Jarmila Visnovska, ucitelka, Banska Bystrica:

- Desat rokov som nejedla hovadzinu, ani bravcovinu, len ryby a kurcata. Proste, rozhodla som sa nejest to, a tak teraz sa nemusim bat nakazy.

Anna Pompurova, vychovavatelka, Pohorela:

- Moj vztah k hovadziemu masu sa vobec nezmenil, pretoze ja este stale verim, ze chovatelia hovadzieho dobytka pouzivaju spravne krmiva. Neverim tomu, ze by pouzivali kostnu mucku. Moj nazor je, ze pripad z Dolnej Trnavky je vynimka. Zvlast na Horehroni ludia krmia zvierata len senom a prirodnymi, nie umelymi krmivami. Takze nemam z toho strach, ani nerozmyslam o tom, ze by som nekupila hovadzinu. Ale pravdu povediac, velmi neoblubujem hovadzie maso, skor mame radi hydinu a ryby, aj bravcove popapkame, vsak sme z Horehronia.

Lubos, technik zo Ziaru nad Hronom:

- Hovadzine sa vyhybam, ale neoblubujem ju uz davnejsie. V podstate som z kraja, kde sa ochorenie BSE objavilo. Ludia sa vlastne obavaju odvtedy, ako to preniklo z inych statov

Pavel Jasensky, dochodca, Brezno:

- Myslim si, ze sa robi panika. Hovadzinu jem nadalej. Vacsina z nas si dobytok dochova. Vieme, cim ho krmime, takze sa vobec nemusime bat.

Peter Sutto, vojak profesional, Brezno:

- Ak mam byt uprimny, v Afrike, kde teraz posobim, hovadzinu tazko zozeniete. Ale moj vztah k hovadzine sa vobec nezmenil, maso ako maso. Jem ju dost casto a zatial som este normalny.

Anna Batisova, referentka, Brezno:

- Zatial mame doma nejake zasoby, takze ich este dojeme. Potom zrejme prejdeme viac na hydinu a na bravcove maso. Zacina to byt naozaj dost vazne, ked nevieme, odkial nakaza prisla a je to zviera z domacich chovov. Ked to bolo v Anglicku, az tak sa nas to netykalo, ale teraz mam obavy.

Tibor Andreansky, vodic, Brezno:

- Hovadzie maso jem dalej, hlavne mlade bycky, ktore chovaju sukromne. Zarazilo ma, ako mohli pri podozreni na BSE pustit maso do obchodnej siete. Ved pan minister sluboval, ze kontrola je stopercentna

Viera Spacova, casnicka, Brezno:

- Tolko sa uz o tom porozpravalo a popisalo, takze daco pravdy na tom bude. Bojim sa, hovadzinu sme obmedzili aj kvoli detom. Robim v restauracii a aj tam sa konzumuje ovela menej hovadziny ako predtym.

Dakujem ...

Nie tak davno ma oslovili z breznianskeho Lions klubu a oznamili mi, ze by boli radi, keby mohli financovat ozvucenie svetelnych krizovatiek v Brezne. Ako nevidiaceho s vodiacim psom ma oslovili preto, aby som vyslovil svoj nazor. V podstate ide o zvukove oznacenie semaforov. Pomale klepanie znamena, ze svieti cervena, rychle klepanie znaci, ze svieti zelena a chodec moze prejst. Treba len pocuvat prislusny semafor, pri ktorom stojime, aby sme nepresli na zvuk semaforu, ktory klepe na druhej ceste.
Samozrejme, ze ma to velmi potesilo a prijemne prekvapilo, pretoze takato novinka, ktora je uz zabudovana - da sa povedat - v kazdom meste, nepomoze len nam nevidiacim, ale aj starsim a slabozrakym ludom. Na hlavnej krizovatke bolo naozaj tazke prechadzat. Ja so svojim psikom som sa jej vyhybal ako "cert krizu". Dnes naopak, je to pre mna najbezpecnejsi priechod v meste.
Preto by som sa chcel podakovat nielen Lions klubu, ale aj predstavitelom mesta, technickym sluzbam a vsetkym, ktori sa pricinili o ulahcenie zivota nevidiacim, slabozrakym a starsim obcanom. Dakujem im za tuto novinku a verim, ze to nebude posledne a ze opat si niekto spomenie, ze medzi nami ziju aj obcania, ktori potrebuju pomoc.

Aldo Daxner

Rovnaky meter na vsetkych!

V uplynulych dnoch sa mestski policajti zamerali na kontrolu psickarov. Viem, ze podla vseobecne zavazneho nariadenia treba za svojho milacika zaplatit poplatok, vodit ho na vodidle a odpratavat po nom exkrementy.
Mnohi to dodrziavaju, aj ked nie do bodky. Myslim si, ze ked pes ide popri mne bez vodidla, ale na zavolanie pribehne, neutoci, netreba ho trapit a tahat na vodidle. Hlavne, ak ide o malych psov. Pri tych vacsich je to ine.
Problem vsak vidim v inom. Po nasich uliciach pobieha vela tulavych a mozno povedat, ze nebezpecnych psov. Tie si vsak nik nevsima. Na takychto psov sa treba zamerat a urobit poriadok!

Obcianske zdruzenie (OZ) Vydra v Ciernom Balogu, ktore uz v minulosti zohralo vyznamnu ulohu pri zachrane Ciernohronskej zeleznicky, sa v sucasnosti snazi zalozit tradiciu - stretavanie sa ciernobalockych rodakov. Vyuzil som tuto moznost a ponukol som im svoje vysledky 10-rocneho sukromneho badania o historii mojej rodnej obce a zivota mojich predkov v tomto regione. OZ Vydra moju iniciativu podporilo, a tak sa zrodila myslienka stretnutia rodu Kovacikovcov, v sucasnosti najpocetnejsieho rodu - z priezvisk, ktore maju povod vzniku na Ciernom Hrone.
Na stretnuti bola velka frekvencia rovnakych mien a priezvisk, z tohto dovodu budem v tomto prispevku u rodakov z Cierneho Balogu pouzivat primena tak ako za starych cias, ked neboli obcianske preukazy ani rodne cisla.
Pretoze som bol iniciatorom a jednym z organizatorov tohto, dnes mozem povedat vydareneho kulturno-spolocenskeho podujatia, neprinalezi sa mi chvalit. Som vsak pod bezprostrednym dojmom ohlasov od ucastnikov, ktore o. i. zapisali do obecnej kroniky Cierny Balog pocas stretnutia, ako aj videozaznamu, ktory v emotivnom vlasteneckom tone natocil jeden z nas, Milan Kovacik - Blacharik z Brezna.
Atmosferu stretnutia naplnil bohaty program, ktory postupne vyustil do bezprostrednych osobnych kontaktov ucastnikov a do ludovej veselice. Jednoducho neostal cas na vyjadrenie vdaky tym, ktori tuto myslienku podporili a ktori ju realizovali. Stretnutie podla trvalych bydlisk zucastnenych a organizatorov malo sice celoslovensky charakter, ale vyuzivam nase regionalne noviny Horehronie, aby som aspon takto splatil svoj dlh za to, ze sa takato netradicna akcia s velkym zaujmom a podporou uskutocnila.
V nasom regione netreba vari nikomu dokazovat, aky pocetny je rod Kovacikovcov. Jednoducho to potvrdzuje aj sam telefonny zoznam. Latinsky pisana farska kronika v Ciernom Balogu obsahuje zapis od farara Stefana Petrusa (1810 - 1818): ,,Kovacikovci su potomkovia kovaca Lukasa..." Z dalsich suvislosti v kronike vyplyva, ze kovac Lukas si zalozil svoju smiknu v udoli Cierneho Hrona okolo roku 1700. Prave kovacska tradicia rodu mala vplyv na jeho rozsirenie do blizsieho a sirsieho okolia este aj pred rokom 1848, ked vseobecne pre migraciu obyvatelstva platili tvrde zakony poddanstva. Ako priklad mozem uviest prestahovanie sa kovaca Jozefa Kovacika, primenim Kovacove, v roku 1802 do Dubovej. V supise obce z roku 1822 je uz uvadzany s piatimi detmi. Obdobne to bolo koncom 18. storocia, ked sa aj do Bacucha pristahoval kovac Kovacik. Potvrdzuju to vybery z farskych kronik tychto obci, atd.
V samotnom Ciernom Balogu za 300 rokov sa rod Kovacikovcov rozrastol, ak to berieme podla primeni, tak na 50 vetiev. Mozem dokumentovat, ze len moja rodinna vetva, ktoru sa mi doteraz podarilo zmapovat v rodostrome, obsahuje okolo 1000 ludi, teda slusnu horehronsku dedinu, ale roztratenu po celom Slovensku, v Cechach a v USA. Tieto skutocnosti uvadzam preto, aby som nazorne predstavil zakladnu Kovacikovcov pred uskutocnenim stretnutia.Nakoniec sa nas 15. septembra na zaciatku v amfiteatri na Ciernohronskej zeleznicke zislo 103 ucastnikov z celeho Slovenska, ktori pochopili skutocnost, ze clovek je nielen chlebom syty. Na nase potesenie prisli aj menovci Kovacikovci z Lucenca, Kysuc, Chynorian od Nitry..., ktori netvrdili, ze su rodaci od Cierneho Hrona, ale podporili myslienku stretavania sa a ich dojmy boli umocnene aj jazdou historickym parnym vlacikom. Nestava sa predsa kazdy den, ze medzi Ciernym Balogom a Hroncom pofukuje vlacik s deviatimi voznami Kovacikovcov, ktoremu do taktu napomaha ludova hudba.
Skoda, ze nemozem predstavit vsetky osobnosti, ktore sa zucastnili na tomto podujati. Jednou z najvacsich bol urcite spisovatel Ing. Peter Kovacik - Mlynarove, rodak z Cierneho Balogu, zijuci v Bratislave. V juni tohto roka sa dozil 65 rokov. Na stretnutie prisiel aj so svojimi surodencami. Ako sam povedal, zo svojho rodneho kraja cerpa silu a inspiraciu pre svojich kniznych, filmovych, televiznych alebo divadelnych hrdinov. Vyjadrenie svojich pocitov a lasky k rodnemu kraju najdeme skoro v kazdej jeho praci. Len napr. pre ozivenie pamati jeho kniha a reziserom Jurajom Jakubiskom natoceny film Nevera po slovensky s brilantnym opisom rusneho zivota okolo ciernohronskej zeleznicky. Laska sa ma odplacat laskou a jeho krajania a menovci mu to vratili - uz pocas bohatej autogramiady, na ktorej nechybali naviac dojimave prejavy ,,stretnuti starych znamych".
Cele stretnutie pripravilo, organizacne a programovo usmernovalo - ako to uz bolo viackrat spomenute - OZ Vydra. A kedze to bolo taktiez majstrovske dielo, tak ma ucastnici uz v jeho priebehu ziadali, aby som im tlmocil podakovanie za dokonale prijemne prostredie. Pod celkovy umelecky dojem z tohto podujatia sa obrazne pracovitostou a profesionalnym pristupom podpisali stale a externe pracovnicky Vydry: konatelka spolocnosti Mgr. Michaela Galvankova, programova manazerka Monika Budovcova, asistentka Andrea Figlusova. Vsetko mlade zeny, ktore aj takto dokazali, ze im nie je lahostajna kulturna a spolocenska kvalita zivota v obci. V tomto zmysle ich ocenil listom aj Jan Kucerak z Ontaria, priatel spisovatela Petra Kovacika, ktory sa o stretnuti dozvedel z regionalneho tyzdennika Horehronie - cez internet. Pacil sa nam aj prejaveny zaujem zo strany obce a jej starostky Mgr. Tatiany Stulrajterovej. Skoda, ze pani starostka pre chorobu nemohla s nami zotrvat dlhsie.
Z hosti by som chcel podakovat Stefanovi Giertlimu z Brezna za perlickami obohateny vyklad Vyznamni rodaci od Cierneho Hrona. Tento rodak, byvaly riaditel Zakladnej skoly v Ciernom Balogu svojim vystupenim inspiroval k napisaniu novej knihy o Ciernom Balogu, v ktorej by boli spomenute aj take stranky zivota obce, ktore minuly rezim zamlcoval. Napr. literarne dielo spisovatelov od Cierneho Hrona - Ladislava Tazkeho a Petra Kovacika. K myslienke o napisani novej aktualnej knihy (sirsieho rozsahu) o Ciernom Balogu vznikol na stretnuti prislub s tym, ze by ju pisali spisovatelia Ladislav Tazky a Peter Kovacik s pomocou textovych a obrazovych prispevkov osobnosti z Cierneho Balogu. Takto vyuzivam moznost odpovedat aj Pavlovi Datkovi z Windsoru v Ontariu, ktory sleduje cez Horehronie a internet dianie u nas a pred stretnutim v tomto zmysle listom oslovil viacerych Kovacikovcov a aj spisovatela Petra Kovacika, aby sme sa na stretnuti o toto zasadili.
Dakujeme vsetkym, ktorym nebolo lahostajne, na akej urovni sa stretnutie uskutocni a prispeli nielen svojou ucastou k dobremu menu stretnutia a k pohode ucastnikov: Jan Kovacik - Belove z Bratislavy, Ing. Jan Kovacik - Krajcirove z Brezna a Jan Kovacik - Miskove z Cierneho Balogu - Dobroce, Ing. Juraj Kovacik - Blacharikove z Bratislavy a Milan Kovacik - Blacharikove z Brezna, redaktori Slovenskeho rozhlasu v Banskej Bystrici Jan Kovacik a Lubica Lassakova. O naladu pritomnych sa starala vlastna ,,kovacikovska" ludova muzika Muzicka pod vedenim Ing. Ludovita Kovacika - Kacurove z Bratislavy.
Zaujimave diskusie sa odvijali pri volbe samospravy rodu Kovacik pre udrziavanie vzajomneho kontaktu a organizovanie dalsich rocnikov. Nasi Kovacikovci od Lucenca a z Chynorian argumentovali silnymi vetvami Kovacikovcov v ich regionoch. Apelovali na celoslovenske stretavanie sa rodu po lokalitach, nielen v Ciernom Balogu. To sa prejavilo aj na zlozeni vyboru: cestny predseda Ing. Peter Kovacik - spisovatel, predseda Rudolf Kovacik - byvaly dlhorocny starosta Cierneho Balogu, tajomnik Ing. Milan Kovacik - iniciator stretnutia z Brezna, poslanec mestskeho zastupitelstva, clenovia vyboru: Miroslav Kovacik - kronikar a redaktor z Chynorian pri Nitre, Ing. Dusan Kovacik - starosta Pincinej pri Lucenci, Ing. Jan Kovacik - podpredseda HSD - Jednota Brezno, Jozef Kovacik - pracovnik SAD Cadca, Milan Kovacik - dispecer dopravy z Ostravy, OZ Vydra - organizacna cinnost.
Ucastnici sa spontanne dohodli, ze dalsi 1. rocnik sa znova uskutocni v Ciernom Balogu v sobotu v druhy septembrovy tyzden. Je tu vyznamny fakt, ze spisovatel Peter Kovacik v sucasnosti pracuje na romane o ciernobalockom rodakovi J. Dekretovi - Matejovie. V pripade, ze ho dokonci, stretnutie Kovacikovcov bude obohatene o krst tohto romanu. Nemenej pritazlivym momentom je atrakcia Ciernohronskej zeleznicky. Dalsi 2. rocnik by sa potom uskutocnil v Chynoranoch, kde je tiez silna komunita Kovacikovcov.
Ucastnici stretnutia dostali od organizatorov talizman - podkovicku ako symbol Kovacikovskeho rodu. Verim, ze nam bude ku stastiu a spolupatricnosti pomahat, nielen vzajomne, ale aj v pomoci nasim regionom tak, ako to bolo zdoraznene na stretnuti.
Pre informaciu dodavam, ze spisovatel Peter Kovacik pripravil do najblizsieho cisla tyzdennika Slovenka svoj pohlad na stretnutie Kovacikovcov aj s obrazovymi prilohami. Fotografie a videozaznam mozete kupit v kancelariach OZ Vydra v Ciernom Balogu.

Ing. Milan Kovacik - Komovkove