V tejto rubrike sa vam postupne predstavia jedenasti novozvoleni starostovia Breznianskeho okresu. Zaciname podla abecedneho poradia obci, teda starostom Bacucha - Janom Turosikom.

- Praca s ludmi je velmi pekna. Spoznavat cloveka, jeho zivot a vsetko, co k zivotu patri, to je moj konicek, - zacina svoje rozpravanie Jan Turosik. Pracoval v Mostarni Brezno, najskor bol vychovavatelom, potom robil v energetike. Popri svojom zamestnani sa celych dvadsat rokov venoval vychove mladych rybarov. Rad cita, vela casu travi v prirode. V roku 1989 popri zamestnani pracoval v Miestnom narodnom vybore v Bacuchu. V minulom volebnom obdobi vykonaval funkciu prednostu obecneho uradu. Kedze zije v obci, problemy obcanov a koncepcia rozvoja obce su mu zname a prave pre tieto znalosti sa rozhodol kandidovat na post starostu.

Co jeho a obec, na cele ktorej stoji, caka v najblizsom obdobi? - V minulom volebnom obdobi sme rozbehli prace na plynofikacii obce, kde sa nam doteraz podarilo splynofikovat asi sedemdesiat percent. Podobne sme zacali s pracami na kanalizacii a na rekonstrukcii vodovodu. V ramci zachrany genofondu ovocnych stromov sme v spolupraci s Univerzitou polnohospodarstva v Nitre vybudovali jablonovy sad. Vlani sme privitali mladych maticiarov zo siedmich statov v Ekotabore ´98, ktori cistili naplavnu cast od naletovych drevin pri technicko-kulturnej pamiatke, tajchu.

V tomto roku si pripomenieme 725. vyrocie prvej zmienky o nasej obci. Velkym darcekom k vyrociu by iste bolo ukoncenie plynofikacie. Pokracovat mienime vo vystavbe kanalizacie a v rekonstrukcii vodovodu. Dufam, ze sa zacne s rekonstrukciou mosta pred obchodom a cesta tretej triedy, prechadzajuca dedinou, dostane novy koberec. Potrebne je dokoncit upravu ovocneho sadu a pustit sa do prac na konecnej uprave miestnej casti od pomnika po mlyn. Nesmieme zabudnut na hydrologicke a staticke prace pred samotnou rekonstrukciou tajchu.

Verim, ze nasi obcania sa budu podielat na pracach v obci tak, ako po ine roky. Zaroven ocakavam ich nove napady na vylepsenie prostredia. Na zaver este jedno zelanie - myslim, si, ze za vsetkych starostov - Vratme sa v obciach k spolocnej praci pri ich zveladovani. Zabudnime na nenavist, ohovaranie, zavist, budme konecne ludia, ktori spolocne potiahnu za jeden koniec povrazu, aby panenska priroda nasho Horehronia sa stala perlou Slovenska.

(r)

Sucasna situacia vo financovani miest, Brezno nevynimajuc, je velmi vazna. Pocas celeho roku 1998, kazdy mesiac, bol problem financne pokryt prace, ktore robili pre mesto technicke sluzby. A to aj napriek tomu, ze vsetky trzby z vlastnej podnikatelskej cinnosti sme pouzili na uhradu prac pre mesto. Situacia dosla az tak daleko, ze vsetky dostupne financne zdroje boli pouzite na uhradu prac, preto na udrzbu techniky a mechanizmov sme nedali ani korunu. V dosledku toho, kedze priemerny vek tychto mechanizmov je dvadsat rokov, su tieto v kritickom havarijnom stave, ktory velmi vazne ohrozuje zakladne verejne sluzby pre obyvatelov mesta, ako je napr. zimna udrzba ciest, opravy verejneho osvetlenia, odvoz domoveho odpadu...

Pretoze sa neda ocakavat zlepsenie financnej situacie v roku 1999, vedenie mestskeho uradu spolu s vedenim technickych sluzieb bolo nutene sa touto situaciou zaoberat a navrhnut alternativne riesenia. Tieto budu postupene na zasadnutie mestskej rady 12. februara, resp. mestskeho zastupitelstva 8. marca. Aj ked zatial nie je rozhodnute, ktora konkretna alternativa bude prijata, urcite dojde k redukcii doteraz vykonavanych prac. Preto by som sa chcel obratit na vsetkych obyvatelov mesta s prosbou, aby vo vlastnom zaujme v roku 1999:

- menej nicili parkovu a mestsku zelen a kvetinovu vyzdobu

- menej nicili verejne osvetlenie, lavicky, ulicne smetne kose

- robili mensi neporiadok vsade okolo

- pouvazovali napr. o svojpomocnom koseni sidliskovych ploch

- prestali nosit domovy odpad do ulicnych smetnych kosov

- nerobili po okoli mesta cierne skladky odpadu.

Technicke sluzby Brezno nebudu moct po vas vsetko toto napravat v takom rozsahu, ako doteraz. Urcite dojde k znizeniu nakladov na material, coho dosledkom bude obmedzenie oprav ciest a chodnikov, vodorovneho i zvisleho dopravneho znacenia, oprav verejneho osvetlenia...

Urcite dojde k znizeniu energetickych nakladov, a preto k znizeniu svietivosti verejneho osvetlenia. Pravdepodobne dojde k znizeniu mzdovych nakladov. To vsetko preto, aby bolo mozne zabezpecit aspon nevyhnutne sluzby a zachovat funkcnost mechanizmov.

Verim, ze pochopite vaznost situacie a aktivne prispejete k uchovaniu dostojneho zivotneho prostredia. Verim, ze toto budu mat na pamati aj clenovia mestskej rady a mestskeho zastupitelstva pri prijimani rozpoctu mesta Brezna na rok 1999.

Ing. Tomas Gabon, riaditel Technickych sluzieb mesta Brezna

Nenapadna, ticha, skromna zenicka - zdravotna sestra z Cervenej Skaly, teraz uz dochodkyna, ale este velmi ciperna. Do obvodu Cervena Skala nastupila v roku 1959 a bola tu az do roku 1996, kedy odisla na starobny dochodok.

"Bol to tazky obvod" - spomina, "mali sme na starosti okolo 5 000 ludi vratane deti od narodenia. Do obvodu patrili obce Sumiac a Svermovo - Telgart." Zacala pracovat s MUDr. Vladimirom Jerabkom. Robila s nim asi desat mesiacov, ale aj tak za kratku dobu ju vela naucil. V roku 1960 odisiel a do ambulancie chodil kazdy druhy den zastupovat MUDr. Jozef Jagercik, 15. augusta 1960 nastupil do obvodu MUDr. Miroslav Jor. Bol ceskej narodnosti, ale dobre hovoril po slovensky. Isty cas byval aj v Sumiaci v sukromnom dome, pre nezhody s domacimi sa musel odstahovat do Telgartu. Doktor Jor v roku 1967 odisiel, obvod ostal skoro cely rok neobsadeny. Zase sa zastupovalo, a to MUDr. Igor Petras, Gejza Hrusovsky, MUDr. Miroslav Daubner, MUDr. Bielik, ktoremu sa obvod zapacil, chcel ostat, no asi si to rozmyslel. V roku 1967 nastupil do obvodu MUDr. Milan Würschner, ktory pracoval v C. Skale do roku 1972. Od 1. januara 1973 v obvode C. Skala, neskorsie v ambulancii v Sumiaci zacal pracovat MUDr. Jan Baksa az do svojej smrti v roku 1998.

"Praca v obvode bola tazka, pamatam si, ze niekedy sme mali v ambulancii vyse sto pacientov. Okrem ordinacie som robila aj navstevnu sluzbu. Viackrat som chodila pesi cez pole pichat injekcie pacientom, ktori byvali pri stodolach. Organizovala som bezprispevkovy odber krvi z Telgartu, C. Skaly a zo Sumiaca. Moj nebohy svokor mi spomina, ze v C. Skale bol lekar uz zaciatkom tohto storocia. Spominal lekara Madara, ktory zle hovoril po slovensky. Sanitka a auta vtedy este neboli. Lekar mal pri budove ordinaciu, mastal, dva kone a koc a na nom chodil po navstevach do Sumiaca a Telgartu. Spominal MUDr. A. Hoffmana, ktory bol zid a prenasledovali ho. Sumiacania ho pred zavlecenim do koncentracneho tabora aj s rodinou poobliekali do krojov a odviezli do ukrytu. V Cervenej Skale posobil aj rusky emigrant MUDr. Ippolit Vesnicky. Po nom nastupil MUDr. Dinda. Aj ked som sa vela narobila, praca obvodnej sestry mi prirastla k srdcu a rada sa vraciam v spomienkach k nej. Nedbala by som, keby sa znovu vratili tie roky aj so vsetkymi starostami a robotou."

Aj ked je jej smutno, lebo pred rokom ovdovela, casto ide do Sumiaca ponavstevovat svojich starych pacientov, ktori este ziju, zaspominat si na radostne, ale i tazke chvile, ktore medzi tymito ludmi zazila. Ved pocas jej posobenia odrastli dve generacie. Chvilu rozmysla a hovori: "Pocas nepritomnosti chodili este do C. Skaly zastupovat MUDr. Mihalova, MUDr. Kukula, MUDr. Jan Zachar." Vela si toho pani Julka pamata. Idealne by bolo, keby kazda dedina mala svojho lekara na cely den, vlastne na kazdy den v pohotovosti nonstop. Nove auto nepotrebuje casto opravu. Stare auto casto. Sikovny automechanik dokaze stare auto spojazdnit - udrzat v chode co najdlhsie. Ked sa neda opravit, ide do srotu. A co clovek, vykvet ludstva? Mlady clovek - nove auto, stary clovek - stare auto. Ak bude dost automechanikov - lekarov, ktori dokazu stare auto - stareho cloveka opravit - vyliecit, aby cim dlhsie vydrzalo, to by bolo idealne. Po dlhsom case mame aj v Sumiaci lekara MUDr. Lysinu. Ordinuje vsak len trikrat do tyzdna v Sumiaci, dvakrat v Telgarte a po mesiaci opacne. Lekarov je vraj malo. Sumiac s 1400 obyvatelmi by lekara vraj neuzivil. Dedina sa vyludnuje. Vieme preco. Mladi odchadzaju, stari ostavaju. Aj lekari radsej idu pracovat do mesta. Ja by som lekarom, ktori by isli dobrovolne pracovat do dedin, nasiel peniaze na kompenzaciu.

Vladimir Cupka