Jana Mateova, vytvarnicka, Cierny Balog:

- Velmi dobry. Od prvej triedy citam stale. Skoda, ze v kniznici momentalne vela knih nemaju, chybaju novinky. Citam skoro vsetko. Niektore americke bestsellery si poziciam, popozeram ich, ale neprecitam ich, ak ma nezaujmu. Mam rada skor slovenskych a ceskych spisovatelov, tych si precitam aj dva trikrat, ked ma kniha oslovi. K citaniu vediem aj svoje deti. Dve starsie i manzel citaju. Sme taka nevychovana rodina, ze citame aj pri jedle, ale najmladsi syn toho vela neprecita. Tusim, ze Emila z Lönnebergu precital patkrat, ale ak sa mu kniha nepaci, nechce citat.

Zuzana Bercikova, nezamestnana, Brezno:

- Pravdaze, ked mam cas, tak citam. Su to vacsinou zenske romany. Detom citam rozpravky na dobru noc. Mam chlapca, ktory chodi do skoly, takze citame knihu pre predskolaka, v nej je vela zaujimavych a poucnych rozpravok a mensej dcerke basnicky, pesnicky, vsetko.

Viktor Cierny, nezamestnany, Podbrezova:

- Kladny. Velmi rad citam, hlavne knihy o duchovne, ktore sa v poslednej dobe rozmohli, sem-tam scifi, detektivky ma uz prestali bavit. Knihy si stale kupujem, radsej ich vlastnim, ako poziciavam, lebo potom treba mysliet na ich vratenie a to nie je pre mna. Lepsie je mat vlastne.

Ludmila Pancikova, zdravotna sestra, Brezno:

- Rada citam knihy z lekarskeho prostredia. Napriek tomu, ze knihy su drahe, kupujem si ich a objednavam z Media klubu, kde som clenkou.

Maria Surincakova, nezamestnana, Brezno:

- Ku kniham mam dobry vztah. Rada citam, hlavne od Steelovej, take romanticke pribehy. Dcera ma vela knih, od nej som este vsetky neprecitala, ale chodim si aj poziciavat a prilezitostne si aj nejaku kupim.

Marek Miskovkin, pracovnik straznej sluzby, Brezno:

- Ten cas by bol, lebo robim nocneho straznika a tu sa clovek dost nacita. Aj celkom rad citam knihy. Romany a podobne zanre. Knihy si poziciavam od kamaratov, od kamaratiek, od spolupracovnikov. Knihy dost vela stoja, tak si radsej poziciam a vratim. Ked mam nejaku ja, tak tiez poziaciam.

Robime to pre seba

V kalendari sa nam uz hlasi jar, ale zima sa este nechce vzdat svojej vlady. Poriadne tazkou perinou tento rok poprikryvala nase dediny i mesta. Slniecko vsak coraz teplejsimi lucmi zohrieva ladovu nadheru a tak skor ci neskor snehy upadnu a zostane len plust a potoky spinavej vody sa valia okolo. Cast zabudnutej jesennej spiny odplavia, ale velka cast neporiadku zostane okolo nas.

Na dedinach sa hovori: "Aka kuchyna - taka gazdina, aky gazda - taky dvor." A veru ked prechadzame nasimi dedinami vidime, ze v jednom dvore a okolo domu je priam ukazkovy poriadok ako v katalogoch a inde zase tiez ukazkovy, ale neporiadok a podla toho vieme, ze kde aki ludia ziju.

V mestach je to trochu inak. Vsetky nedostatky a neporiadok zvalujeme na komunalne sluzby. Ved to oni nedbaju na preplnene kontajnery, na vcasny odvoz smeti, oni sa nestaraju dostatocne na upravy zelene vo vasom okoli, ono to a ono ono. A co my? Vidime len to, co chceme vidiet. Len to, co ini neurobia, alebo co urobia zle. Ak vsak niektory panelak zvola brigadu na upravu svojho okolia, kolko ludi sa jej zucastni? Obavam sa, ze vacsina z nas si najde nejaku surnu zalezitost ci neodkladnu povinnost, a tak sa snazi vyhnut takej akcii. Ale nerobime to, len tak nahodou, pre seba?

Sneh uz pomaly odkryva nase dvory i verejne priestranstva. Prilozme ruku k dielu a urobme nieco prospesne pre krajsiu buducnost v nasich mestach a dedinach.

Tato filozoficka myslienka Roberta Fulghuma nas vedie k zamysleniu sa nad postavenim materskej skoly v spolocnosti dospelych.

Krasny vyhlad na panoramu Nizkych Tatier nam ponuka terasa nasej jednotriednej Materskej skoly v Myte pod Dumbierom. Prevadzka v tejto budove sa zacala pisat v roku 1965. Anna Stancikova a Gabriela Cellarova, ucitelky, ktore su uz na dochodku, vychovali v tejto budove mnozstvo deti. Niektore z nich sa znova stveraju kopcekom do skolky, ale uz ruka v ruke so svojim dietatkom.

Aj v sucasnosti nam rodicia privadzaju svoje deti z nedalekej obce Bystra a z rekreacnej oblasti Tale. Dvadsat deti vo veku od dvoch do siestich rokov s ucitelkou Mgr. Renatou Vrlakovou motivujeme k hram, tvorivosti, malovaniu, kresleniu, spievaniu a k inym zaujmovym cinnostiam. Sme skolkou rodinneho typu, k detom pristupujeme citlivo a individualne.

Zdravie nasich deti podporujeme dennym cvicenim, vedieme ich k dodrziavaniu hygienickych navykov, po obede si spolocne cistime zubky. Vychadzky na cerstvom vzduchu spajame s pozorovanim okolitej prirody, s poznavanim zivota ludi v nasej dedine. Dennodenne nase deti obklopujeme svetom rozpravok a pribehov, a tak nenasilne formujeme ich osobnost.

Mame velmi dobru spolupracu s rodicmi. Bez ich pomoci a financnej podpory by sme nemohli uskutocnit rozne aktivity. Okrem inych spomeniem len predplavecku pripravu, ucast na 1. Okresnej sportovej olympiade v Brezne, kde sme ziskali tri diplomy. Cele nase snazenie vrcholi v priprave buducich prvacikov na vstup do zakladnej skoly. Vzajomne stretnutia, navstevy, spolocne kulturne podujatia so zakladnou skolou pomahaju nasim detom pri plynulom zvladnuti skolskych povinnosti v prvej triede. Spolupracu medzi skolami umocnuje blizke postavenie budov. Casta komunikacia medzi pedagogmi stmeluje a skvalitnuje vychovno-vyucovaci proces a dobre vztahy medzi skolami. Chodu skolky napomaha aj dobra spolupraca a podpora obecneho uradu v nasej obci.

Cokolvek robime, robime to pre radost nasich deti. Do konca skolskeho roka nas cakaju spolocne vylety, rozne hry a vela zaujimavych sportovych ci kulturnych podujati. Pevne verime, ze nase predsavzatia a plany budu viest k spokojnosti nasich deti a rodicov.

Elena Jancovicova,
riaditelka materskej skoly

Pocas jarnych prazdnin zorganizovali vychovavatelky SKD pri Zakladnej skole Pionierska 4 v Brezne jarny tabor. Tridsat deti sa zrekreovalo v krasnom prostredi rekreacneho zariadenia Drotovne Hlohovec v Hronci. Cielom tohto tyzdenneho pobytu bolo, aby zvladli zaklady lyzovania, zdokonalili sa v nom, upevnili si zdravie a kamaratske vztahy v kolektive, co sa nam v plnej miere podarilo. Pri vecernych programoch dominovali zabavne a sutazive hry, ako napr. tanec s balonom, hod loptickou, kreslenie so zaviazanymi ocami, kuzelky, tocenie s kruhom.

Podakovanie patri manzelom Medvedovcom a celemu kolektivu, ktory sa o nas vzorne po cely tyzden staral. Nam vychovavatelkam boli najvacsou odmenou rozziarene detske oci a spokojnost deti aj rodicov s pobytom v tabore. Po spolocne krasne prezitom tyzdni sa deti lucili s otazkou: "Pojdeme na rok znova?"

Eva Andreuttiova,
veduca vychovavatelka

SAD Brezno, s. p., odpoveda:

Zverejneny list napada hned niekolko oblasti, na ktore odpovedame:

1. Zvysenie cestovneho bolo zdovodnene v minulom cisle.

2. Zvysenie cestovneho sa dotklo vsetkych cestujucich s vynimkou cestujucich, ktori sa prepravuju na evidencne cestovne listky vydavane na zaklade preukazu na nasledovne zlavy: dochodcovia nad 70 rokov s trvalym bydliskom v SR, poslanci NR SR a sudcovia Ustavneho sudu SR, dochodcovia drzitelia preukazu Slovenskeho zvazu protifasistickych bojovnikov, Konfederacie politickych vaznov Slovenska, Slovenskej asociacie nasilne odvlecenych, Slovenskych vaznov vojenskych taborov nutenych prac, zahranicny Slovaci nad 70 rokov veku, sprievodcovia osob zdravotne tazko postihnutych (drzitelov preukazu ZTP - S). V roku 1998 bolo predanych 361 949 kusov evidencnych listkov. Hodnota evidencneho cestovneho liska je koruna za kazdych i zacatych 50 kilometrov prepravnej vzdialenosti. Ak by sme pocitali priemernu cenu cestovneho listka len 5 korun strata za rok 1998 je len na poskytovani tychto zliav cez 1,5 miliona korun. Dotacia zo statneho rozpoctu ma pokryvat prave straty vzniknute poskytovanim zliav na pravidelnych autobusovych linkach. Tato vsak stratu vykryva len na 60 percent. Zvysok straty musi byt pokryty vlastnymi zdrojmi.

3. Problemy s kulturou cestovania (nevykurene autobusy, zastaraly vozovy park), plnenim vykonov cestovneho poriadku - vynechane a zmeskane spoje suvisia s predchadzajucim bodom a tiez s klimatickymi podmienkami, ktore sme boli nuteni prekonat v predchazajucom obdobi. Vieme vsak dokladovat zvysene naklady na vykurovanie autobusov (priemerna spotreba PHM), zvysene naklady na vykurovanie v porovnani s rovnakym obdobim (december 98 - december 97) o 12 percent, co v premietnuti na cisla svedci o zvysenej spotrebe o 10 000 litrov motorovej nafty mesacne (140 000 korun) viac v decembri 1998. Spravanie vodicov autobusov voci drobnym minciam je podmienene na jednej strane casovym stresom, kde pri zvysenom pocte drobnych minci v cestovnom dochadza k zvysenej manipulacii a nasledne k nedodrziavaniu cestovneho poriadku. Na strane druhej ma nas podnik problemy s odvodom drobnych minci do banky, kde sme nuteni platit banke za prijem drobnych minci, preto su vodici vedeni k tomu, aby mali v trzbe co najmensi pocet drobnych minci.

4. Otvorenie Baldovskeho mosta ovplyvnilo aj tarifne kilometre predchadzajucich liniek, co sa prejavilo aj na znizeni cestovneho v urcitych tarifnych pasmach, ktore uzavierka postihla. Pri tejto prilezitosti mozem upozornit na prave prebiehajucu akciu potvrdzovania ziackych preukazov, ktore konci 31. marca 1999. Ku stopercentnej zmene vsetkych udajov vsak dojde az s platnostou cestovnych poriadkov od 30. maja 1999.

5. Poskytovanie rezijnych vyhod pre zamestnancov je bezne takmer vo vsetkych podnikoch (Slovenske telekomunikacie, Slovenske energeticke zavody, Lesne zavody...). Rezijne vyhody su na zaklade predpisov MDPT SR poskytovane nasledovne: rezijne vyhody v cene 200 Sk/rok - zamestnancom SAD, detom zamestnancov, dochodcom - pokial im boli vyhody poskytovane desat rokov bezprostredne pred odchodom do starobneho alebo invalidneho dochodku a ich rodinnym prislusnikom - dochodcom, rezijne vyhody v cene 400 Sk/rok - rodinnym prislusnikom zamestnancov (za rodinnych prislusnikov sa povazuju manzel - manzelka, druh - druzka, vdova - vdovec).