Velka noc ide, bude aj kupacka

V jarnom zvykoslovi mali velkonocne sviatky osobitny vyznam. No najvacsi mali dni tzv. Velkeho tyzdna a nebolo tomu inak ani v Sumiaci. O nich si znovu pohovorime s manzelmi Durajovcami.
,,Nuz od Popolcovej stredy byval u nas prisny post," rozhovorila sa teta Durajova a pokracovala: "Nekonali sa zabavy, chodilo sa len v ciernom, na Zeleny stvrtok sa vyhanal dobytok, od vcasneho rana vytrubovali po celej dedine pastieri a pritom praskali bicmi. No aj tu platili urcite pravidla a mozno aj kusok carovania bol v tom. Gazdinky natierali dvere stajni cesnakom, trojkralovou kriedou robili krize. Ale peknym zvykom bolo aj ranne kupanie v studenej vode, to preto, aby ludia boli zdravi a po cely rok robotni. Na Velky piatok sa varila sunka, ale nikto sa jej nesmel ani dotknut, jedla sa len po Vzkrieseni, na Bielu sobotu. V nedelu rano o tretej sa rozvazovali zvony, do kostola sa slo len v bielom. Potom bola procesia s obrazmi, na ktorych bol namalovany Kristus Pan, ako vstal z hrobu."
Teta chcela este nieco povedat, ale do reci jej skocil ujo Duraj: ,,No dajako sa ponahlas, starka moja. Uz je nedela a ty si zabudla povedat, co gazdinky robievali v sobotu." Teta sa pousmiala a povedala: "Vidis, ako dobre, ze ta mam. Nuz bol u nas v sobotu taky zvyk, ze kazda gazdinka pripravovala do kosika jedla, kolace na posvatenie do kostola. Kosik sa volal pascha. V nom byvala: sunka, vajicka, kolac, maslo. Kolac musel byt okruhly ako slnko. Toto vsetko pekne poukladala a zakryla tym najkrajsim vysivanym obruskom. Toto sa nosilo v nedelu rano do kostola. V tento den sa ranajkovalo, len ked sa prislo z kostola. Po ranajkach sme sa slavnostne vyobliekali a sli sme na slavnostnu omsu."
Teta dohovorila a ja som vybadal, ze uja Duraja to viackrat bralo a chcel nieco povedat. Ked dohovorila, povzdychol si a povedal: ,,No chvala Bohu, uz hadam mozem daco aj ja povedat." Hned aj pokracoval: ,,No po nedeli prisiel pondelok - oblievacka, to bol sviatok nas parobkov. Veru tak, oblievacka sa zacinala uz od polnoci. Darmo sa dievky schovavali, vzdy sme si ich nasli. Oblievali sme vsetko - dievky, starsie zeny, ale aj tie, co sme stretli na ulici. A verte, za mojej mladosti byvali oblievacky veru poriadne, schytili sme dievku k potoku ci ku studni a pustili sme ju len vtedy, ked bola cela mokra."
Ale ako vzdy, aj teraz chcela co-to povedat domaca pani. Tak hned aj spustila: ,,Poschovavali sme sa, ale neraz nas vlastny otec vyzradil. V tento den sme sa my dievky prezliekali velakrat, ved partii prislo niekolko. Poobede u nas chodievali mladenci vyberat za kupacku, no byvalo aj tak zvykom, ze dievky samotne prinasali odmenu pred kaplicku na sumiacke male namesticko. Kazda partia mala svojho pokladnika, ale aj tohto bolo treba kontrolovat. Za peniaze sa vecer robila zabava, no bolo treba vyplatit muziku, ale aj chyzu, kde sa chceli zabavat. No nezabudlo sa ani na kupenie palenky. Na zabavu prichadzali aj parobci a dievky z inych partii, mohli zostat, ale museli zaplatit."
Manzelia Durajovci dohovorili a mne dobre padlo este chvilku si s nimi posediet. Znovu je tu ten cas...cas velkonocny. Po kupacke pride cas roboty. Starec, co si uz takmer neveril, ked skoncila oblievacka, povzdychol si: ,,Zimu som prezil, naisto mam pred sebou aspon rok zivota." A vy, mili citatelia Horehronia, mate pred sebou este niekolko pokracovani, v ktorych nam manzelia Durajovci zo Sumiaca budu rozpravat o zvykoch a obycajoch z cias svojej mladosti.

Vojtech Majling

1. Rod Chalupkovcov a Adam Chalupka

Bratia literati a evanjelicki knazi Jan a Samo Chalupkovci pochadzali z rodiny, v ktorej ich uz samotna rodinna tradicia viedla k praci za narod a cirkev. Chalupkovska rodina bola knazska a ucitelska, dala narodu nie jednotky, ale desiatky knazov, ucitelov a literatov. A oni sami tuto vzacnu tradiciu udrziavali, uvedomovali si a zapisovali. Prave otec Jana a Sama, Adam Chalupka, sam historik, ktory poznal rodinne zaznamy, aj sam zozbieral pri svojich studiach dejiny rodiny. Ale...medzi rozvetvenou skupinou starsich Chalupkovcov a medzi nasimi Chalupkovcami - Adamom a jeho synmi - sa priama suvislost nepotvrdila. Suvislost zacina pri mestianskom povode v rodisku aj tych starsich Chalupkovcov, v Nemeckej (Partizanskej) Lupci na Liptove. Kym predchadzajuci Chalupkovci boli knazi a ucitelia, otec Adama Chalupku Michal vysiel z korenov ludovych - bol klobucnikom, mestanom a neskorsie richtarom v Nemeckej Lupci. Matka Eva, rodena Kusa zomrela, ked Adam studoval v Bratislave.
Adam Chalupka sa narodil 28. oktobra 1767. Najprv studoval doma, potom v Kezmarku a kvoli madarcine presiel potom na kalvinske gymnazium v Miskovci. Pokracoval v lyceu v Stiavnici pod vedenim Jana Seberinyho a studia ukoncil v Presporku. V roku 1789 ho Zvolenska stolica pozvala za farara do Hornej Micinej. Tu sa narodil najstarsi syn Jan. V Micinej stravil dva a pol roka a po pozvani do Hornej Lehoty sa sem prestahoval 29. marca 1792. Instalovany bol susednym breznianskym fararom Janom Kuzmanym 30. marca. Prisiel do Hornej Lehoty, aby ju uz neopustil a po takmer polstorocnom posobeni tu nasiel aj svoj hrob. Tu vytvoril teple rodinne hniezdo aj pre svoje deti. Prichod Adama Chalupku a jeho praca v evanjelickom zbore v Hornej Lehote bola uspesna a pozehnana. Dobudoval chram postaveny roku 1785, postavil v nom oltar, zadovazil organ a zvony a v roku 1799 postavil aj slavnu chalupkovsku faru, oznacenu v roku 1925 pamatnou tabulou Sama Chalupku. Vedel gazdovat s cirkevnymi peniazmi a prispievali aj cirkevnici, znami cipkari - daruvali kalichy, oltarne rucha a ine predmety. Sam knaz Chalupka zalozil viactisicove zakladiny urcene najma pre chudobnych a vdovy. Bol skutocnym vodcom svojich oveciek, prisne bdel nad duchovnym zivotom svojich obci, hajil cirkev, ale bol aj znasanlivy, bojoval proti krcmam a nemravnosti, a to aj u panskych uradnikov. Bol aj prirodnym liecitelom, okrem svojich liecil aj deti katolicke. Bol dobrym recnikom, svedomite si pisal kazne a prisne dbal na dochadzky do chramu. V seniorate bol podnotarom. Ako majetkovo upevnil cirkev, aj on sam zil v primeranych majetkovych pomeroch. Adam Chalupka bol vsak aj spisovatelom. Pri prilezitosti jubilea breznianskeho cirkevneho zboru (ked tu uz bol knazom jeho syn Jan) napisal a vydal Historicke pameti Cyrkve Ew. Breznanske A. W (B. Stiavnica, Fr. Lorber 1837), kde zaznacil aj Janov zivotopis. Dalej zanechal rukopisy a odpisy o historii liptovskeho senioratu, o liptovskych zupanoch, jaskyniach a vrchol na Liptove, o Boci, rozne historicke prace, napisal zivotopis M. Luthera, prirodopis Palestiny, Obycaje a zakony naroda zidovskeho, Historii o umuceni a zmrtvychvstani Krista Pana, tlacou vydal napr. basen Co s tebou bude to dale? a ine. Ako literat bol Adam Chalupka vzorom pre svojich synov. Okrem svojich znamych synov - Jana a Sama mal aj syna tretieho, po nom Adama, ktory vsak zomrel mlady - ako student. Mal aj dve dcery - Karolinu a Zuzanu. Ich matkou a Adamovou vernou manzelkou bola Anna, rodena Pruni. Adam Chalupka zomrel o siestej rano 5. jula 1840. Kazal nad nim Samuel Hojc z Hornej Micinej a rozlucku mal bystricky farar Jan Krcmery. Pri jeho umrti zaznacil do matriky jeho kaplan Ondrej Bodicky aj to, ze bol v Hornej Lehote velmi oblubeny.
Horna Lehota sa stala chalupkovskou rodinou farou, kde v praci otca pokracoval jeho mladsi syn - slavny sturovsky basnik Samo Chalupka. Otcova praca knaza a literata, jeho pohlad do minulosti cirkevnej i narodnej naucil synov milovat, vazit si a drzat sa toho, co vytvorili minule veky a budovat na tom dalej. A v tomto prostredi treba hladat korene prace synov - Jana i Sama. Rodicovsky dom pri kostole, farsky dom na zapadnej strane obce, na kopci, je obrateny smerom k velkym a krasnym vysokym holiam. Dedina, ktora vtedy mala okolo 1500 dusi (z mensej polovice evanjelikov), bola vystavena do polkruhu na kotlinke blizko Hrona. Oproti na vrskoch stali dve fary ako obraz protikladov, ale aj krestanskej znasanlivosti a zhody v spolupraci za jeden narod a za tie iste hodnoty Bozieho kralovstva (aj v susednych obciach bolo viac katolikov, Brezno v tych casoch malo viac evanjelikov).
Tento svet bratov Chalupkovcov lezal na prekrasnom mieste, pod hrebenom Nizkych Tatier. Z Hrbu nad farou sa otvaral pohlad na veniec vrchov: Ziar, Skalka, Baba (Babia hola) s pamatnym Hradkom, kde casto robil vykopavky Samo, Svilova, medzi nimi vykukal rozcereny chrbat Dumbiera, na juh zas zelene vrchy, vybezky Vepra. Tento krasny prirodny ramec mocne vplyval na duse Chalupkovcov aj na ich dielo.

(Nabuduce Studia Jana Chalupku)

A. Prepletana