|
|
Vidiek krajsim domovom
Peniaze - podmienka ci zamienka?
Zvykame si vsetko vidiet cez peniaze, kde nie su peniaze, prestava byt dovod s niecim zacinat. Tejto apatii prepadaju mnohi. Tema penazi rozdeluje starostlivost o prostredie do dvoch poloh, prva - odklad na lepsie casy, druha - nerobit nieco je hriechom. Sudcom tychto nazorovych poloh samosprav nech je odkaz nasich predkov, cez jeho optiku vidime chudobnu a pritom malebnu a poriadkumilovnu dedinu. Spomienka na minulost je dokazom prirodzenej potreby starat sa o svoj dom a ulicu. Dom sa pravidelne premalovaval, ulica sa pravidelne cistila, zametala, pritom boli ulice poznacene pritomnostou krav a koni. Priedomia sa paradili, dvory udrziavali. Nas vidiek sa vyznacoval usilim o cistotu a poriadok. Kto sa nestaral o svoj dom, bol verejne odcudzovany, stal sa objektom verejnej kritiky, jeden druheho napomenul, bol prikladom pre deti. Pocit poriadku a potreby krasy na vidieku charakterizovala laska cloveka k remeslam, snaha vyzdobit si svoj domov, umenie vykuzlit okolo seba caro vidieka. Ludova architektura je presvedcivym dokazom. O zaujme zit v poriadnom prostredi nerozhodovali peniaze, ale citlivost ludskej duse. Vplyvom penazi ludske srdcia skameneli.
Racionalita dnesnych dni je neuprosnejsia. Dnes sa musi platit za cistenie aj kosenie verejnych priestranstiev. Dnes nikto nikoho nenapomina. Brizolitove omietky sa brania renovacii. Dovodov je vela, niet penazi, nebude peknej dediny?
Moc penazi nezmenila vsetkych. S obdivom pozerame na neposkodene kvetinove zahony na verejnych priestranstvach, na pekne fasady, na vela zelene. S architektonickou obnovou je mozne zacat aj bez vela penazi. Mnoho dedin to uz u nas dokazalo.
Len prirodzeny zaujem o ochranu a zveladovanie prostredia je mozne umocnit odbornym usmernenim, vzorom ci dobrym prikladom. Najaktualnejsou prilezitostou preukazat snahu jednotlivca v spojeni s planovanymi zamermi samospravy je zasypavanie pripojok kanalov inzinierskych sieti. Vtedy je mozne po novom, krajsie upravit priedomia, dokonca zamysliet sa nad prednym plotom a branou. Pri tejto prilezitosti je mozne za jedny peniaze dojst k dvojnasobnemu ucinku. Uzitok sa umocni citom ludskej ruky. O toto dielo pred plotom sa bude jeho stavitel starat ako o svoje. To je jeden priklad spojenia obcianskeho usilia s odborne pripravenym zamerom samospravy. Krajsia ulica bude suctom krajsich priedomi. Krajsia ulica sa bude vyznacovat novymi domyselnymi detailami technickych a sadovych uprav. Krajsie priedomie znamena aj krajsi dom. Radost majitela domu sa spoji s uspechom samospravy.
Obnova dediny je zavisla nielen od pomoci a
aktivity obcana. Stoji stale viac penazi, funkcnost uprav je
zvacsa narocnejsia. Zacat treba od predsavzati k projektom, cez
projekty k malym uspornym dielam, male diela mnohych ludi maju
zazracnu silu pretvorit nas vidiek. Viac penazi - vacsia
stimulcia, viac penazi - dokonalejsie upravy, viac penazi -
vacsia radost z vykonaneho diela.
Najmenej penazi maju najmensie dediny, najmensie dediny maju najviac obcianskeho odusevnenia. Pomoc statu je tu nevyhnutna.
Pekna dedina vysledkom
poriadku a jednoduchosti.
Skoncila sa prva cast serialu, teraz pridu na rad nove otazky. Nabuduce: Aky ma byt rodinny dom na vidieku?
Prof. Michal Sarafin
V kine Panorama v Podbrezovej
spominali i oslavovali
Podvecer 7. maja sa v podbrezovskej kinodivadelnej sale konal slavnostny koncert Dychovej hudby Podbrezova s tanecnou a mazoretkovou skupinou. Pozostaval z dvoch casti. Prvu venovali spomienke na byvaleho kapelnika Petra Zaorala, ktory spolu s klarinetistom Aloisom Dürerom a pozaunistom Radoslavom Radakovicom zahynul vlani 6. maja. Vsetci traja boli clenmi Posadkovej hudby v Banskej Bystrici a zaroven aj velkou posilou podbrezovskej hudby. V druhej casti si pripomenuli patdesiate narodeniny baletneho majstra, tanecnika, choreografa a veduceho tanecnej a mazoretkovej skupiny v Podbrezovej Miroslava Prochazku, ktore oslavil 2. maja.
Pod vedenim Petra Zaorala sa Dychova hudba
Podbrezova dostala do popredia a po umeleckej stranke patri medzi
najlepsie na Slovensku. Ziskala vela oceneni, medzi inymi aj cenu
Karola Padiveho. Vdaka panovi Zaoralovi poznaju dychovu hudbu
nielen u nas, ale aj v Cesku, Rakusku, Taliansku, Madarsku.
Zasluzil sa aj o to, ze s dychovou hudbou zacali spolupracovat
tanecno-mazoretkova a detska tanecna skupina, ktore su sucastou
vystupeni Dychovej hudby Podbrezova na koncertoch po Slovensku i
v zahranici. Tragickym odchodom Petra Zaorala stratila dychova
hudba jednu velku osobnost.
Druhu, veselsiu cast koncertu, venovali "abrahamovinam" podbrezovskeho kulturneho pracovnika Miroslava Prochazku. K tancu ho to tahalo uz od malicka, prvym popudom bol film Spievanie v dazdi. Ako sestnastrocny vystupuje v muzikali Starci na chmeli, kedy uz studuje tanec v Ludovom konzervatoriu v Prahe a v sukromnej tanecnej skole v Usti nad Labem, kde potom aj posobi v tanecnom subore divadla. Po styroch rokoch odchadza na studijnu cestu do byvalej NDR, ucinkoval v Gere a v Berline, kde sa mu podarilo dostat do baletneho suboru, ktory robil znamy Ein Kessel Buntes. V roku 1975 ziskava angazman v Latinskej Amerike. Posobil v Peru, Argentine, Brazilii, Equadore, na Kube a v Mexiku, odkial sa vracia spat do NDR. Odtial po sest a polrocnom posobeni prichadza na Slovensku, kde ma korene po rodicoch. Prveho marca 1979 nastupuje do baletneho suboru banskobystrickej opery, kde vystupuje takmer v kazdom baletnom predstaveni, velakrat ako solista i v cinohre. Pocas posobenia v rokoch 1979 az 1990 tu absolvoval 4500 predstaveni. Kvoli zdravotnym problemom tuto scenu opusta a prichadza do Podbrezovej. Tancovaniu ostal verny aj tu a svoje skusenosti odovzdava mladym v mazoretkovej a tanecnej skupine a popri tom sa venuje aj choreografii. Jeho rukami doteraz preslo bezmala tristo deti. Do dalsich tvorivych rokov zelame este vela sil a zdravia.
(r)
