Moj manzel zdedil dom pred desiatimi rokmi a v ramci tohto dedicskeho konania sa zaviazal vyplatit ostatnych svojich surodencov z toho domu, co sa aj stalo, avsak manzelovych surodencov sme vyplacali z nasich spolocnych penazi. Teraz moj manzel zomrel. Predmetom dedicstva by mala byt len polovica domu, ked bol vyplateny z polovice z mojich penazi, alebo predmetom bude napriek uvedenemu cely dom? Pre uplnost poznamenavam, ze dedicmi, okrem mna, su este tri deti.

Zn: Dedicstvo

Pre stanovenie predmetu dedicstva v pripade nehnutelnosti su rozhodujuce udaje z katastra nehnutelnosti. Zrejme ste sice vyplatili dom zo spolocnych penazi patriacich do bezpodieloveho spoluvlastnictva manzelov (BSM), avsak tuto skutocnost ste si este za zivota manzela formalne vlastnicky neusporiadali aj na liste vlastnictva tak, ze by vam novy stav zabezpecoval vlastnictvo k tomuto domu v rozsahu polovice. Obciansky zakonnik umoznuje takyto pripad za zivota manzelov usporiadat viacerymi sposobmi.

Vo vasom pripade - ked manzel uz zomrel - je pri prejednavani dedicstva, ako som sa uz v uvode zmienil rozhodujuci udaj na liste vlastnictva. Ked je tam vedeny manzel ako vlastnik domu v celosti, musi byt prejednany v dedicstve cely dom ako vlastnictvo porucitela. Ako dedicia prichadzate do uvahy vy s tromi detmi, kazdy rovnakym dielom, t. j. po jednej stvrtine a pokial nedojde k dohode dedicov, bude vam potvrdene dedicstvo podla dedicskych podielov, tzn. vam pripadne spoluvlastnicky podiel k domu len v jednej stvrtine. Pokial su vsak ostatni dedicia urozumeni s tym, ze ste vyplatili dom z polovice zo svojich penazi, tuto skutocnost nepopieraju, akceptuju a suhlasia s tym, aby tato skutocnost bola zohladnena pri prejednavani dedicstva, mate moznost uzatvorit dedicsku dohodu, ze sice predmetom dedicstva je cely dom, avsak tento nadobudate v pomere ako keby bol tento dom v rezime BSM, t. j. pozostalej manzelke patri polovica domu z titulu vysporiadania BSM a druha polovica je predmetom dedicstva, ktoru dedicia nadobudaju podla svojich dedicskych podielov po jednej stvrtine (t. j po jednej osmine celku). Takoutu dohodou by ste mohli nadobudnut podiel k domu az v piatich osminach. Pripadne si mozete dohodnut spoluvlastnicke podiely inak a notar v ramci dedicskeho konania by ju mal potvrdit, pokial nebude odporovat takato dohoda zakonu.

Zdoraznujem vsak, ze tento postup prichadza do uvahy len ak s tym suhlasia ostatni dedicia. Pokial by niektory z dedicov s takymto postupom nesuhlasil, spochybnil vyplacanie domu aj z vasich penazi, majetkove usporiadanie spoluvlastnictva, ktore by tuto skutocnost zohladnovalo, by v ramci dedicskeho konania neprichadzalo do uvahy. V tomto pripade by vam zostavala moznost domahat sa svojho prava v sporovom obcianskopravnom konani cestou sudu, ktoreho uspech by zavisel od rady dalsich okolnosti, v neposlednom rade na uzneseni dokazneho bremena, ktore by v taktomto pripade bolo na vas. Aj v takomto pripade by vsak prichadzalo do uvahy len priznanie vsej pohladavky vo vyske preukazanych vasich penaznych prostriedkov, nie vsak priznanie majetkoveho podielu k domu.

JUDr. Stefan Demian, notar,
Ulica B. Nìmcovej 8, Brezno

Budik zazvonil. Nazlostene som ho zaklapla a obratila sa na druhy bok. Vzapati som sa hanbila za svoju lenivost. Mam tri hodiny do odchodu na vlak, predtym som mamine slubila pooberat nejake ovocie zo zahrady a ja tu lezim a hnevam sa na svoj budik, alebo skor na seba. Dnes predsa odchadzam na dovolenku do Chorvatska. Mala by som sa tesit, ale ja som bezvyznamne mrzuta. Vstavam, na silu sa usmejem, pozdravim nove rano a idem do zahrady.

Cesta autobusom trvala osemnast hodin. Nebola nijako zvlast pohodlna, ale ta radost, ktoru som pocitovala pre nieco nepoznane, sposobila, ze som na to ani nemyslela. Vzdy mam taky zvlastny pocit, ked idem za niecim novym, za niecim, co mozno navzdy ostane v mojom srdci, za niecim zahadnym. Mozno stretnem ludi, ktori mi budu chybat, a za ktorymi vyronim jednu-dve slzicky. Neviem, co ma caka a vlastne to ani nechcem vediet, mam rada prekvapenia a som zvedava, co mi pripravilo toto leto tento rok.

Bez rodicov, len tak so sestrou som sa vybrala oslavit den svojej dospelosti daleko od vsetkych znamych, len ja, moja sestra a nieco nezname... Teraz mozem konstatovat, ze to bol ten najkrajsi darcek na osemnastku, aky som si mohla priat. Moja sestra vravi, ze uz nikdy nikam nepojde, aby uz nemusela citit taku zvlastnu formu smutku, aku clovek pocituje, ked odchadza odniekal, kam vie, ze sa uz nikdy nevrati. Ja sama ale hovorim, ze nikdy nehovorte nikdy. Ale jednou zo zasad mojej sestry je, ze sa nevracia na to iste miesto, nech uz tam bolo akokolvek dobre. Vraj treba vzdy spoznat nieco ine a prave preto chodi na dovolenku zakazdym niekde inde.

A tento rok to bola Makarska riviera, letovisko Baska Voda. Ked mi este cez skolsky rok povedala nazov planovaneho ciela, jeho pomenovanie sa mi zdalo smiesne, dnes vsak viem, ze je to jedno z najuzasnejsich miest na zemi. Tym nechcem robit reklamu ani tomuto miestu a ani nijakej cestovnej kancelarii, chcem vam iba povedat, ze existuje kusok na zemi, ktory navzdy ostane nielen v mojej mysli, ale aj v mojom srdci. Mozno si poviete, ze som si to vsetko naplanovala uz pred odchodom na vylet. Mate tak trocha pravdu. Povedala som si, ze este tych par dni nedospelosti prezijem blaznivo, romanticky, nezabudnutelne, skvelo. Ano, uz pred odchodom som si naordinovala dobru naladu, smiech, uvolnenost, krasnu pohodu. A take to aj bolo: skvele, krasne, nezabudnutelne, blaznive. To uzasne nocne kupanie, sedenie v miestnych kaviarnickach s priatelmi, vylety, hry, opalovanie sa, azurovomodre more, priezracna obloha, horuce slnko, plaze, spoznavanie sa, vymienanie si adries, lucenie, slzy a plac to, vsetko sa neda vymazat z pamati. Bolo to sedem dni mojho, uz osemnastrocneho zivota, pre ktore v mojom srdci navzdy ostane male miestecko. Mozno mnohi z vas, hlavne zeny, ktore ste boli v Chorvatsku, si pamatate Chorvatov ako ludi, ktori su schopni zalubit sa do vas v rekordnom case, pamatate si ich ako ludi tak trochu dotieravych, ale na druhej strane veselych, pohostinnych a prajnych. Kazdy clovek je iny a aj narody su, alebo vacsinou byvaju, trochu odlisne. Teda aj Chorvati su mozno trochu odlisni ako my. Ale spoznala som par ludi, ktori nezodpovedaju tym zopar pridavnym menam, ktore su popisom Chorvatov. A tym ludom patria moje obcasne slzicky a vecne spomienky.

Som zvedava, ako sa bude tvarit moja sestra, ked bude citat tychto par riadkov. Som si ista, ze text budu sprevadzat slane kvapocky, lebo ona ma o dovod viac, preco jej ma byt za dovolenkou smutno. Chcem ti, Inge, povedat, ze kto place za slnkom, neuvidi hviezdy a ze kazdy den sa nieco pekne zacina a nieco pekne konci. To sice-priznavam-nie je z mojej hlavy, ale je to vystizne. Myslela som tym, ze spomienky si mame uchovat a najst si vhodnu chvilu, kedy ich vytiahneme z pamati. Nezime pre minulost, ale pre pritomnost. Nechajme uz to, co bolo, lebo nas treba pre to, co pride... mozno o mesiac, mozno o rok a mozno na buducu dovolenku.

Alexandra z GeNoTu