PODBREZOVAN 7/2000 |
STRANA 4 |
|
STRANA |
0 |
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
Dcerske spolocnosti a historia |
V nasej rubrike sme poziadali dnes o rozhovor Ing. Zdena Hrbana , riaditela ZP SKI Tale, a.s.,
- Myslim si, ze ju mozno hodnotit kladne. Vychadzame predovsetkym z faktu, ze ludia sa k nam vracaju, co je velmi dolezite. Prichadzaju k nam vlanajsi zakaznici a z toho dedukujem, ze museli byt spokojni. Samozrejme, taktiez pribudaju novi navstevnici, ktori si nasli cestu k nam do lyziarskeho strediska. Na zaklade uvedenych skutocnosti je dolezite, ze boli s nasimi sluzbami spokojni a bezpochyby k ich spokojnosti prispel takmer bezporuchovy chod lyziarskych vlekov. My ale spokojni byt nemozeme, stale je totiz co napravat, a spokojni ani byt nesmieme. Vieme, ktore nedostatky mame, vieme, ktorych chyb sa musime vyvarovat a samozrejme, v buducnosti tomuto vsetkemu chceme predist.
- Sme radi, ze sa nam dari vytvarat podmienky, ktore dnesny trend vyzaduje a my sa mu musime prisposobit. Vieme, ze country hudba, ci cimbalova muzika je to prave na oddych, a tak hlavne pocas sviatkov a prazdnin, kedy bolo na svahu najviac navstevnikov, nechybalo taketo spestrenie pobytu. Okrem toho sme sa snazili o akrobaticke lyzovanie, lety balonom, konal sa u nas slalom sneznych skutrov, celoslovenske preteky tych najmensich - predziakov, europske FIS preteky muzov a zien o Velku cenu Nizkych Tatier... V buducej sezone planujeme sprijemnit
prostredie dalsimi atrakciami, napr. chceme kupit maly detsky snezny skuter, ktory by
mohli vyuzivat deti, a chystame dalsie aktivity, ktore ponukame nasim lyziarom.
- Uz teraz vieme velmi dobre, ze nestacime. V inkriminovanych obdobiach vysokej navstevnosti pocas sviatkov, prazdnin, vikendov..., potiahnut nasich lyziarov tak, aby necakali dlho. Rady sa nam predlzuju a preto chceme uz v tomto roku postavit dalsi lyziarsky vlek - TLV 12, ktory bude mat dlzku 400 m. Ti, ktori nase stredisko poznaju, vedia, ze na pravej strane je este zjazdovka ktoru chceme upravit. Uz v tomto roku chceme tych 400 m aj zasnezovat. Vybudovanim dalsieho lyziarskeho vleku zvysime kapacitu o 800 osob za hodinu. Do nasledujucich rokov mame dalsie plany. Chceli by sme na pravej strane svahu postavit lyziarsky vlek H 130 s dlzkou 950 m a prepravnou kapacitou 850 osob za hodinu. Ak nasi navstevnici dnes prejavuju spokojnost so sluzbami v ZP SKI Tale, my sa budeme snazit o to, aby boli este spokojnejsi. A my zelame kolektivu pracovnikov ZP SKI Tale, aby sa ich predsavzatia naplnili. Zhovarala sa O. Kleinova |
Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni
Zo zivota podbrezovskych robotnikov
Otazka byvania podbrezovskych robotnikov, ktori dochadzali za pracou zo vzdialenejsieho okolia, bola vyriesena postavenim robotnickych saland. Zivot v nich riadili Predpisy a poriadky v erarnych robotnickych kasarnach alebo salandach pod spravou Zolyom-brezovskeho uhorskeho kralovskeho zelezodielneho uradu, z ktorych citujeme:
Kazdy robotnik povinny je vsetke v tychto predpisach sa obsahujuce nariadenia bez zdrahania prijat a svedomito zadrzat.
robotnici do kasarni, alebo salandi len na pisomne odporucania svojho predstaveneho uradnika dielni (Betriebsleitera) alebo oddielu sa prijimaju, ubytovanie (Einkvartierung) alebo pri brezovskych verkach od oddelenia stavby (Bauleitung) povereni, pri banach a druhych verkach ale patricni predstaveni prevadza.
Leziaci robotnik, alebo nakazlivu chorobu trpiaci robotnik, v salande byvat nesmie. Lahko chory robotnik za tri dni v salande ostat moze, jestli ale pod tymto casom jeho stav sa nezlepsi, toho dohliadac (Aufseher) salandy hlavnemu lekarovi (doktorovi) na skutku ohlasit musi.
V kazdej izbe salandy je jedon z tejze byvajucich robotnikov z dohliadnutim na poriadok, slusnost a disciplinu povereny, ktoreho z tej istej izbe byvajucich pocuvat musia.
Pusny prach, dynamit a iny nebezpecny material doniest do salandy prisne je zakazane.
Neslobodno je odpocinok z roboti sa navratiacich oddychujucich robotnikov z hlasnym zhovaranim a hlucnym zabavanim burit.
O 10-tej hodine vecer sa lampi a svetlo v salandach zhasit maju. Po zhaseni svetla v salandach musi najacsia tichost byt. Rusenia pokoja a opilost (korhelstvo) sa netrpi a taky, ktory proti tomu sa prehresia, naskutku zo salandy vytvoreny budu.
Fajky, cigaru alebo cigaretu na posteli fajcit, v izbe horiacu cigaru odhodit, alebo fajku vyklepat je prisne zakazane.
Na dlazku plut neslobodno, a len do, k tomu cielu vystavenej pluvacej nadoby je dovolene.
V kasarnach, alebo salandach proti robotnickym predpisom a fabrickym predpisom – poriadkom poburujuce casopise, noviny a ine spisy drzat alebo rozsirovat prisne je zakazane. Kto proti tomuto zakazu sa previni, nielen na skutku zo salandy vytvoreni ale aj celkom z roboti prepusteni bude.
V salandach si robotnici, v case obednajsej prestavky, pripravovali aj jedlo.
O zivote podbrezovskeho robotnika sa viac dozvedame z prispevku Mateja Mistrika, ktory bol uverejneny
Zaciatkom tohoto storocia pracovalo sa v Podbrezovej na dve dvanasthodinove smeny. Prva smena zacinala o siestej rano a druha o siestej vecer.
Ked sa do prvej smeny nastupovalo o siestej rano, bola o osmej potom polhodinova prestavka, ako sme to my volali „frustik“. Na obed o dvanastej bola druha prestavka, ktora trvala hodinu. Cez tuto prestavku mohli sme ist na obed do saland, kde sme byvali, ale navarit sme si museli sami. Aby sme nestracali cas, o pol dvanastej siel do kazdej salandy „cimerordonanc“, bol to jeden z nas, s ktorym sme byvali v salandach a ten nakladol ohna do sporaku, aby varenie bolo skor hotove. A mali sme co robit, lebo za hodinu bolo treba navarit, najest sa, riad umyt a ist zasa zpat do fabriky. Nuz, kamarati, neboli sme my len zrucni robotnici, ale skutocne aj sikovni kuchari. Pribehol si do salandy, chytro „opucoval“ dva-tri krumple, porajbal, nasypal muky a cesto sa spravilo. Toto nesmelo byt ani huste, ani riedke, ale tak akurat. Voda za ten cas uz vrela, lebo sporak bol rozkureny do cervena. Chytro si potrhal cesto do vody, ocedil, na misu dal trochu tvarohu alebo bryndze, omastku a strapacky boli hotove. Veru, majstri vo vareni sme boli, lebo nam ostal cas i na to, ze sme si mohli aj polievku navarit. Varila sa cista, zaprazena alebo mliecna. Takto si varil kazdy sam za seba. Chytro sa najedol a zase sa ponahlal do fabriky, lebo uz o jednej musel byt v praci. Praca koncila o tri stvrte na sest vecer, do siestej sa kazdy umyval a potom sa slo zase do salandy.
Vecer sme zase vsetci varili, ale to uz bolo viac casu, ako na obed. Potom sme hrali karty, citali noviny, ale sme si rozpravali o dennych prihodach a uz bola noc. Na druhy den o siestej stali sme uz na svojich miestach vo fabrike.
Otazka 6. kola
V ktorom roku bola postavena prva robotnicka kasaren, tzv. salanda?
Do redakcie sme dostali list nasho byvaleho pracovnika pana Jozefa Kluciarovskeho, ktory odisiel do starobneho dochodku 1. maja roku 1976. Prvykrat nastupil do zeleziarni v roku 1944 do oceliarne, dvakrat na kratky cas odisiel z fabriky a opat sa vratil. Do starobneho dochodku odchadzal ako vrchny majster SM – peci. Z jeho listu vyberame: Vazeni citatelia podbrezovskych novin, som jeden zo skupiny byvalych
ocelovych chlapov, ktori sa podielali na mnohych technologickych zmenach vo vyvoji
fabriky, hlavne co sa tyka technologie odlievania vyrabanej ocele. Stal som na cele
kolektivu, ktory sa priamo zasluzil o mnohe zmeny
na pretvarani odlievanej ocele na novych agregatoch. |
