HOREHRONIE NEWS

Kto poda pomocnu ruku?
Z podnikov, ktore kedysi poskytovali pracu velkej casti obyvatelov Horehronia, vytraca sa pracovny
ruch a mnohe z nich su pred uplnym kolapsom. Ludia prichadzaju o zamestnanie a vidina najst si
nejake nove je v nedohladne. Iba Zeleziarne Podbrezova a Petrochema Dubova drzia zamestnanost
nad vodou. "Ako by ste riesili tuto situaciu?" pytali sme sa okoloiducich.

Monika Rafajova, sicka, Hronec:

- Neviem vam na to odpovedat. S nezamestnanostou treba nieco robit, lebo je to neunosne, neviem ako moze
stat takto fungovat. Je to strasne. Niekedy sa muselo aspon do zamestnania chodit. Preco dakedy bolo roboty
a teraz nie? Neviem... Nie som politik, nerozumiem sa do politiky, ale je to hrozne, ze v Mostarni tri mesiace
nemali vyplatu. Ako je to mozne? Clovek, ked tam robi, musi aj dostat za to zaplatene. Robim v podniku, kde sa
nezaraba bohvieako, ale zatial stale sme dostali vyplatu.

Neznamy pan:

- Tak vam poviem: na to mame vzdelanych ludi a panov, aby sa tym zaoberali. Na to je stat, aby sa staral.

Jaroslav Rolko, zasobovac, Polomka:

- Myslim si, ze by bolo dobre aj trosku manazment vymenit v urcitych fabrikach a nejaka financna injekcia od
vlady by hadam pomohla. Jedine tak, inac neviem, Horehronie bude hladova dolina.

Julia Gabonova, administrativna pracovnicka, Jasenie:

- No neviem, je to velmi zle, ked velke, da sa povedat mamutie, podniky koncia. Neviem, kde ti ludia budu
pracovat. Podla mna tu bude jedna velka hladova dolina. Nevidim vychodisko z tejto situacie. Snad keby stat
pomohol tieto podniky zaktivovat, lenze neviem, ci to pojde.

Radoslav Pacera, obchodny zastupca, Valaska:

- Prisiel som z vojny, tiez som mal problem, bol som nezamestnany, mesiac evidovany na urade prace a teraz
som si nasiel pracu. Pred vojnou som robil vo fabrike, ale vtedy este take problemy neboli. Teraz zvolili novu
vladu a ta by sa tym mala tiez zaoberat. Mozno nejaki zahranicni investori by pomohli.

Etela Daxnerova, dochodkyna, Brezno:

- V Mostarni som odrobila tridsatsedem rokov a som rada, ze som uz na dochodku. Nezavidim tym, ktori maju
este par rokov do dochodku a musia opustit zamestnanie. Nie je to zavideniahodna situacia, nechcela by som
byt v ich kozi. Nemozem o druhych zavodoch povedat, len o Mostarni, kde som pracovala. Treba s tym volaco
robit, to je samozrejma vec. Ved Mostarni volakedy robila polovica Horehronia. Teraz, ked je takato situacia, co
s tym robit? Nuz nech sa vlada s tym zaobera v prvom rade, myslim si. Horehronie je velke, ludom treba dat
pracu.

Podakovania

V piatok 6. novembra sa v evanjelickom kostole v Brezne uskutocnil beneficny koncert Vaclava Hudecka a
Petra Adamca. Penazne prostriedky z koncertu boli venovane aj Domu socialnych sluzieb Kotva v Brezne,
ktoreho obyvatelia su mentalne postihnuti muzi. Tymto sa chceme osobne podakovat organizatorom koncertu,
ucinkujucim ako aj vsetkym obcanom, ktori svojou ucastou umoznili zariadeniu ziskat penazny dar.
Obyvatelia domovov socialnych sluzieb su odkazani aj na takuto formu pomoci, a preto dufame, ze taketo
podujatia sa budu uskutocnovat aj nadalej.
Domov socialnych sluzieb Kotva, Brezno - Halny chce v mene vsetkych obyvatelov podakovat za financny
prispevok vo vyske 5 460 korun.
...

Deti a zamestnanci Detskeho domova vo Valaskej zo srdca dakuju za sponzorsky dar: ucinkujucim Vaclavovi
Hudeckovi a Petrovi Adamcovi, organizatorom, ako aj vsetkym, co sa zucastnili beneficneho koncertu
konaneho dna 6. novembra v evanjelickom kostole v Brezne.

...

Riaditelka Materskej skoly v Benusi dakuje Mgr. Olge Jorcikovej - riaditelke Pedagogicko - psychologickej
poradne Okresneho uradu v Brezne, ktora obetovala svoj volny cas a osobne so svojimi kolegynami pred
casom navstivila materske skoly na Horehroni za ucelom blizsie spoznat podmienky skol a hlavne zoznamit sa
so specifickymi problemami deti. Dakujeme za prejaveny zaujem.

Nasi clenovia - zdravotne postihnuti obcania v okrese Brezno sa 17. oktobra zucastnili na sutazi v
zaujmovo-umeleckej tvorivosti v Prievidzi. Uskutocnil sa uz 6. rocnik tejto sutaze, ktoru kazdorocne usporaduva
Okresny vybor Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Prievidzi za velkej pomoci roznych sponzorov. Za
nas OV SZZP Brezno sa zucastnilo dvadsat clenov, z toho dvanastclenny kolektiv - spevacky zbor Nadeje zo
Zavadky nad Hronom, dvaja clenovia z Helpy a pat clenov z Brezna. V kategorii deti to bola este Ludmilka
Kirschova zo Zavadky. Dievcatko, ktore je na vozicku, ale krasne spieva, umiestnilo sa vo svojej kategorii na 3.
mieste. Na nasu velku radost sa spevokol Nadeje umiestnil vo svojej kategorii na 2. mieste vo velmi silnej
konkurencii. A to boli na tejto sutazi len druhykrat. V kategorii solovy spev sa na 1. mieste umiestnil nas clen z
Helpy Lukas Filo - spieval i hral. V kategorii hudobnikov ziskal 2. miesto Augustin Nikel zo Zavadky - so svojou
harmonikou nielen hral, ale i tancoval. V kategorii prednes poezie ziskala 3. miesto Bozena Brvenikova z
Brezna. Boli sme ale sklamani z rozhodnutia poroty, lebo sme mali este jedneho spevaka, ktory si ocenenie
naozaj zasluzil - spieval ako Jozko Cerny z Moravy. Bol to Emil Bracinik z Brezna. Bohuzial, porota rozhodla
inak, ako by sme my chceli.
Domov sme sa vracali v neskorych nocnych hodinach. Nasa vdaka patri aj nasmu sponzorovi, ktory nam
poskytol autobus na tuto akciu, Lesom Cierny Balog s vodicom Stefanom Donovalom. Aj ked to bol
vycerpavajuci den pre vsetkych zucastnenych, prezili sme pekny umelecky zazitok. Znovu sa potvrdilo, ze aj ked
su zdravotne postihnuti obcania rozne postihnuti vedia sa zabavat, spievat i tancovat - proste sa tesili zo zivota.

OV SZZP
Brezno

Novinovy stanok
Myslim a dufam, ze obyvatelia Mazornikova nenechaju tazku, organizacne narocnu a z hladiska personalneho zabezpecenia chulostivu vec len na pracovnikoch Slovenskej posty a vyjadria svoj nazor.
O co ide konkretne? O novinovy stanok na Ulici 9. maja. Vidime, ze sa sem nehodi a obyvatel Mazornikova si rad odskoci cez dokonceny Baldovsky most dole do mesta (po 15. hodine) a pri prechadzke si v niektorom z
piatich az desiatich novinovych stankov (otvorenych do 18. hodiny) svoj dennik kupi.
Navrhujem, ak Slovenska posta novinovy stanok na Mazornikove nezrusi, nech v nom skrati pracovnu dobu (staci otvorene 8.30 - 9.00 a 11.30 - 12.00) a zamestnankyni predlzi riadnu dovolenku. A mozno by stacilo
zabezpecit ambulantny predaj v piatok medzi 8.00 - 9.00 hodinou. Nuz, co na Mazornikove nas zije len par (4000) a bol by som prekvapeny, keby s nami rano o 5. hodine do
prace a popoludni o 16. hodine z prace cestoval niekto z pracovnikov Slovenskej posty, ktori rozhoduju o rozsahu pracovnej doby v novinovych stankoch lokalit mesta Brezna - ku spokojnosti obcanov?
Ladislav Siman

Brezina, dubina, jedlina

V jeden pekny jesenny den som sa vybral do prirody. Lakali ma pekne farby dosluhujuceho vysychajuceho a
dozivajuceho listia stromov, ktore sa pravidelne uz miliony rokov prezliekaju z jarneho stavnato zeleneho satu do
zlto-hnedeho havu suchej dokonavajucej organickej suchotajucej hmoty listia. Sem-tam sa objavi nezvycajne
krasne cervene osatenie jesenneho javora. Nenadarmo maju Kanadania jesenny cerveny javorovy list na svojej
vlajke. Je to ich uctievany narodny strom, podobne ako u nas lipa. V tomto case je cela Kanada pokryta
krasnymi zeleno-cervenymi a inymi farbami ich indianskeho leta, co sa rovna u nas letu babiemu (s lietajucimi
pavucinkami). Cestou som sa kochal pohladom na pekne rastlinstvo a poletovanie stebotajuceho vtactva.
Rusivo posobili len porozhadzovane odpadky popri chodnicku. Znamky nekulturneho a neuvazeneho spravania
sebeckych ludi, ktori si mozno myslia, ze su na svete izolovani, nikto si ich asi nevsima, nik nebude vediet, ze tu
boli. Pomyslel som si, ze kto si nevazi prirodu, nasu opatrovatelku a zivitelku, nemoze si celkom vazit ani seba a
teda nevie vsetko o svojej cene, a preco je tu - na svete, a ako ma hodnotne naplnat svoj sucasny zivot. Snad je
to vo vychove, ako sme uz od mala okrem ineho chapali aj dolezitost cistoty seba, aj svojho okolia, krasu
prirodneho prostredia, silu majestatu ludskeho neustaleho zdokonalovania a uvazovania v kladnom sne. Aj
skola, aj rodina nam dava vyborne zaklady, buduje nase rozmyslanie, dava istotu a prehlad o zdokonalovani
ludstva po stranke dusevnej, vzdelanostnej, moralnej. Kto si uvedomuje tieto principy svojho neustaleho
pozitivneho rastu, je spokojnejsi. Vie, ze keby prisli akekolvek prekazky, vie ich s prehladom prekonavat.
Uvedomi si, ze poctive konanie ho uspokojuje viac ako zivot v hojnosti a plytvani na ukor inych.
Takto uvazujuc som prichadzal k peknemu brezovemu hajiku, postretnuc dve zeny s kosikmi. Iste boli na
hubach. Nechcel som prejst okolo nich len tak ako by sme boli neme tvare. Trochu aj zo zvedavosti som sa
pozdravil a opytal. Rastu? Jedna z nich presla okolo, akoby nikoho nevidela, druha zarazene, ze sa im neznamy
prihovara, ale zaroven potesene mi oznamila, ake mali dnes stastie a kde sa najviac hriby nachadzaju. Je to
tiez taky maly zazrak prirody, tieto chutne vonave plody. Nerastu hocikde. Vraj ich treba vediet hladat. Napr.
dubaky pod jedlami. Kazdy hrib nejako suvisi s korenovym systemom stromov a krikov a navzajom si pomahaju
vo vyzive. Prikladna podpora a suzitie. Tak je to vsetko mudro zariadene. Len niektori ludia si to vobec nechcu
uvedomit a pokladaju sa za panov tvorstva a su uzko zamerani len na seba. A v tom je ich slabina (a
obmedzenost). Dobrou vychovou clovek spozna ako mozno kvalitnejsie, plnsie zit.
Nedavno sa stala mala prihoda. Jasne ukazujuc na protiklady v povahach ludi. Deti v ramci pracovneho
vyucovania si zasadili v okoli skoly male stromky. Kazde jeden, o ktory sa potom chceli starat, osetrovat,
zalievat a sledovat ako sa pekne rozvijaju a rastu. Ale co sa nestalo. Neubehlo vela dni a stromky zmizli. Bud to
urobili starsi sarvanci z nudy, ci nezreleho pestva, alebo si chcel niekto prilepsit na ukor ostatnych. Tak som si
spomenul, ze letne zavody v Ciernom Balogu a Krivani ponukali pred casom ozdobne smrecky a strieborne
jedlicky za vyrobnu cenu, asi po pat korun, pretoze im nesli na odbyt. Nakoniec ich museli niekolko stotisic
vyorat. Nebolo by lepsie doviezt ich na trhoviska a na sidliska a urobit predajno-propagacnu akciu? Keby sa
take mnozstvo milej zelene dostalo medzi nase betonove panelaky a asfaltove chodniky, iste by sa lepsie a
krajsie zilo aj napr. na Mazornikove a inych zanedbanych sidliskach, kde sa mnoho obcanov, ba aj deti zle citi a
hlada neprirodzeny unik v chemickych jedovatych latkach, elektronickych ohlupovacich hrach a bezcielnom
minani a utracani casu. Akosi sa zabuda na stare dobre pravdy. Napr. kniha je studnica informacii a teda
najlepsi priatel cloveka. Este vacsim priatelom, ci priatelkou je iste aj matka priroda, preto je chranme,
zveladujme, chovajme sa priatelskejsie a uvazujme o jej krase a dobrote. Dobre sa nam odmeni. Laskavou
opaterou.