|
|
Folklor z Helpy reprezentuje Slovensko V uplynulych dnoch boli clenovia folklorneho suboru Priehyba a cast detskeho folklorneho suboru Helpancok z Helpy pozdravit VII. rocnik medzinarodneho festivalu KUP - KUD Mladost v Stepojevaci. V malebnych juhoslovanskych mesteckach Stepojevanec a Lazarevac stravili sest dni. Sest dni plnych slnka, priatelstva, pohostinnosti a pohody. Festival trval tri dni. Prvy den - piatok patril domacemu folklornemu suboru Mladost a nasej Priehybe. V takmer trojhodinovom programe sa striedali temperamentne juhoslovanske tance s nasimi pestrymi krojmi, lubozvucnymi piesnami a tancami. Programom sme bol vsetci uchvateni. Druhy den mal festival sutazny charakter. Sutazili a svoje umenie prezentovali detske folklorne subory z celej Juhoslavie. A veru bolo na co pozerat. V tomto case dostal priestor na vystupenie aj nas Helpancok a hoci jeho program nemal sutazny charakter, predsa len vydal zo seba vsetko najlepsie. So svojimi choreografiami pobavili cele obecenstvo, ktore im spontanne tlieskalo, takze museli svoj program zopakovat. Vsetci sme uz netrpezlivo cakali nedelny vecer, kedy sa malo na javisku v Stepojevaci predstavit sedem najsilnejsich kolektivov z celej Juhoslavie. Prehliadka mala sutazny charakter. Nikto z nas ale nezavidel ulohu porote. Kolektivy boli vyrovnane a patrili naozaj k spickovym suborom. Zaver celeho festivalu ale patril Helpe. Slavnostne sa specatilo priatelstvo medzi Stepojevacom a Helpou. Zastupcovia obidvoch suborov si vymenili upomienkove predmety so slubom, ze v auguste sa subor Mladost Stepojevac predstavi v helpianskom amfiteatri. Pondelok a utorok patrili medzi volne dni. Nasi folkloristi ich vyuzili na plazovych kupaliskach, na ktorych boli spolu s domacim kolektivom.
Maria Kemkova Snimka: Albin Kemko |
Ked je poctivy vykon potvrdenim kvality |
V predchadzajucich prispevkoch do regionalnych novin v tomto roku sme sa predovsetkym zamerali na konkretne informacie a fakty z cinnosti Divadelneho suboru Jana Chalupku mesta Brezno. Vzhladom na uz uvedene neda nam, aby sme neuviedli hodnotenia renomovanych odbornikov a clenov poroty z XXIX. rocnika Belopotockeho Mikulasa:
Mikulas Feher - podpredseda poroty: "Je potesitelne, ze divadelny subor v Brezne disponuje takym potencialom, ze mohol siahnut po hre P. Kovacika, ktora je priam zalubena postavami a postavickami najroznejsich charakterov a typov, ze casto i profesionalny subor v sucasnej dobe by mal velke problemy obsadit ich vlastnymi silami. Sami sme hru zaradili v DJGT Zvolen, no vyslo nam, ze postav bolo omnoho menej a vela bolo aj hostujucich hercov. Scena Jaroslava Valeka a.h. respektovala autorsku poziadavku, kostymy vychadzali zo socialneho zazemia postav, presvedcivo charakterizovali osud svojho nositela. Reziser Matus Olha a.h. si uvedomil specifickost predlohy, jej dramaticnost a lyrickost podporil zivou hrou na husle a zmenou svetla. Vsetky scenograficke a reziserske zasahy boli citlive, nepresadzovali sa samoucelne, naopak, dosledne sluzili textu. A tak dominanta bola na hercoch. Treba zdoraznit, ze kazda i ta najmensia postava bola vhodne typovo obsadena a presne zapadla do mozaiky celku..."
Peter Kovac - predseda poroty:"...Reziser citlivo a presne buduje jednotlive charaktery a mikropribehy zivotov vztahov a postav. Umne prenasa akcenty a naraba rytmom, zvysuje uvolnenie i napatie. Najvacsou deviziou su vsak skveli breznianski herci. Ich nasadenie, odhodlanie, viera i majstrovstvo su natolko podmanujuce, ze z ich kolektivu sa mi neziada vyzdvihnut nikoho. Hadam kvoli rozsahu a vyznamu svojich uloh najdalej dosli Krcmar a Repan, ale vo svojom vyzname sa mi pacili vsetci rovnako, aj ti dvaja kartari vzadu..."
Ak by sme chceli z nasho pohladu zhodnotit samotne vysledky, ktore subor dosiahol pri plneni dramaturgickych planov a realizacii projektov v poslednych dvoch sezonach, mozeme si pre nazornost a realne priblizenie citatelovi pomoct sportovou terminologiou. Subor je po dlhe obdobie zaradeny do najvyssej sutaze divadelneho ochotnictva. Po niekolkych rokoch ciastocnej stagnacie, sposobenej aj znamymi okolnostami, zaradil sa v predchadzajucej sezone opatovne k spicke, co potvrdil a umocnil v poslednej sezone skutocne historickym uspechom. Konkretne fakty uvadzaju, ze z troch projektov, ktore subor uviedol v predchadzajucej sezone sa s hrou Branislava Nusica "Podozriva osoba" v rezii Ivana Hansmana a.h. (mimochodom clena poroty v L. Milkulasi) predstavil aj na narodnej prehliadke. Rovnako vydarene boli aj dalsie dva projekty Zbojnik Vdovcik v rezii Juraja Kovaca a Beverly hmyz 0042, ktory v rezii Juliusa Obernauera uviedlo studio mladych DSJCH.
Nestavalo sa v 75 - rocnej historii casto a pokial sme "lovili" v analoch asi vobec, aby subor ziskal rovnake ocenenie na dvoch vrcholnych podujatiach. Takisto ani to, ze dvaja clenovia suboru boli oceneni na kazdej z nich za individualny vykon. Kazdy, kto pozorne sleduje pracu nasho suboru vie, ze je rec o hre P. Kovacika Krcma Pod zelenym stromom. Iste, tieto vysledky je mozne este viac umocnit na Scenickej zatve v Martine. Pre objektivnost sa k uvedenej prehliadke vyjadrime az po jej ukonceni.
Tesia ma odborne kritiky a recenzie, hodnotenia dalsich odbornikov divadelnictva na roznych urovniach, ale aj navstevnikov predstaveni. Dobry pocit z hodnotenia propagacnych materialov, ked plagat a buletin rovnako patria k vrcholom tvorby v tejto oblasti v historii. Hreje nas pocit sebauspokojenia za odvedenu pracu, hlavne s ohladom na obrovske mnozstvo straveneho casu v priprave a realizaci.
Ak sme si sportovou terminologiou pomohli v uvode, zaverecne konstatovanie by bolo nasledovne: DSJCH v tejto divadelnej sezone nemohol dosiahnut viac, nez mu to umoznuju a dovoluju pravidla hry.
Vari najcastejsou otazkou na roznych urovniach, ktoru sme dostavali, bolo akym sposobom sa nam dari dosiahnut taketo vysledky prace. Ale to je uz ina tema, ku ktorej sa este urcite vratime.
(dsdk)
V utorok sme sa s Juhoslaviou lucili. Na
tvarach domacich, ale aj nasich boli stopy od slz. Ved
sme prezili tyzden, ktory bude pre nas vsetkych
nezabudnutelny. Vznikli nove priatelstva. Odniesli sme si
vela poznatkov o zivote tamojsich ludi. V auguste by sme
chceli privitat nasich priatelov tak, aby v nich tiez
zostali spomienky na nas krasny kraj a ludi.