Viera Maruskinova, chyzna, Krpacovo:

- Viem, budu tu biatlonove sutaze. Pozriet sa asi nepojdem, lebo budem v praci. Myslim si, ze to snad prinesie nejaku reklamu do sveta. Biatlon je taky sport, ktory ludia poznaju a nim sa aj Osrblie preslavilo, tym sa Slovensko zviditelni, podla mna.

Manzelia Jana a Marian Skvarkovci, Podbrezova:

- Biatlon, nic viac nevieme. Teraz momentalne mame tolko povinnosti, ze sa tam nestihneme pozriet. Mozno, ze ak budeme v Brezne, pozrieme si ceremonial. Isto to nevieme. Daco nam len prinesie, zviditelni nas a aj dake financie prinesie trebars hotelovym sluzbam a podnikom, pretoze budu mat klientelu, stravovanie a vsetko, takze je to iba dobra vec.

Peter Satmar, veduci hotela Biatlon, Hronec:

- Trafili ste na toho praveho, prave nam v Osrbli vrcholia pripravy a mame plnu hlavu roboty. Takze ako by som o tom nevedel. Teraz mame najvacsie obavy, ze sa to konat nebude, pretoze momentalne hlasia dazd. Bola by to obrovska skoda pre cely region, nielen pre nas tam osobne. Drzim palce, aby sa to uskutocnilo. Dufame, ze to vyjde.

Vladimir Piliar, casnik, Piesok:

- Samozrejme, ze viem, bude tu Svetovy pohar v biatlone, ktory nas region urcite zvyrazni, hlavne turisticky ruch. Od privitania az po ukoncenie, na vsetko sa chodim uz tradicne pravidelne pozriet.

Lena Skalosova, kucharka, Bystra:

- Ano pocula som o tom, ale pozriet sa nepojdem, lebo budem v praci, robim totiz v restauracii a tam sa budu chodit stravovat. Myslim si, ze taketo podujatie je urcite prinosom pre svet, pretoze budeme znamejsi. Urcite ano.

Mikulasske pele-mele

Stretnutie s Mikulasom na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne ma uz sedemrocnu tradiciu a zasluhou aktivnych clenov Krestanskodemokratickeho klubu v tomto meste sa aj tentokrat, na velku radost breznianskych deti, potesujuco vydaril. Tie v nedelu 5. decembra doslova zaplavili namestie a kym koc tahany konikmi doviezol tuzobne ocakavaneho stedreho hosta, skusali si basnicky a pesnicky, ktore ich naucili starostlive mamicky a oteckovia. Aj keby mal Mikulas raz tolko ruk, nezvladol by to sam, a tak mu s darcekmi pomahali aj tety a ujovia, ktori bola poruke. Ako to uz na takomto pocetnom podujati byva, nasli sa aj huncuti, ktori sa pokusali o darcekove repete. Ale deti s uprimnym srdieckom bola urcite vacsina, lebo tie chceli darcek len z ruk dobreho Mikulasa. Ten este stacil rozsvietit sviatocny vianocny stromcek a uz ho nebolo.

Popri tonoch doznievajuceho hudobneho sprievodu, agilni mikulasski usporiadatelia meditovali, ako to o rok pripravia este lepsie.

Julius Kvackaj

...

Druheho decembra deti v Zakladnej skole Karola Raposa v Brezne oslavovali Mikulasa v predstihu a netradicne. Na mikulassky vecierok neprisiel s balickami Mikulas, ale maskot Bobrik z Prvej stavebnej sporitelne v Brezne. S Bobrikom prisla veduca pobocky v Brezne Olga Vranska. Priniesli detom sladkosti, puzzle, ziacke dennicky a letaciky - ponuky na sporenie a zrebovanie.

Deti si pripravili pestry program s vonou zimy, bliziacich sa Vianoc. Za vystupenie ich Bobrik pochvalil a odmenil. Pre mensich ziakov najvacsou radostou bolo dotknut sa Bobrika, odfotit sa s nim. Na druhom stupni mal uz tazsiu ulohu, pretoze si musel s dievcatami aj zatancovat. Aj ti starsia dostali od neho rozne drobnosti.

Bol to den ako ine a predsa inaksi. Po skole, vyzdobenej sviatocne a vianocne, sa niesol zavan prichadzajucich sviatkov i dobrej nalady, ktoru siril okolo seba maskot Bobrik.

Mgr. Maria Katreniakova

...

V nedelu 5. decembra mali deti v Pohronskej Polhore na svojej detskej svatej omsi vzacnu navstevu svateho Mikulasa, ktoreho pozval novy duchovny spravca polhorskej farnosti vdp. Ivan Iskra. Mikulas sa s detmi porozpraval, overil si ich vedomosti z nabozenstva a vsetkych obdaroval sladkostami. Deti mu na oplatku zaspievali a domov si okrem darceka odniesli aj nezabudnutelny zazitok.

Mgr. Hyacinta Tyciakova

 Nikdy som nebola zastancom chovania psikov v dome, hlavne v cinziaku. Ked vsak manzel priniesol psika a pozrela som do jeho nevinnych ociek, zmenila som nazor. Bol velmi mily a hned som si ho oblubila, pretoze bol cistotny, nepospinil sa, posluchal a bol dobre vychovatelny. Nepredpokladala som, aka dokaze byt ludska zloba a ako ludia dokazu ublizit nevinnemu stvoreniu, ktore da viacej lasky cloveku, ako clovek cloveku. Presvedcila som sa o tom minuly vikend.

Manzel nechce chodit so psikom okolo cinziaku, pretoze vie, aki su ludia. Ked uz raz za cas musime vyjst von, stretavame sa s tym, ze ludia nadavaju, vykrikuju z okien, a pritom mnohi prisli z dedin, kde urcite psov mali a zrazu im cistokrvni i necistokrvni psi prekazaju. Pritom za nich platime mestu nemale poplatky a snazime sa udrziavat cistotu. Ludska zloba proste nepozna hranic, keby bola len krikom, ale ked niekto ide okolo vas a dokaze povedat: "Ked sa ten pes ku mne priblizi, tak ho kopnem!", to je uz vrchol. Pes mu nic nerobi, je mierumilovny. Predsa jeho majitel musi vediet, ako ho vychoval a ci dokaze niekomu ublizit. Viem, ze dnes ma vela ludi psov v cinziakoch a nie kazdy sa im venuje, ale da sa rozoznat, kto ako sa o psa stara.

Ako som uz spomenula, manzel nie je zastancom "vencenia" psa okolo cinziaka, a preto s nim chodi do hory, kde ma vybeh. Minuly vikend isiel so susedom, ktory ma necistokrvneho vlciaka, ked zrazu zazneli tri vystrely. Vlciaka hladali dvadsatsytri hodin, nasli ho az na druhy den zmrznuteho s dvoma ranami cez nohy a cez hrud. Bolo zjavne, ze ho zastrelili umyselne, pretoze mal obojok so znamkou a vodidlo. Neviem, ci to bol pytliak alebo polovnik, ale musel mat dalekohlad a musel psa vidiet. Jedine ak bol pod vplyvom alkoholu a nevedel rozoznat, co striela. Ak bol tak neschopny, ze nevedel zastrelit nic ine len psa, to je ludska ubohost.

A este nieco. Su psi az taki zli, ked neraz sme vo vchode na Hradbach nasli ludske zvratky a vykaly a ked sme vchod zacali zamykat, boli popri stenach a v okoli? Kto je potom horsi?

Co pre nas znamenaju Vianoce?

Co nevidiet tu budu Vianoce. Pre mnohych je tento sviatok spojeny s kupovanim darcekov pre svojich najblizsich. Tato tradicia sa zachovala dodnes a este aj dnes dokaze potesit srdcia deti i dospelych. No popri tom zhone, ktory nas sprevadza na kazdom kroku mozno zabudame na toho, kto pred mnohymi rokmi prisiel do ludskej biedy a chladu, aby vsetko premenil na bohatstvo lasky. Narodenie Jezisa Krista prinasa do nasich rodin predovsetkym pokoj, ktoreho je pocas roka velmi malo. Su taki, ktori su o jeho existencii presvedceni, ale i taki, ktori tomu neveria, no i napriek tomu kazdy rok svieti v ich pribytkoch vianocny stromcek.

Jezis Kristus sa narodil v Betleheme asi v roku 752 po zalozeni Rima. Vianoce su teda sviatkom na pamiatku jeho narodenia (25. december). Podla krestanskej nauky je to Syn bozi a zakladatel krestanstva. Do svojho tridsiateho roku zil v Nazarete u svojho pestuna Jozefa a matky Marie. V tridsiatom roku zacal verejne ucinkovat. Putujuc po Palestine kazal lasku k bliznym. V tridsiatom tretom roku svojho zivota bol rymskymi uradnikmi Palestiny na natlak farizejov odsudeny na smrt a na hore Kalvarii (Jeruzalem) ukrizovany. Koho Boh miluje, ten nezomiera mlady. Jezis Kristus vsak nezomrel. V krestanskej nauke sa mozeme docitat, co nasledovalo po jeho smrti, ale to mnohi z nas urcite vieme. Hovorit o smrti by sa v tychto dnoch nemalo, pretoze Vianoce su sviatky pokoja, radosti a lasky. Nebudem vam hovorit, aki mate byt pocas Vianoc. Poviem vam radsej, budte taki stale. Rozdavajte usmevy na kazdom kroku, nie drahe veci, za tie si lasku nekupite. Staci, ak darujete malickost tym, na ktorych vam zalezi, ak im poviete nieco pekne a zabudnete na vsetko zle, co casto nebyva lahke. Hoci v dnesnej tazkej a uponahlanej dobe si len malokedy dokazeme najst cas na usmev ci mile slovo, urobme aspon pocas Vianoc vynimku. Som presvedcena, ze kady z nas si ten cas najde.

Mirka Chovancova

Dochodcovia a studenti

V priestoroch klubu dochodcov na posledny novembrovy den v ramci Medzinarodneho roku starsich ludi ZO JDS a klub dochodcov pripravili spolocenske stretnutie dochodcov so studentami Strednej priemyslenej skoly v Brezne. S krasnym kulturnym programom sa studenti predstavili pod vedenim Ing. J. Pampurika, E. Veverkovej, L. Hromadovej. Ing. Pampurik podakoval za doterajsiu pracu, poprial najma pevne zdravie, stastie, lasku, porozumenie a co najviac nerusenych chvil so svojimi najblizsimi.

Dochodcovia dakuju za krasny zazitok s mladou generaciou a dufaju, ze sa stretnu aj na buduci rok.

Podakovania

Blizi sa koniec roka i tisicrocia, a tak nas vybor Zakladnej organizacie Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Brezne dakuje svojim sponzorom za ich pomoc nasim clenom pri roznych akciach v roku 1999.

Do noveho roka a do noveho tisicrocia im prajeme pevne zdravie, stastie, aby sa im darilo v podnikani. Ak sa im bude darit, hadam nezabudnu ani na nas.

Este raz srdecna vdaka.

...

S prichadzajucim koncom roka Slovensky zvaz ochrancov prirody a krajiny dakuje vsetkym sponzorom za poskytnute dary, ako aj clenom organizacie a priaznivcom za akukolvek pracu v prospech krajiny a prirody.