PODBREZOVAN 15/2000 |
STRANA 3 |
|
STRANA |
0 |
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
Vyroba |
- K historicky najvzacnejsim nalezom patri tzv. viac hlavova ihlica, pochadzajuca zhruba zo 6. - 5. storocia pred nasim letopoctom, cize doby halstatskej, ako aj fragment z naramku s rytinovou vyzdobou. Ihlica bola vyrobena z bronzu a koroziou dosiahla uslachtilu patinu, ktoru neodstranuje nakolko je krajsia nez original. Mali sme velke stastie, pretoze tento predmet – to je historicky unikat. Z interpretacie pouzitia ihlice vyplyva, ze sluzila na zapinanie siat. Ja osobne si myslim, ze jej pouzitie mohlo byt rozne, mohla sa napriklad pouzivat ako stilus (nastroj na rytie textu - pisma). Po prvykrat ihlicu objavili pri vyskume kalenderberskej kultury v severnom Rakusku a odtial pochadza jeho nazov - klincovita ihlica s viacnasobnou hlavickou. Medzi nase nalezy zo spominaneho obdobia patri aj privesok, ktory nosili samani. Neskoru dobu halstatsku-dobu zeleznu charakterizuju zelezne ihlice. Nikto nevie identifikovat z crepu vyrobeny kruh, nazyvany “idoly”. Interpretuju ho ako “ulubu” bohom alebo ako kruh na hadzanie. Kruh vyrabali nasi predkovia aj z kamena. Na brusenie kovovych predmetov pouzivali tzv. “oslicky”. V zbierke sa nachadzaju aj zdobene crepy so sustredenymi kruhmi. K niektorym predmetom nam chybaju dalsie casti a tak nevieme charakterizovat druh zdobenia nadoby, ktory archeologom zatial nie je znamy. Nasli sa aj skelety, bud z keltskeho dobytka – male kravy chovane na maso, alebo z domacich psov. O spracovavani zeleza v lokalite Hradku “hovori” nalez trosky, z ktorej sa v celych sondach nasli len styri kusky. Je teraz otazkou dalsieho vyskumu, ci ide o kovacsku trosku alebo taviacu, tzn. ci pochadza z tavby alebo zo spracovania. Zakladom obydli nasich predchodcov boli koly, priestor medzi nimi bol vyplietany a mazany hlinou. Medzi nasimi vykopavkami sme nasli pozostatky z hliny, ktore volame “mazanica”. Zachovali sa po objektoch ktore zhoreli a vznikla z nich tehlovina, ktora sa zachovala do dnesnej doby. Podla jej tvaru vieme v sucasnosti odhadnut, ake siroke bolo obydlie a tramiky. Dalsi z exemplarov vyskumu vyzera tak, ako by bol sucastou hlineneho zavazia, na ktore pripevnili nit, vesali ich vedla seba, cim vytvorili zvislu osnovu, ktoru vodorovne vypletali dalsimi nitami. Bol to jednoduchy sposob vyroby textilu. |
Dopyt po srote sa zotavil “V ramci ozivenej oceliarskej konjunktury sa mohol “nadychnut” aj priemysel pre recyklaciu ocele,” vyjadril sa Jurgen Karle, prezident spolkoveho zvazu BDSV na valnom zhromazdeni v Dusseldorfe. Trh sa konecne v novembri minuleho roka prebral z tazkopadnosti. Celosvetovo sa dopyt po ocelovom srote od stvrteho stvrtroku 1999 silne zotavil. Predovsetkym kvalitne druhy srotu su pozadovane v Europe, ale aj v krajinach tretieho sveta. Prezident pozitivne hodnotil fakt, ze specificke pouzitie srotu sa od roku 1998 do roku 1999 zvysilo zo 410 kg na 420 kg na vyrobenu tonu surovej ocele. Pricinou su narastajuce kapacity elektroocele. Moravske zelezarny v rukach Czech Property Investments Spolocnost Czech Property Investments, ktora koncom maja ziskala 30,75 percenta akcii Moravskych zeleziarni a stala sa tak ich najvyznamnejsim akcionarom, zvysila vo stvrtok svoj podiel v tejto hutnickej spolocnosti na 41,6 percenta. Czech Property Investmens, ktoru vlastnia firmy Multicredit Finance Ocpas a Istrokapital, kupila hlavny balik akcii Moravskych zeleziarni od penzijnych fondov Certum-Renta a Vysehrad. Podla udajov z mimo burzovneho RM-systemu vtedy kupila od obidvoch fondov 192 837 akcii kazdu za 20 korun. Moriaca linka v TKS Thyssen Krupp Stahl (TKS) nainstaluje v zavode na ziarove pozinkovanie v nemeckom Kreuztal-Ferndorfe moriacu linku s kapacitou 630 tisic ton rocne. Pociatocna kapacita trate bude 550 000 ton rocne. Nove technologicke zariadenie doda SMS Demag a uvedenie do prevadzky je planovane na koniec aprila 2001. Stahlwerke Bremen s novou linkou Ocakava sa, ze novu linku na ziarove pozinkovanie uvedie Stahl-werke Bremen do prevadzky koncom tohoto roka a plnu kapacitu 500 tisic ton rocne dosiahne v polovici roka 2001. Audit vo Vitkoviciach Stratu viac ako 10,4 miliardy korun pri trzbach 10,7 miliardy Kc preukazali auditovane hospodarske vysledky akciovej spolocnosti Vitkovice za rok 1999. Pritom este rok predtym vykazovala tato hutnicko-strojarska firma, zamestnavajuca takmer 11 tisic ludi, zisk vo vyske 100 milionov korun. Kriticku financnu situaciu Vitkovic uz dvakrat riesil stat. Napriek tymto statnym injekciam sa Vitkovice nadalej boria s nedostatkom volnych penazi, co ma za nasledok, ze junove vyplaty dostanu vsetci zamestnanci s oneskorenim. |
