3. JUN 1998 Strana 3

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT

...

S anketovym mikrofonom

Ked chyba domaci majster

Ked sa cosi v domacnosti pokazi, vynori sa problem, co s tym. Ak nieto poruke sikovneho domaceho majstra, neostava nic ine, len zamierit do opravovne. No nielen pokazeni domaci pomocnici nas nutia vyhladavat pomoc u odbornikov. Staci spomenut kadernictvo, holicstvo, krajcirstvo, a tak dalej. Na kvalitu poskytovanych sluzieb sme sa pytali v uliciach Brezna.

 

Michaela Zohnova, nezamestanana, Jasenie:- Ani velmi nie, pretoze dala som si opravit topanky a hned sa mi rozpadli. Zalepili mi ich, zacali sa odliepat. S kadernictvom? No neviem. Ked som prisla z kadernictva domov, vzdy som sa musela dostrihavat. Nie som spokojna. Kvalita nezodpoveda prehnanym cenam. Spolieham sa radsej na seba.

Mario Lukac, ucitel, Brezno: Myslim si, ze oproti minulosti sa to zlepsilo, ale niektore sluzby nie su na takej urovni, na akej by mali byt. Konkretne mam auto a s nim suvsia opravarenske sluzby. V podstate je len jedna mestska opravovna, ostatne su sukromne. Sukromnici robia podla toho, ako maju cas. Zakaznik nie je vybaveny promtne, ako by to potreboval. Ale s ostatnymi sluzbami, co sa tyka potravinarskych vyrobkov, alebo aj inych sluzieb, ako je kadernictvo, holicstvo, atd., myslim si, ze je to v postacujucom stave.

Iveta Huostikova, laborantka, Brezno: Teraz vsetkeho jesto. Do krajcirstva nechodim, mam svoju krajcirku, iba do kadernictva ostrihat sa. Na opravovanie pokazenych pristrojov mam manzela, takze taketo problemy nemam. Co sa da, poopravuje manzel, iba v krajnom pripade vyhladam opravovne.

Lubica Pancikova, robotnicka, Brezno: Som spokojna. Chodim do kadernictva, do opravovne obuvi, do krajcirstva nie, lebo mam svoju krajcirku.

Dana Dittrichova, sukromna podnikatelka, Brezno: Mam vlastnu kadernicku a som s nou spokojna. Co sa tyka krajcirskych sluzieb, sama si sijem. Ine sluzby nevyuzivam.

Katarina Kanova, dochodkyna, Brezno: Myslim si, ze su celkom dobre sluzby. Dala som si usit sako a som spokojna, dobre mi ho usili. Do opravovne obuvi chodievam menej. Aj ostatne sluzby su na dobrej urovni. Trosku je to drahsie, ale inac som spokojna.

Jozef Lukac, dochodca, Brezno: Nepocitujem, ze by sme nejake problemy mali. Smeti chodia pravidelne odvazat. Ku holicovi nechodim, dcera ma ostriha. Ak sa nieco pokazi, mame v rodine "fachmanov", ktori to opravia. Co viem, sam si urobim, s ostatnym pomozu znami. (ria, ng)

 

Zazitky zo Svatej zeme

Tazko vtesnat do niekolkych riadkov bohatstvo zazitkov par desiatok ludi z Brezna a blizkeho okolia, ktori sa uprostred tohtorocneho maja zucastnili na puti do Svatej zeme. V Brezne ju organizoval rimsko - katolicky farsky urad na cele s vdp. dekanom J. Kadlecom. Chodit po miestach, kde sa pocas svojho pozemskeho zivota pohyboval Pan Jezis Kristus, je zazitok naozaj na cely zivot. Clovek ma neopisatelne pocity stastia a ucty, ked sa sklana k betlehemskej hviezde, nachadzajucej sa v priestore narodenia maleho Jeziska, kde stali jeho jaslicky, kde sa mu prisli klanat pastieri i mudrci z vychodu. Je uzasne pobudnut na Olivovej hore, dejisku zatknutia, ale aj nanebovstupenia Pana, odkial je krasny vyhlad na stary Jeruzalem, vystaveny na navrsi Sionu, navstivit baziliku Bozieho hrobu a s pietou sa sklonit nad kamennou platnou, na ktorej sa po zosnani z kriza ocitlo Jeho svate telo, dotknut sa vlastnym celom znameho Muru narekov, atd. Genezaretske jazero aci Galilejske more uprostred Galiley, kraja podobneho rajskej zahrade, s mnozstvom zelene, bohateho a velmi urodneho, plneho pre nas exotickeho ovocia a zeleniny. Zastavka pri rieke Jordan a verejne obnovenie krstnych slubov, pri ktorom nam nas sprievodca ThDr. Jan Majernik polial hlavy vodou z tetjo rieky. Navsteva Kany Galilejskej, ktora zas zucastnenym manzelskym parom ostane nadosmrti v pamati, lebo tu, kde Jezis na znamej svadbe premenil vodu na vino, zopakovali si aj oni svoju manzelsku prisahu. Nazaret, Hora blahoslavenstiev, vrch Tabor, kde nas dokonca uplne v protiklade s pocasim tejto krajiny a v tuto rocnu dobu prekvapil dazd. Kafarnaum, kde si turisti a putnici mozu pochutnat na tzv. genezaretskej rybe s mnozstvom zeleninovych salatov (poplatok 10 dolarov). Zastavka na miestach, kde Jezis rozmnozil chleby a ryby, bohosluzba pri polnom oltari uprostred hajika s olivovnikmi a figovnikmi, to vsetko zanechava v dusi hlboku stopu. Kupanie v Genezaretskom jazere zas prislo vhod nasej telesnej schranke zmorenej horucavou, hoci od vody vial osviezujuci vanok. Viezt sa v klimatizovanom autobuse, ktory nam bol denne k dispozicii, tesne popod Golanske vysiny, o ktorych doma tolko citame a pocuvame, bolo tiez nadmieru zaujimave. Clovek hned lepsie pochopi ducha tejto krajiny, ktora je na jednej strane nazyvana Svata zem, pretoze sa prave v nej nachadzaju oblasti, kde sa narodil, zil, posobil, trpel, umrel, vstal z mrtvych a vstupil na nebesia Jezis Kristus, na druhej strane vsak je zmietana palcivymi problemami sucasnosti, nedorozumeniami medzi Zidmi, Palestinou, Syriou, Jordanskom, Libanonom, Arabmi a to tak politickymi ako aj nabozenskymi. Vidno tu mesity v tesnej blizkosti krestanskych chramov a tie krestanske, tiez sa vselijako delia, takze niet div, ze Izrael predstavuje dnes krajinu plnu napatia, kde v hociktorom meste a na najnecakanejsom mieste hocikedy na ulici mozete natrafit na hranicne zatarasy strazene ozbrojenymi vojakmi.

Kym oblasti okolo Galilejskeho jazera, pod Golanskymi vysinami a samozrejme pobrezne pasmo Stredozemneho mora su krasne zelene, uz v Samarii a hlavne Judei na kazdom kroku poznat, ze trpi nedostatkom vody. Urodny je tiez uzky pas medzi Mrtvym morom a pustou. Mrtve more a pust su tiez dve skutocnosti, ktore nam len tak lahko nevymiznu z pamati. V Mrtvom mori sme mali moznost presvedcit sa, ze voda cloveka naozaj unesie na svojom povrchu a ze je nepredstavitelne slana (az 33 % soli). Kracali sme po piescitom dne, rozrazali sme teplu vodu rukami - nohami, stale nas to obracalo na chrbat. Judska pust je sled holych pohori bez akejkolvek vegetacie, len popri dialnici kde - tu chlp suchej travy a nizkeho kriacia tamarisky. Kde - tu ubohe siatre beduinov. Z coho ziju? Rozne odtiene hnedej farby a bizarne tvary skalisk nas ocaruvali pocas mnohych hodin co sme sa viezli smerom na juh k egyptskej hranici. Prvy pohlad na Mrtve more po osmej hodine rano. Po jeho brehu sa vezieme este o desiatej. Letmy pohlad na pevnost Masaba, postavenu este Herodesom Velkym. Pri jednom vzorne obrobenom kibuci sa nam dostava vysvetlenia, aky je rozdiel medzi kibucom (povolene len vlastnictvo osobnych veci) a mosane (kde je mozne mat v sukromnom vlastnictve napr. aj auto). Zostupujeme do Jericha, blizko ktoreho sa dal Jezis pokrstit. Pater Majernik, sympaticky a huzevnaty styridsiatnik, je neunavny vo svojon vysvetlovani hlavne biblickej symboliky., ale okrajovo aj krajinnych a politickych zvlastnosti Izraela, ba dotkol sa aj politickej situacie u nas. Poukazoval na rozdielnost poziadaviek jednotlivych etnickych skupin. V Egypte, po prisnej hranicnej kontrole a vymene autobusov dorazime podvecer do ciela nasej dlhej cesty - do klastora sv. Katariny Alexandrijskej, kde nas caka romanticky nocny vystup za pomoci vreckovych lampasov na vraj vyse dvetisic metrov vysoky vrch Sinaj. Asi desat ucastnikov sa vzhladom na slabsiu telesnu dispoziciu na tejto horskej ture nezucastni, nezlaka ich ani vidina dat sa za takmer desiatku dolarov dopravit na vrchol na chrbte tavy. Tu sa dozvedame o ucinkovani Mojzisa a jeho stretnutiach s Hospodinom. Pobyt v tomto klastornom skalnom hniezde by si vyzadoval uplne osobitny priestor.

Za zmienku v tomto obdobi povrchnom a znacne zhustenom referovani stoji este kratke kupanie v tepluckej vode Cerveneho mora, plnej koralov, morskych jezov a inej havede. Za osem dni sme toho prezili a videli velmi vela, takze aj menej by bolo vrchovate stacilo. Byvali sme s vynimkou jednej noci vo vynikajucom hoteli s klimatizaciou, strava bola vyborna a co do mnozstva viac ako dostacujuca, letecka preprava ta i nazad pokojna, pocas nasho pobytu v rozporuplnom Izraeli nepadol ani jediny vystrel, hoci sme prebrazdili Izrael od severu az na juh. K nepokojom nikde nedoslo, prisne colne kontroly sme vydrzali. Z Brezna do Bratislavy a takisto nazad sme mali objednany zvlastny autobus, vsetci sme sa vratili zdravi, posilneni vo viere i obohateni o poznanie exotickej novej krajiny. Kiezby laska, zrodena v Betleheme a obetovana na Golgote zostupila konecne aj do nasich srdc, aby clovek cloveku nebol vlkom, lez bratom. Ak sa toto chceme raz dockat, treba nam zacat ihned a hlavne od seba.

(B-va)


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT