Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria  
ROCNIK 6 CISLO 27 8. JUL 1998 4,50-Sk

STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT

...

Jedna otazka

primatorovi Brezna Ing. Vladimirovi Faskovi

O com rokovali poslanci na preddovolenkovom zasadnuti mestskeho zastupitelstva?

- Mestske zastupitelstvo, posledne pred dovolenkovym obdobim, sa nenieslo v dovolenkovom, ale v pracovnom duchu. Poslancov som informoval o zahranicnej studijnej ceste vo Francuzsku, ktoru organizovalo Velvyslanectvo Francuzskej republiky v Slovenskej republike v spolupraci s ministerstvom vnutra. O tejto ceste som informoval aj v Horehroni, onedlho aj v Obecnych novinach a vo Verejnej sprave. Jednym z bodov, ktore som vsunul, bola informacia o plneni rozpoctu v roku 1998. Mozeme konstatovat, ze v obdobi od januara do aprila prijmy cinili 38,7 percenta navrhu rozpoctu a vydavky v tom istom obdobi 38,6 percenta. Cize ideme viacmenej v relacii prijmov. Z dalsich bodov vyberam len niektore. Predovsetkym to bolo zhodnotenie efektivnosti parkovacieho systemu v meste, vratane financneho vyhodnotenia tejto cinnosti v priestoroch na to urcenych. Mestske zastupitelstvo upravilo cenu za parkovanie tak, ze pat korun bude stat parkovanie za tridsat minut na namesti a na Ulici B. Nìmcovej. Na ostatnych parkovacich miestach zostava pat korun za hodinu. Poviem iba zaverecnu vetu: Vodici, ktori pridu z inych miest, si vedia najst miesto, kde sa parkovacia karta kupuje, zialbohu nasi domaci vodici toto nechcu respektovat. Pritom si musime vsetci uvedomit, ze je to pouzivanie verejneho priestranstva a je obcianskou aj ludskou vecou tieto povinnosti si plnit. Prijimame dalsie opatrenia na rozsirovanie parkovacich ploch aj na zabranenie ich zneuzivania. Jednym z vaznych bodov bolo zhodnotenie technickeho stavu miestnych komunikacii. Konstatovanie je jedna vec a moznosti oprav druha. Do planu investicneho rozvoja na buduce roky pocitame predovsetkym s rekonstrukciou Sturovej ulice, s dokoncenim Lichardovej ulice. Mame ale cesty na Ulici M. Benku, v Podkorenovej, ktorym tiez musime venovat pozornost, aj uprave chodnikov.Vsetko ale zavisi od financii. Obcania urcite citaju dennu tlac, a tak vedia, ze nielen mesto Brezno, ale kazda obec, kazde mesto sa stazuje na nedostatok financnych prostriedkov. Berieme uvery, predavame majetok, a to nie je dobry znak pre dalsi rozvoj miest. Prerokuvali sme aj situaciu socialnych zariadeni v okrese Brezno, sprava bola podavana v spolupraci s okresnym uradom. Mestske zastupitelstvo ju zobralo na vedomie s tym, ze nadalej treba venovat velku pozornost socialnemu zabezpeceniu. Mozem povedat zo skusenosti z Francuzska, ze francuzske obce (nerozoznavaju tam mesta a obce, ale len obce), ktore sme navstivili, maju kazdy rok patdesiat percent rozpoctu na socialne ucely. Na druhej strane je pravda, ze maju viacej kompetencii, cize viacej domov dochodcov, rozne kluby atd., staraju sa o nevladnych starych obcanov, ale dostavaju aj priame dotacie od statu. Mestske zastupitelstvo odporucilo konat v tom zmysle, aby sa pre socialne ucely vyuzila stara nemocnica v Podbrezovej, pripadne areal starej nemocnice alebo Baniska. O areali Banisko len tak okrajovo. Je to priestor, ktory potrebuje vela financnych prostriedkov na generalne opravy a ci tam bude socialne zabezpecenie, charita, internaty, alebo sa sem vrati polnohospodarska skola, k tomuto je este tazke vyjadrovat sa. Vsetko zalezi od financnych prostriedkov. Jednym z poslednych bodov bolo ako vzdy prerokovanie vnutroorganizacnych zalezitosti. Poviem len tolko, ze slo predovsetkym o predaj vysporiadanych pozemkov pod budovami, garazami, ktore nasi obcania niekolko rokov vlastnia. Zaujem bol aj o kupu pozemkov pod stavbu rodinneho domu, ktore sme viacmenej odsuhlasili. Predmetom rokovania bol aj predaj zhruba 45 hektarov trvaleho travnateho porastu v lokalite Za Brezinkou Zeleziarnam Podbrezova pre vystavbu golfoveho ihriska, kde je zamer vratit sa k povodnej myslienke - zaktraktivnit nas region pre zahranicnych navstevnikov, cim by sa zvysil turisticky ruch. Vzhladom na to, ze niektore investicne akcie potrebujeme realizovat prostrednictvom vverejneho obstarania a neprihlasil sa potrebny pocet zaujemcov o ich realizaciu, mestske zastupitelstvo suhlasilo so spracovanim projektovej dokumentacie, pripadne s realizaciou stavby rokovacim konanim mimo vyhlasenej verejnej obchodnej sutaze cez obchodny vestnik. Za zmienku stoji aj suhlas mestskeho zastupitelstva s predajom pozemku zhruba 800 metrov stvorcovych pre budovanie Vseobecnej uverovej banky na Ulici CSA. Tomuto subjektu sme ponukali aj budovu na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 3, ale tato je pre banku nevyhovujuca. Jednym z dolezitych problemov, o ktorych som informoval, je most v Bujakove, ktory je v havarijnom stave a prijimame mimoriadne opatrenia na jeho rekonstrukciu. Chybaju financne protriedky na dobudovanie noveho mostu, ktore zacalo v rokoch 1991 a 1992. Je to strategicky dolezity prechod, nielen miestna komunikacia, ale dolezita komunikacia zvlastneho urcenia. Zaver patril pripomienkam, poziadavkam a navrhom poslancov, venovali sme im viac ako dve hodiny. Niektore otazky boli zodpovedane priamo, aj prijate opatrenia a ostatne budu zodpovedane pisomne, pripadne realizacne.

Cakaj ma Horehronie

s piesnami tvojho leta

znovu si pridem po ne

az hen spod strechy sveta...

Opat sme sa stretli po roku v Helpe, v jej amfiteatri, v prekrasnom kute Horehronia, kde sa tak jedinecne prejavuje prirodzeny talent slovenskeho ludu v svojraznej architekture, krojoch a najma v rydzom bohatstve ludovej hudby, tancov a piesni. Stretli sme sa na 33. rocniku Horehronskych dni spevu a tanca a na 8. rocniku Eurofolkloru. Piatkovy program otvorili domace spevacke zlozky - Helpan a Helpancok. V dalsom programe pobavili divakov divadlo Romathan z Kosic a divadlo z Mestskeho kulturneho strediska z Hrinovej. Sobotny program mal neopakovatelnu atmosferu. Hoci bola zima, amfiteater praskal vo svikoch az do polnoci, kedy mal vrcholiaci program FS Zeleziar z Kosic.

Namestie obce ozilo jarmokom, na ktorom sa predstavili ludovi umelecki vyrobcovia nielen z Helpy, ale aj zo sirokeho okolia. Sobotny program poctili svojou navstevou aj podpredseda vlady Jozef Kalman, poslanci NR SR Eva Zelenayova, Dusan Slobodnik, Stanislav Liska a prednosta Okresneho uradu v Brezne Milan Vojtko. Hoci sme sa v nedelu zobudili do uplakaneho rana, predsa sa len program vydaril. Divaci sa tesili na program, ktory pre nich pripravili detske folklorne subory a na 8 .rocnik Eurofolkoru. Nedelny program si prisli pozriet aj nasi vzacni hostia - podpredseda vlady Jozef Kalman s prednostom Okresneho uradu v Brezne Milanom Vojtkom, podpredseda Matice slovenskej Igor Kovacovic, velvylanec Bulharska na Slovensku, primator mesta Banska Bystrica Igor Presperin a primator mesta Kosic Rudolf Schuster. Tridsiaty treti rocnik Horehronskych dni spevu a tanca mal aj dvoch oslavencov - Igora Kovacovica a Vojtecha Majlinga. Sprievodnymi akciami slavnosti boli aj vystavy Vojtecha Majlinga, bratov Bandurovcov, Dielne ludovych remesiel pri SOS v Banskej Bystrici a ZUS v Helpe. Organizatori dufaju, ze Horehronske dni spevu a tanca a Eurofolkor splnili ocakavania vsetkych divakov.

M. Kemkova

Regionalna rada prijala vyhlasenie

Na pode Mestskeho uradu v Brezne sa v piatok 3. jula stretli clenovia Regionalnej rady Zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, predsedovia mikroregionov a okresny urad zastupoval Jan Macula, veduci odboru regionalneho rozvoja a inych odvetvovych vztahov.

Predseda regionalnej rady Ing. Vladimir Fasko informoval pritomnych o mimoriadnej rade ZMOS v maji vo Zvolene a Rade ZMOS v juni v Podbanskom. S kolegami sa potom podelil o dojmy z cesty do Francuzska, ktorej sa zucastnil na pozvanie francuzskeho velvyslanectva v delegacii Ministerstva vnutra SR. Starostka Sumiaca Ing. Maria Betakova hovorila o pracovnej ceste do Svajciarska. Absolvovali ju zastupcovia Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia v ramci Programu obnovy dediny. Regionalna rada rozhodla o zvolani valneho zhromazdenia Prvej rozvojovej vidieckej agentury. Je potrebne upravit jej stanovy, aby mohla byt uskutocnena preregistracia z Tisovca do Brezna a stanoveny statutarny zastupca. Pritomni prijali toto vyhlasenie adresovane predsedovi ZMOS Michalovi Sykorovi: Regionalna rada Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria na svojom zasadnuti 3. jula 1998 sa zaoberala aj schvalenym zakonom, ktorym sa doplna zakon NR c. 369/90 Zb. o obecnom zriadeni v zneni neskorsich predpisov a vladnym navrhom zakona, ktorym sa meni a doplna zakon NR c. 346/90 Zb. o volbach do organov samospravy obci v zneni neskorsich predpisov. S postupom Narodnej rady Slovenskej republiky, ktora obidva zakony schvalila bez konzultacii so ZMOS a bez zohladnenia pripomienok ZMOS, nemozeme suhlasit a vyzyvame predsedu ZMOS o prijatie doraznych opatreni tak, aby v co najkratsom case boli tieto zakony NR SR revidovane. Zaroven ziadame, aby boli dosledne splnene uznesenia Rady ZMOS zo 4.-5. juna v Podbanskom v casti E 2, podla ktorej predseda zvola do desiatich dni po schvaleni novelizacie zakonov o obecnom zriadeni a volbach do organov samospravy mimoriadne zasadnutie Rady ZMOS. Tento krok NR SR vnimame nie ako decentralizaciu statnej spravy, ale upevnovanie postavenia statnej spravy na ukor samospravy miest a obci Slovenska.

(mp)


STRANA :1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11   ARCHIV   TIRAZ   KONTAKT