Ucinkovanim zborov na bohosluzbach v Brezne a okoli sa v nedelu 7. oktobra skoncil trojdnovy festival spevackych zborov s medzinarodnou ucastou s nazvom V. Horehronske slavnosti zboroveho spevu Brezno 2001. Na dvoch festivalovych koncertoch v evanjelickom a. v. kostole a v mestskom dome kultury sa predstavilo sedem spevackych zborov, kde ucinkovalo 250 priaznivcov zboroveho spevu. Medzi hostami slavnosti nechybal prednosta okresneho uradu Ing. Jaroslav Demian, primator Brezna Ing. Vladimir Fasko a predsednicka miestneho odboru Matice slovenskej Maria Maculova.
Vsetky zucastnene kolektivy ocenili vecnymi cenami, ktore venovali hlavni organizatori festivalu. Cenu Okresneho uradu v Brezne ziskal miesany spevacky zbor Neven z juhoslovanskeho mesta Bac (na snimke Viktora Sajgalika), cenu Asociacie spevackych zborov Slovenska miesany spevacky zbor Geolog zo Spisskej Novej Vsi, cenu mesta Brezna miesany spevokol prievidzskych ucitelov Rozkvet, cenu primatora mesta Chramovy miesany zbor apostola Pavla pri Evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Brezne, cenu Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Spevacky zbor mesta Brezna, cenu miestneho odboru Matice slovenskej v Brezne spevacky zbor Domovina z Bravacova a cenu mestskeho kulturneho strediska Chramovy miesany spevacky zbor pri Rimskokatolickom farskom urade v Brezne.
Ucastnici festivalu v sobotu predpoludnim prijemne relaxovali pri jazde Ciernohronskou zeleznickou z Cierneho Balogu do Hronca a po prijati u primatora nasledoval spolocensky vecer. O tom, ze sa podujatie naozaj vydarilo, svedcia aj slova Ing. V. Faska (pod zastitou ktoreho sa festival konal) po zaverecnom koncerte: "Mam velku radost z toho, ze sa nam slavnosti zboroveho spevu rozrastaju co do poctu aj kvality. Prikladom moze byt dedinka Bravacovo, kde z osemsto obyvatelov (podla poctu clenov ich zboru) kazdy styridsiaty spieva. Chvalyhodne je aj to, ze v nasom meste mame az tri kvalitne spevacke zbory. Je naozaj potesenim, ze takymto sposobom vyuzivaju volny cas a putaju k sebe aj mladych ludi."

o Aka je sucasna situacia v privatizacii podnikov SAD?
- Nezavisly odborovy zvaz zamestnancov v automobilovej doprave vytykal ZMOSu, ze sa nedostatocne zaujima o proces privatizacie podnikov SAD. Zakon c. 369/90 Zb. o obecnom zriadeni neobsahuje povinnost obci zabezpecit primestsku dopravu. Na druhej strane vsak obce maju zaujem, aby sa aj obcania z okrajovych obci prostrednictvom verejnej autobusovej dopravy dostali do skol, do prace, k lekarovi .V tomto zmysle som rokoval s vedenim odboroveho zvazu a nasledne spolu s predsedom ZMOSu s ministrom dopravy, post a telekomunikacii. Problem je vsak v inom. Ako som uz spomenul, obcanov treba dopravit do prace, atd. Tato doprava je klasifikovana ako doprava vo verejnom zaujme, co vsak nie je zakonom stanovene a vzhladom na transformaciu verejnej dopravy, teda s dopadom na SAD, treba specifikovat dopravno-verejny zaujem a najma to, kto bude davat a uhradzat objednavky.
Navrh ministra dopravy po uprave podnikov SAD a sedemnastich statnych podnikov (Brezno splynulo so SAD B. Bystrica) dokazal, ze tychto sedemnast spolocnosti je ekonomicky sebestacnych, bez dlhov. Na zaklade toho ministerstvo dopravy predklada tento navrh privatizacie s cielom skvalitnit sluzby a obnovit vozovy park:
Cely balik majetku SAD v prvom kole bude rozdeleny na 49-percentny podiel pre strategickeho privatizera, ktory v priebehu 2 - 5 rokov priamymi nakupmi autobusov bude hradit prislusnu sumu do obnovy autobusov, ktore maju priemerny vek 11,5 roka. Po splneni tychto podmienok privatizeri budu mat predkupne pravo na dalsich 17 percent akcii, samozrejme po overeni spravania sa pri zabezpecovani verejnej dopravy, vratane dopravy vo verejnom zaujme. Z toho vyplyva, ze zostavajucich 34 percent prejde do vlastnictva VUC. Jeden strategicky investor (privatizer) moze v ramci Slovenska vstupit do troch spolocnosti, ale v ramci kraja len do jednej.
Definiciu ,,vykony vo verejnom zaujme" ministerstvo dopravy navrhlo v novelizacii zakona c. 168/96 o cestnej doprave. Parlament ju vsak neschvalil a po pripomienkovani ZMOSom bude tato definicia znovu dana do parlamentu. Licencie na dopravu bude pridelovat VUC podobne ako aj schvalovat cestovne poriadky po pripomienkovani obcami. Na pokrytie vykonov vo verejnom zaujme treba 1,7 miliardy korun zo statneho rozpoctu. V roku 2002 sa uvazuje len s jednou miliardou bez dotacii pre mestsku hromadnu dopravu v piatich mestach.
Z rokovania s ministrom dopravy pre ZMOS a sekciou dopravy vyplynuli tieto ulohy: presadzovat zapracovanie, definovanie pojmu vykonov vo verejnom zaujme do zakona c. 168/96 o cestnej doprave, trvalo dohliadat na realizaciu procesu privatizacie podnikov SAD. Rokovanie s ministrom dopravy som vyuzil aj na tlmocenie poziadavky zaradit do planu investicii juzny obchvat mesta podla jedneho z variantov vypracovanych univerzitou v Ziline, pricom ma minister odporucil na Krajsky investorsky utvar v Banskej Bysdtrici. Na rokovani s riaditelom sme sa dohodli, ze v oktobri zvolame poradu zainteresovanych zloziek (okresny urad, zilinska univerzita, CIU B. Bystrica), kde budeme hladat moznosti zaradit aspon prvu etapu vystavby - odklon od Baniska cez usek medzi Mostarnou a zeleznicnou stanicou s napojenim na Baldovsky most a s vyuzitim komunikacie 529/5. Podobnym sposobom mesto vo verejnom zaujme berie na seba koordinacnu povinnost opravy komunikacie vo vlastnictve Mostarne na useku Baldovsky most, odbocka do Mostarne za ucasti vsetkych zainteresovanych a samozrejme vlastnika komunikacie. Tento postup je aj v sulade s poziadavkou Okresneho riaditelstva Policajneho zboru v Brezne.