|
||||||||||||||||
|
||||||||||||||||
- V Medzinarodny den zien sa uskutocnilo prve pracovne rokovanie mestskeho zastupitelstva, ktore bolo narocne a trvalo do vecernych hodin. Zacalo malou slavnostou - zlozenim slubu poslanca Andreja Brtku, ktory sa zo zdravotnych dovodov nemohol v januari zucastnit slavnostneho mestskeho zastupitelstva. Poslanci prerokovali zakladne dokumenty - rokovaci poriadok mestskeho zastupitelstva, statut mesta, mestske symboly, rozpocet mesta na rok 1999. Zatial bol predlozeny rozpocet s prijmami 89 849 000 korun a s vydajmi 81 825 000 korun, vydaje budu znizene, pretoze mestske zastupitelstvo zmrazilo narast miezd aj o zakonnych sedem percent pre prispevkove organizacie aj pre pracovnikov mestskeho uradu. Je to preto, aby sme usetrili peniaze aspon na aky-taky investicny rozvoj mesta. Vieme velmi dobre, ze nielen rozvoj, ale vobec udrzanie chodu mesta - cesty, chodniky, osvetlenie, zelen - su narocne na financie a treba ich hladat vsetkymi moznymi prostriedkami. Neda mi nespomenut, ze mesto spolu s prispevkovymi organizaciami tlaci pred sebou velikansky balvan pohladavok. Tvoria spolu styridsat percent prijmovej casti predlozeneho rozpoctu. Musite uznat, vazeni spoluobcania, ze je to balvan, ktory sa pred sebou tazko tlaci. Na zaklade podnetu poslanca sme upravili program tak, ze vnutro-organizacne zalezitosti sme prerokovali hned popoludni. Z nich bol schvaleny terminovnik uzemno-planovacej dokumentacie, na ktoru cakame uz z minuleho obdobia a pripomienkovat ju mozu vsetci obcania. Bude vylozena vo foyeri mestskeho domu kultury. Mesto prejavilo zaujem o slobodaren Mostarne Brezno za danovym uradom a na Mazornikove. Poslanci odporucili, aby sme prejavili zaujem o slobodaren na Fucikovej ulici. Je v nej dvadsatstyri buniek, ktore by mohli sluzit socialnym pripadom, pripadne mladym uplnym rodinam. Zial, musime sa prihlasit do konkurzu a neviem, ci mesto bude moct ponuknut taku cenu, ktora bude zaujimava pre spravcu konkurznej podstaty. Dalsim bodom bolo dodatocne schvalenie darovacej zmluvy Brezna francuzskemu mestu Meudon, ktoremu mesto daruje kopiu sochy generala Stefanika z namestia. Nie je to vydavok mesta, musime aj touto cestou podakovat velvyslancovi Slovenskej republiky vo Francuzsku Ing. Vladimirovi Valachovi, ktory tieto peniaze zabezpecil do prijmovej casti mesta Brezna este v roku 1998 a z tychto penazi sa cely dar bude financovat. Sochu odhalia 4. maja, kedy by mala byt podpisana definitivna zmluva o priatelstve a spolupraci medzi Meudonom a Breznom. Nasledujuci bod sa dotykal zlozenia stalych komisii mestskeho zastupitelstva, ktorych mame devat. Ulozili sme im pripravit navrh programu rozvoja mesta do roku 2002 tak, aby sme ho na najblizsom mestskom zastupitelstve mohli schvalit. Mal by sa niest v duchu volebnych programov. Schvalili sme organizacny poriadok organov mesta a institucii zriadovanych mestskym zastupitelstvom, predovsetkym mestskej rady, mestskej policie, komisii mestskeho zastupitelstva a dobrovolnych poziarnych zborov. Potom sme pristupili k volbe zastupcu primatora, pretoze nebol zvoleny na prvom slavnostnom zhromazdeni. Predlozil som dva navrhy: Ing. Emil Lukac a Ing. Jan Precuch, CSc. Zial, z tridsattri moznych hlasov bolo strnast neplatnych a ani jeden z kandidatov neziskal nadpolovicnu vacsinu potrebnu na zvolenie . Pravdepodobne zvolam mimoriadne mestske zastupitelstvo, kde bude pokracovat dalsie kolo volby zastupcu primatora, ktoreho musime zvolit na zaklade zakona o obecnom zriadeni. Poslanci schvalili material o delegovani poslancov a pracovnikov mestskeho uradu do rad skol. Chcem pripomenut riaditelom skol, aby ich nezabudli pozyvat na zasadnutia tychto rad. V ramci moznosti, ci uz dobrou radou alebo inym sposobom, by sme radi pomohli jednotlivym skolam. Prednosta mestskeho uradu predlozil strukturu mestskeho uradu a jeho organizacii - strediska osobnej hygieny, jedalne pre dochodcov atd. Prakticky sa nemeni pocet pracovnikov, doslo len k rekonstrukcii jednotlivych oddeleni. Jednou z podstatnych bola sprava o cinnosti hlavneho kontrolora za druhy polrok 1998 a kontrolne zamery na prvy polrok 1999 a sprava nacelnika mestskej policie. Ta sa zaoberala verejnym poriadkom ci neporiadkom, zasahmi mestskej policie a cinnostou pultu centralizovanej ochrany.Vela napravat treba hlavne v oblasti verejneho poriadku. Bez vasej pomoci, vazeni spoluobcania, to nejde, musite aj vy pomahat policii aspon tym, ze zavolate v pripade necestneho konania na c.t. 159. Slavnostnejsim bodom programu bolo udelenie oceneni a uznani za rok 1998 - ceny primatora a ceny mesta Brezna. Na navrh primatora poslanci schvalili mimoriadne ocenenie - udelenie cestneho obcianstva mesta Brezna kozmonautovi pplk. Ivanovi Bellovi, ktory sa narodil v Brezne a prve roky prezil v nedalekej Dolnej Lehote v okrese Brezno. Pripravujeme sa na jeho prijatie, pride navstivit rodicov a vtedy by sme mu chceli na slavnostnom zasadani mestskeho zastupitelstve odovzdat titul cestneho obcana mesta Brezna. Na zaver sme prerokovali niektore interpelacie poslancov, hlavne z oblasti kablovej televizie, deratizacie, rozsirenia mestskeho rozhlasu, cesty do Podkorenovej a rozne dalsie pripomienky, ktore budeme riesit v pracovnom poriadku.
Brezno (ria) - Preco by mal byt zivnostnik clenom zivnostenskeho spolocenstva? Pretoze podporuje samostatne hospodariacich podnikatelov pri riadeni podniku, podporuje pripravu mladeze na povolanie, strazi a podporuje spolocne zaujmy clenskych podnikov. To su hlavne vyhody, ktore ponuka svojim clenom Zivnostenske spolocenstvo v Brezne, ktore patri pod Slovensky zivnostensky zvaz v Bratislave. Zrodilo sa len nedavno, zatial zdruzuje dvadsiatich zivnostnikov z Breznianskeho okresu, ale pod vedenim jeho starostky Viery Baliakovej vyvija uz aktivity. Zorganizovali skolenie, na ktorom ucastnici dostali fundovane odpovede na otazky tykajuce sa dani, v pondelok 15. marca na stretnuti zivnostnikov s vladou pripomienkovali novelu zivnostenskeho zakona, maju zastupenie v krajskej zivnostenskej komore, v Spravnej rade Narodneho uradu prace Okresneho uradu prace v Brezne, spolocenstvo je clenom akreditacnej komisie Ministerstva skolstva SR, je zastupene v okresnej skolskej rade, v redakcnej rade Spravodaja Slovenskeho zivnostenskeho zvazu. Zamyslaju zorganizovat dalsie skolenia na riesenie aktualnych problemov, zasadzuju sa za zriadenie zivnostenskej pokladnice v Brezne a predovsetkym maju zaujem pomahat ostatnym zivnostnikom, ktorych vo svojich radoch radi privitaju. O tom vsetkom hovorili na valnom zhromazdeni zivnostenskeho spolocenstva 9. marca vo Funny klube v Brezne. Spolupracu im ponukol aj prednosta Okresneho uradu v Brezne Ing. Jaroslav Demian, ktory prisiel na zhromazdenie. Svoje stretnutia mozu mat bezplatne v zasadacke okresneho uradu. Prednosta informoval o neradostnom stave v okrese, mame viac ako dvadsatpercentnu nezamestnaost a od nej sa odvija slaba kupna sila obyvatelstva. Situaciou sa budu zaoberat aj na stretnuti s ministrom prace a socialnych veci Petrom Magvasim, ktory ma prist do Brezna 20. marca. Clenovia spolocenstva budu radi,
ked do 1. aprila zivnostnici pridu s navrhmi zmien
danovych zakonov, ktore potom 11. aprila predlozia na
rokovani s vladou.
Brezno (ng) - Vyse 20-percentna nezamestnanost v Breznianskom okrese je doteraz najvacsia. Jej prudky narast nastal koncom lanskeho roka, ked v novembri pribudlo do evidencie nezamestnanych 1175 ludi. K hromadnemu prepustaniu doslo hlavne v lesnych zavodoch, v Horehronskej drevarskej fabrike v Polomke, v Strojarnach Piesok. K 31. januaru v urade prace eviduju 7762 nezamestnanych, co je 20,69 percenta ekonomicky aktivneho obyvatelstva a zial ocakava sa dalsi narast. Pritom na jedno volne pracovne miesto pripada 80 - 90 nezamestnanych. V absolutnom prirastku poctu evidovanych nezamestnanych sa okres Brezno zaradil na prve miesta v ramci Slovenska. Na aktivne opatrenia trhu prace (rekvalifikacie, nove pracovne miesta) sa vlani vycerpalo len 8,3 miliona korun, co je trojnasobne menej ako rok predtym. Aj tieto informacie zazneli vo stvrtok 11. marca na pracovnom stretnuti, ktore do centra Breznianskeho okresu zvolal OZ KOVO v spolupraci s prednostom Okresneho uradu v Brezne. Temou tohto stretnutia, na ktore pozvali zastupcov kraja, okresu, odborarov, manazmentov horehronskych podnikov, Okresneho uradu prace v Brezne, Krajskeho uradu prace v B. Bystrici i Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, bola zlozita ekonomicko-socialna situacia v strojarskych fabrikach tohto okresu. "Podniky dlhuju do fondov a poistovni, v mnohych su exekutori. Musime pravdivo zhodnotit situaciu a pripravit podklady na aprilove stretnutie so zastupcami vlady" - uviedla jedna z organizatorov tohto podujatia, clenka predsednictva Rady OZ KOVO za Banskobystricky kraj Terezia Durikova. Informacie zastupcov obchodnych spolocnosti potvrdili kritickost situacie. Jednym z podnikov, ktorym hrozi prepustanie, je aj a. s. Slovpump Zavadka, topia sa v dlhoch socialnej i zdravotnym poistovniam, v podniku su exekutori, a tak hrozi, ze nebude ani na odstupne. V dlhodobo zlozitej situacii su aj zamestnanci Mostarne Industria Brezno a Strojarni Piesok, ktori dostavaju mzdy s oneskorenim. Ruzove to nie je ani v Strojsmalte Pohorela, kde fondom a poistovniam dlhuju 3,8 miliona korun. Najsilnejsim subjektom v okrese su Zeleziarne Podbrezova, ale aj tu v suvislosti s dopadom celosvetovej hutnickej krizy musia prepustit 92 zamestnancov. Ako zdoraznila T. Durikova,
pracovne stretnutie zmapovalo situaciu a pripravilo podu
na velke aprilove rokovanie. Dovtedy by mali byt
rozpracovane realizacne ulohy dalsieho smerovania. Cielom
je udrzat pracu tym, ktori ju este maju.
|
