Ingrid Giertlova, nezamestnana, Brezno:

- Nemam nic voci zvieratkam, aj deti vediem ku vztahu k nim a k prirode. Pred oknami na Ulici CSA mame travnicek, kde sa chodievaju hravat male deti a ked tu vidim ludi so psikmi, velmi sa mi to nepaci. Urcite som za to, aby sa urobili nejake opatrenia. Myslim si, ze kazdy, kto ma psika, mohol by to prijat ako uplne normalnu a prirodzenu vec. Mnohi maju aj psikov aj deti a mali by tieto veci pochopit a uvitat.

Eva Belkova, na materskej dovolenke, Cierny Balog:

- Myslim si, ze na sidliskach je to fakt vazne. Deti sa nemaju kde hrat, pretoze hovienka su vsade, aj na pieskoviskach a z toho su kadejake alergie. Preto by sa tie opatrenia mali uplatnit a kto ide na prechadzku so psikom, mal by si automaticky zobrat nejake to vrecusko a upratat po nom.

Juraj Zmija, zivnostnik, Brezno:

- Bol som v Dansku a tam, ked sme isli so psom a nahodou to urobil, mali sme vzdy pripravene vrecusko, ktore sme potom vyhodili do smetneho kosa. Netreba zvlastne rukavice, staci obycajne vrecusko. Aj tu by to malo byt, ale tu este zatial nie je poriadok a neviem, ci si ludia na to zvyknu.

Robert Drobny, nezamestnany, Brezno:

- Psickari by sa mali vyhybat detskym ihriskam, hlavne pieskoviskam, tam sa chyta infekcia. A zvlastne lopatky, rukavice a schranky? Myslim si, ze by to nebolo dobre. Nerespektoval by to absolutne nikto. Za psov su dost vysoke poplatky a ked uz ich majitelia platia mestu, na odpratavanie by mala byt zriadena nejaka sluzba, su verejnoprospesne prace, tak by mali byt na to ludia. No, lenze ti ludia nemozu po meste zhanat, behat, zbierat...

Karin Bacusanova, ucitelka, Cierny Balog:-

- Urcite suhlasim s lopatkami a vrecuskami a myslim si, ze kazdy majitel psicka by mal byt zodpovedny zanho a zaroven aj za zivotne prostredie. Teraz sme sa prestahovali na dedinu, kde je to ine, pretoze kazdy psik je vo dvore a kazdy majitel psika sa o to sam stara. Predtym som byvala v cinziaku, kde to bolo negativne. Negativne to hodnotim aj z hladiska zdravia dietata, pretoze travi dost casu na pieskoviskach, kde je vela psich vykalov. Negativne to vplyva na zdravie dietatka a aj celkovo esteticky na cloveka a na prostredie.

Zdena Holindakova, ucitelka, Predajna:

- Prave teraz sa v Brezne staram o dvoch psikov a som za to, aby sme si to za sebou poriadili. Myslim si, ze by mali byt urcite miesta, kde by sa mohli "vyvencit" a potom to odstranit, dohovovit si nejaku hodinku alebo sa stretnut v sobotu a vyriadit to.

"Nevznikli" v poslednych rokoch

Pred niekolkymi rokmi som cital v Horehroni clanok o Dychovom orchestri mesta Brezna. Jeho autor (D. R.) v nom pospominal vselico o tomto orchestri, len akosi ,,pozabudol" na niekolko poslednych desatroci, v ktorych sa o tento orchester starala fabrika menom Mostaren Brezno prostrednictvom odborov, aj ked socialistickych.
A v takomto istom duchu pisete aj vy, vazeny pan P. M. Kubis, o Divadelnom subore Jana Chalupku mesta Brezna. Ja si vsak myslim, ze obidve telesa sa ,,nezjavili" v poslednom desatroci, ale boli tu aj predtym a vynikajuco reprezentovali nase mesto a jeho okolie. A nikto nemusel pisat, ze ,,ubudlo penazi a tym aj premier". Divadelny subor v tom obdobi spolupracoval aj s tymi renomovanymi odbornikmi, ktorych v clanku menujete. A chodieval aj do Bekesskej Caby alebo Bekescsaby, ale nie do Bekeescsaby. Vsetci ti, ktorych spominate, a ja si ich herecke majstrovstvo velmi vazim, predsa zili, tvorili a vyvijali sa v tom, vami zamlcanom, obdobi. Ale neboli to len oni. Uz ked ste ,,vynulovali" obdobie, tak dalsich vynikajucich hercov ste zamlcat pri takej prilezitosti nemali. Ved taki herci, ako boli alebo su Klara Rostarova, Jan Jasensky, Jozef Prepletany, manzelia Zacharovci, Jano Vengrin alebo Obernauerovci tiez ,,nevznikli" v poslednych rokoch.
Mrzi ma, ze vy ako znalec breznianskych divadelnych pomerov ste sa dali uniest slovenskym modnym trendom vynechavania niektorych usekov nasich dejin, aj ked ide ,,len" o divadelny subor, ktoremu prajem vela uspechov a premier v rokoch buducich.

Ing. Jozef Friedel

Dokazeme si ochranit vlastny majetok?

Su chvile, ked clovek zoberie do ruky pero, aby nemusel zobrat nieco ine a urobit nieco nepremyslene. V utorok 20. marca podvecer, paradoxne pred konanim clenskej schodze domovej samospravy bloku na Krculovej 1, zatial neznamy zlodej ukradol z vchodovych dveri do bloku hlinikove madla na otvaranie dveri. V bloku, kde byva 150 ludi a v najfrekventovanejsom case. Oznamili sme to na 159. Ku cti chlapcom z mestskej policie sluzi, ze prisli v priebehu niekolkych minut.
Co bolo dalej, je vlastne dovod, preco som sa chytil pera. Oznamili nam, ze pravdepodobne ten isty "dobrodinec" ukradol den predtym hlinikove madla temer zo vsetkych vchodov na Malinovskeho ulici a oni nemaju pravo kontroly v zberniach druhotnych surovin. Zapisali si moje nacionalie a to bolo vsetko. Aby ste ma neoznacili za cholerika, ktory vzblkne pri prvom podnete, navlas podobna situacia sa zopakovala v decembri minuleho roka, kde "ocesali" nas a bloky na ulici CSA.
Vzniknuta situacia priam evokuje k uvaham. Hlinikove madlo nema velku hmotnost. Aby bolo kilo hlinika do zberne za asi 40 korun, treba ukradnut madla z viacerych vchodov. Tym sa zdvihne adrenalin desiatkam, ba stovkam obyvatelov mesta Brezna. Pravdepodobne ide o pachatela s intelektom blizkym demencii, ktory nema potuchy o miere hodnot.
V tomto pripade nejde o neho. Nezalezi, kto to je a ako bude potrestany. Ide o to, ci sme schopni branit sa a branit si svoj majetok, udrzat si zivotny priestor na slusnej urovni. Ci budeme mat devastovane postove schranky, posprejovane fasady, poskodzovane auta na parkoviskach. Ci nase Brezno nebude mestom, v ktorom sa budeme zle citit a hanbit sa pred navstevami. Neda sa spoliehat na vladu v Bratislave, na Ivorovcov, ktori nahanaju Lexovcov a oznacuju Jozefov za kriminalnikov. Horehronci boli vzdy akcieschopni. Treba si poriadok urobit tu!
Pytam sa preto otcov mesta, co mienia robit s kriminalitou v meste Brezne. Nemastna - neslana odpoved nebude zrejme vstupenkou cez dalsie volby. Mame si vybavit zbrojne preukazy, organizovat domobranu? Mozno teraz expresivne kladene otazky budu o niekolko mesiacov skutocnostou. Vyrovname sa s tym?

Ing. Jozef Banik

Podakovanie

Dna 13. marca som sa stal obetou kradeze v nakupnom stredisku Billa na Ulici Frana Krala v Brezne. Po zaplateni som presiel k svojmu motorovemu vozidlu a pri nakladani nakupu do auta mi zmizla prirucna taska, ulozena v kosiku. V nej som mal svoje doklady, ako aj doklady od vozidla a mobilny telefon.
Duchapritomnostou a prezieravostou prislusnikov SBS IBEA 3, a. s., sa onedlho po kradezi podarilo zlodejov chytit a usvedcit.
Chcel by som teda tymto podakovat zamestnancom Jurajovi Cernemu a Petrovi Vondercikovi za prikladne plnenie si svojich pracovnych povinnosti a za pohotovost, s ktorou sa im podarilo tento pripad vyriesit. V mnozstve ludi, ktori sa pohybuju v nakupnom stredisku a pred nim, si vytipovali podozrive osoby a ako sa neskor ukazalo, aj spravne. O kradezi v tom case este informovani neboli, takze o to viac ocenujem ich snahu.
Svojim pristupom zabranili aj mne mnohym problemom, ktore by cakali pri vybavovani vsetkych osobnych dokladov, ako aj dokladov od auta.
Vyslovujem im teda aj tymto listom svoje velke podakovanie. Este raz vdaka.

Martin Fillo

Projekt Obcan

Sme ziaci 9. rocnika Zakladnej skoly - Mazornikovo. Uz o par mesiacov poslednykrat prekrocime brany tejto skoly. Preto sme zacali premyslat, ako co najlepsie vyuzit posledne chvile a pomoct aj nasim mladsim kamaratom a ostatnym spoluziakom.
Na hodine obcianskej vychovy nas pani ucitelka oboznamila s projektom Obcan. Je urceny nam - ziakom a mal by nam pomoct pri rieseni nasho problemu: spristupnit internet ziakom nasej skoly. Verime, ze sa nam pomocou neho podari najst politicke organy a ludi v spolocnosti, ktori su za tento problem zodpovedni.
Dozvedeli sme sa, ze na Slovensku je rozbehnuty projekt Infovek. Hlavnym cielom tohto projektu je do konca roka 2001 zaclenit dalsich tisic skol do projektu. Tym by pocet skol, ktore budu vyuzivat moderne infokomunikacne technologie vo vyucovacom procese, stupol na 40 percent. Z kazdeho okresu budu vybrate dve skoly - jedna zakladna a jedna stredna - a v nich bude sprevadzkovany internet. Vzhladom na to, ze sme jedna z najvacsich a pocitacovo najlepsie vybavenych zakladnych skol v okrese, malo by sa tak stat do konca marca. Ak nie, prichadza na rad nas ziacky projekt Obcan.

Za kolektiv projektu Obcan
A. Majerova a J. Durkovicova

 Co zazili deti

Do tohtorocneho planu nasej Materskej skoly na Ulici 9. maja 53 v Brezne sme po prvykrat zaradili pobyt deti v skole prirody. Nasim cielom bolo ponuknut rodicom deti, ktore ziju na sidlisku, moznost zmenit prostredie. Vybrali sme si skolu v Kordikoch, ktora sa nachadza v tichej podhorskej dedinke.
A tak sa jedneho marcoveho rana strnast deti vo veku pat az sest rokov rozlucilo s rodicmi a do autobusu nasadlo spolu so svojimi ucitelkami. Cesta autobusom ubehla rychlo a uz nas srdecnym usmevom vitala riaditelka skoly v prirode. Len co sme sa ubytovali a zoznamili s novym prostredim, zacali sme sa tu citit ako doma. Exterier je priestranny, deti sa hravali v herni, kde mali dostatok hraciek i materialu na oblubene cinnosti, spavali v spolocnej spalni a stravovali sa v jedalni. Vychovno - vzdelavaciu cinnost sme uskutocnovali rano didaktickymi aktivitami, dopoludnia sportovou cinnostou - bobovanim, spustanim na klzakoch, popoludni turistickymi vychadzkami do blizkeho okolia. Zamerali sme sa na ochranu prirody, poznavanie ihlicnatych stromov, sledovali sme stopy uja horara k lesnej skolke a ku krmidlu pre srnky. Pozdravili sme kordickeho lesneho ducha "Lesana" odtlackami svojich tiel v snehu. Vecerna cinnost bola relaxacna. Deti sa venovali vlastnym zalubam, pripravovali si darceky pre mamicky, kreslili na pozdravy a pohladnice, ktore sme posielali rodicom.
Pobyt v skole prirody sa nam vydaril aj vdaka peknemu slnecnemu pocasiu, prekrasnemu okoliu s moznostou nenarocnej turistiky a dostatocneho mnozstva snehu. Nase podakovanie patri i celemu kolektivu skoly v prirode, ktori nam pocas pobytu vychadzali v ustrety a svojou pomocou prispeli k jeho sprijemneniu.

Livia Weisova, Maria Kvietkova 

Horehronie, Horehronci

Ked sa v minulosti povedalo Horehronie - to znelo hrdo. Horehronsky priemysel predstavoval symboly hutnickej, petrochemickej, strojarskej a drevarskej stability stredneho Slovenska. V podnikoch Svermove Zeleziarne Podbrezova, Petrochema Dubova, Strojarne Piesok, Metalurgicky zavod Hronec, Mostaren Brezno, Drevokombinat Polomka, Sigma Zavadka nad Hronom, Strojsmalt Pohorela a v pilach Stiavnicka, Brezno-Halny, Gasparovo, Benus, Polomka, C. Skala pracovali zrucni a obetavi robotnici, kvalifikovani technici a inzinieri. Ale stacilo desat rokov a z tychto vacsich a mensich "vlajkovych lodi" narodneho hospodarstva zostali len "zachranne clny" a "vraky".
Horehronie dnes? Uz iba Zeleziarne Podbrezova a. s. odolavaju a bojuju v "rozburenych vodach" trhoveho hospodarstva, kde plati jedine pravidlo: Pomoz si, ako vies! Ako zivori horehronske skolstvo? Ucitelom kresu z platov len tak iskry lietaju a na druhej strane im pribudaju povinnosti, ulohy. Materialne a financne zabezpecenie predskolskych a skolskych zariadeni je na zaplakanie. A co zdravotnictvo? Lekarom by malo patrit po moralnej i materialnej stranke adekvatne miesto v spolocenskom hodnotovom rebricku. Ze okresna nemocnica s poliklinikou funguje i v sucasnych alarmujucich podmienkach, za to treba vyslovit hlboku uctu a podakovanie vsetkym obetavym lekarom, zdravotnym sestram a zdravotnemu personalu. Povolanie doktor je poslanie. Pre nich Hippokratova prisaha znamena viac nez zakon. V ich srdciach bije stale srdce cloveka. Vylieceni a vdacni pacienti su najcitlivejsim barometrom tohto stavu. Horehronski stredni a mali podnikatelia, ktori to so svojim remeslom myslia poctivo, zatinaju zuby, ich trpezlivost je napinana ako struna do prasknutia. A aka je sucasna socialno - ekonomicka situacia vo vacsine rodin? Problematicka, neista, az zufala. Ludia chodia do prace znechuteni, s napatymi nervami. Zvysenie platov je v nedohladne, zato ceny zakladnych zivotnych potrieb letia nahor a zivotna uroven klesa nadol. Zdravie sa celkove zhorsuje, ale ktory zivitel rodiny si dnes moze dovolit taky "prepych" ako je pat az desat dni praceneschopnosti?! Chripka sem, chripka tam, za "branami" a v urade prace cakaju stovky, tisice nezamestnanych. Strach zo straty zamestnania je zaruceny vysokoucinny prostriedok terajsich zamestnavatelov na vyuzivanie pracovnych sil a manipulaciu s nimi. V minulosti necitliva kolektivizacia, nedobrovolne, az nasilne odobratie tazko nadobudnutej pody zostali dodnes nezabudnutelnou krivdou. Ved kolko potu, slz, mozolov a odriekania stalo nasich prastarych a starych rodicov, kym si nasetrili na kus pola, dobytok. V sucasnosti rozbitie JRD a SM je tiez neodpustitelnou chybou, ktorej negativne nasledky sa uz prejavuju. Slovensko a poda. Vztah a laska k nej sa dedila z otca na syna, z matky na dceru, z generacie na generaciu. Na tradiciu kolib, salasov, pasienkov mozeme byt pravom hrdi. Robota bacov, valachov a pastierov si vyzaduje velku osobnu zrucnost, pracovitost, trpezlivost a huzevnatost. Kto nema rad prirodu a chyba mu ucta k pode, z toho nikdy dobry hospodar nebude. Hory, nase zelene zlato, tiez potrebuju dobrych "gazdov". O lesy, zvierata sa treba rozumne starat a nie iba pocitat tono-metre drevnej hmoty na vyrub a export.
Co brani zdvihnut utrapene hlavy hore a poriadne nahlas vykricat vsetko prikorie a bezpravie, ktore sa vali na nas zovsadial?! Na co cakat? Na zazrak? Zodpovednost je na kazdom z nas pred svojimi detmi, pred svojou rodinou a pred spoluobcanmi v regione, kde teraz zijeme. Lahostajnostou, zbabelostou a nezaujmom o veci verejne pripravime vlastnym detom taku "utesenu" buducnost, ze nam to neodpustia. Kto dopustil, aby sme od Telgartu az po Dubovu denne bolestne prezivali neuprosnu a trpku realitu, ktoru vystihuje slogan: Horehronie - hladova dolina?! Horehronci, odvahu a rozvahu! Strhnime zo seba tuto urazajucu nalepku hanby a biedy! Nech sa ohne nasej nespokojnosti a nesuhlasu rozhoria po celom vydieranom, vysmievanom a zastrasovanom Slovensku!
,,Nehante lud moj!" - zvolal by velky slovensky basnik P. O. Hviezdoslav na obhajobu statocnych Slovakov, ktorych nielen cudzi, ale hlavne vlastna "inteligencia" a "elita" uraza a odsudzuje za to, ze v sucasnych nelahkych socialno -ekonomickych podmienkach drzia sa cestne, pracuju za nizke mzdy, trapia sa, nevzdavaju sa a dokazu uzivit svoje rodiny v skromnych podmienkach. Vazeni "vysokopostaveni", viete si predstavit vyzit z podpory 1700 korun alebo z neisteho platu-almuzny 4000 korun? Tak radsej mlcte, ked nerozumiete alebo vedome nechcete chapat zivotnu mudrost nasich predkov, vdaka ktorej sme prezili vsetky doterajsie jarma utlaku a spolocenske poriadky. Pamatajte, cim viac nas, vasich spoluobcanov, budete "presviedcat" o svojej "pravde", tym viac nas utvrdite o opaku, pretoze pravda ma svoje prirodzene zakonitosti a loz vzdy raz vyplava na povrch. Necestnym sposobom ziskany majetok sa znovu dostane do ruk tym, ktorym patri a tam, kde ho budu zveladovat.

Ing. Irena Helcova