojim skromnym moznostiam vedia najst sposob, ako pomoct tym, ktori to najviac potrebuju - detom.

Mgr. Eva Hancakova,
veduca metodickeho oddelenia
odboru skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne

Institut zahranicneho obchodu a vzdelavania Bratislava pri Ministerstve hospodarstva SR je organizacnym garantom vystavby technickej tvorivosti ziakov a pedagogickych pracovnikov strednych odbornych ucilist, inovacie vyrobkov, ktorej vyhlasovatelom je Ministerstvo hospodarstva Slovenskej republiky.
Stredne odborne uciliste strojarske Brezno sa kazdorocne od prveho rocnika zucastnuje na sutazi TOP vyrobok v ramci tejto vystavy. Siroka verejnost regionu sa mohla v minulosti oboznamit s elektromechanickym zahradnym grilom prvej a druhej generacie, ktore boli vystavene v obchodnom dome v Brezne. Boli to vyrobky ohodnotene odbornou komisiou ako vitazne.
Stredne odborne uciliste strojarske Brezno prihlasuje v tomto roku do sutaze TOP vyrobok univerzalny maly drevoobrabaci stroj. S vyrobkom, ktory je urceny pre domacich majstrov - kutilov a je vysledkom celoucilistnych kol sutaze zrucnosti a technickej tvorivosti ziakov za odborneho vedenia majstrov odbornej vychovy, mierime opat na najvyssie priecky.
Sutaz prebieha v deviatich odvetvovych kategoriach: strojarstvo, elektrotechnika a energetika, drevospracujuca vyroba, textil a odevnictvo, koza - obuv - kozusiny, chemia, sklarstvo, stavebnictvo, umelecke spracovanie vyrobkov. Pozyvame vsetkych zaujemcov a priaznivcov na vystavisko v Nitre v dnoch 19. - 21. aprila, kde stredne odborne uciliste strojarske vystavuje v pavilone F v stanku c. 61. Vystava je vystavno - predajnou akciou, kde si vyrobky mozete sa symbolicku cenu priamo kupit alebo objednat. Navyse si urobite obraz o zrucnosti a odbornej vyspelosti ziakov strednych odbornych ucilist z celeho Slovenska, ktorych je na vystavu prihlasenych vyse stotridsat.

M. Cernak