Podobne, ako v inych oblastiach riadenia, hovorime o konecnom dosiahnutom efekte, napriklad v oblasti riadenia kvality vyrobkov presadzujeme kvalitny vyrobok, splnajuci urcite kvalitativne parametre, nie nekvalitny, preto i opodstatnene hovorime viac o kvalite, ako o nekvalite, adekvatne i pre oblast a riadenie bezpecnosti a ochrany zdravia zamestnancov hovorime o konecnom cieli, efekte, parametri, ktorym je bezpecnost v tom najsirsom slova zmysle.

Samozrejme, ze meradlom kvality pre dosiahnutie kvalitnej produkcie vyroby su vseobecne zname kriteria, podla ktorych sa urcity sortiment vyrobkov posudzuje. Minimalizovanie stanovej povolenej odchylky znamena, dosiahnutie urciteho meratelneho kvalitativneho standardu vyrobku.

Pokial ale hovorime vseobecne o bezpecnosti ako o “dosiahnutej kvalite bezpecnosti prace,” musime mat na zreteli aj opacnu stranku veci, ako je v tomto pripade riziko. Toto riziko pre dosiahnutie urciteho standardu, urcitej “dosiahnutej urovne bezpecnosti,” prinasa negativne prvky. Ako kvantitativne vyjadrene riziko znamena hmatatelny faktor pre samotne znizenie “kvality bezpecnosti.” Jeho hodnota je odrazom zisteneho akutneho nebezpecenstva, alebo suboru zistenych nebezpecenstiev, a z neho vyplyvajucich moznych ohrozeni zdravia a zivota zamestnanca na pracovisku, alebo pri akejkolvek cinnosti cloveka vobec.

Z tychto uvah vyplyva, ze nie je mozne odborne a kvalifikovane hovorit o bezpecnosti na pracovisku, pokial nie je znama hodnota rizika. Nadvazne na tuto skutocnost potom nie je mozne tiez vo vyrobnom procese operativne “riadit bezpecnost” s cielom trvaleho dosahovania “akceptovatelnej alebo prijatelnej bezpecnosti.”

Zrejme v sucasnosti a v blizkej buducnosti pre poznanie dosiahnutej “miery, kvality alebo urovne bezpecnosti”, ako aj z vyplyvajucej potreby “operativneho riadenia bezpecnosti” nebude mozne hovorit o bezpecnosti konkretneho pracoviska a ani nebude mozne, a ak - tak len nedosledne, riadit bezpecnost prace bez vopred zistenej hodnoty rizika.

V konecnom dosledku samozrejme urcita hodnota rizika, vztahujuca sa na pracovisko, pokial sa nepojme v systeme kontextu a navaznosti, tiez pokial sa neozivi systematicky urcita zistena hodnota rizika v praci, nic nemusi priniest. Pre samotnu prax je potrebne pokladat za dolezitejsie KTO? alebo CO? bezpecnost daneho pracoviska znizuje, t.j. zistit priciny a skutkovu podstatu znizovania bezpecnosti zamestnanca, ktorou je presne zistene a konkretizovane nebezpecenstvo, dalej moznosti a pricinne suvislosti samotneho vzniku ohrozenia zamestnanca a konecne, najst sposob, cim a ako budeme merat, to znamena – nevyhnutnost zavedenia urciteho systemu meratelnosti.

Tieto skutocnosti je potrebne poznat tiez preto, aby bola znama a dosiahnuta uroven bezpecnosti alebo miera kvality bezpecnosti v posudzovanom case, a tiez preto, aby bolo mozne stanovit dalsie ciele pre dosiahnutie vyssej urovne bezpecnosti, co sa kvalitativne prejavi v nizsej hodnote rizika.

Pre nazornost - zistit kvalitu spracovaneho produktu, vyrobku v obecnej miere znamena, porovnat pozadovane parametre s dovolenymi odchylkami i od stanovenych hodnot urciteho standardu.

Okrajovo mozno spomenut tiez pravdepodobne najblizsiu oblast k ochrane zdravia, ktorou je z tohoto hladiska poziarna ochrana, resp. priliehavejsie a vystiznejsie vyjadrenie – protipoziarna bezpecnost. Pre zistenie poziarneho rizika, ktore je hmatatelnym vyjadrenim pravdepodobnosti vzniku poziaru posudzovaneho objektu (stavby, budovy atd.), mnozstvo a druh vyskytujucich sa horlavych materialov, pricom jeho vysledna hodnota priamo nadvazuje na povinnost navrhnut a realizovat ucinne protipoziarne opatrenia s cielom, znizit poziarne riziko na prijatelnu uroven. V urcitych oblastiach stanovenych opatreni kvalitativne vyjadrenie, konkretna hodnota poziarneho rizika “licuje” s poziadavkami bezpecnosti a ochrany zdravia a zivota osob, zdrzujucich sa v posudzovanom objekte, alebo casti stavby v podmienkach uvazovaneho poziaru, pre ktore sa striktne urci:

- bezpecny sposob evakuacie osob z objektu ohrozeneho poziarom a jeho pripadnym sirenim (rozvojom),
- minimalne priechodzie sirky unikovych ciest,
- pocty unikovych vychodov,
- nevyhnutna minimalne pozadovana poziarna odolnost konstrukcii a pod.

Je potrebne vsak povedat, ze v tejto oblasti pre stanovenie poziarneho rizika je situacia ovela jednoduchsia, pretoze uz samotne vstupne udaje pre vypocet su hmatatelne, t.j. kvalifikovane v ciselnej hodnote a vychadzajuc z konkretnych stacionarnych zisteni konkretneho posudzovaneho objektu.

Naproti tomu je potrebne zdoraznit, ze zistenie a stanovenie rizika suvisiaceho s pracovnou cinnostou cloveka v oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci je ovela zlozitejsia zalezitost, pretoze do hladanej hodnoty rizika vstupuje priamo ludsky faktor, ktory musi vyjadrovat i pravdepodobnost mozneho zlyhania, chybneho ukonu pracovnika, na ktory musi byt preukazatelne stanovene ucinne opatrenie s cielom eliminacie, minimalizovania, najlepsie v praxi narocne dosiahnutelneho uplneho vylucenia rizika alebo aspon na prijatelnu uroven bezpecnosti, kedykolvek sa zisteny druh nebezpecenstva dostane do stavu ohrozenia zdravia a zivota cloveka, ucinnymi stanovenymi opatreniami.

Z uvedeneho vyplyva, ze na poziarne riziko potom konkretne nadvazuje zistene riziko pre bezpecnost prace poziarnika, vykonavajuceho zasah likvidacie pripadneho poziaru, ktore kvantitativne vyjadruje:

- konkretne zistene nebezpecenstva a ohrozenia,
- stanovuje bezpecnostne a ochranne opatrenia,
- ucinnu eliminaciu, minimalizaciu zistenych ohrozeni a nebezpecenstiev,
- poziadavky zdravotnej, odbornej, psychickej a praktickej sposobilosti osoby,
- kriteria vhodnej osoby pre bezpecne zvladnutie zisteneho rizika.

Z nacrtnuteho pripadu vyplyva opodstatnenost pre novodobe riadenie rizika, z toho lepsieho pozitivneho pohladu na vec priliehavejsim nazvom sa javi riadenie bezpecnosti.

Zavery z periodickych previerok

V zmysle Zakona c. 297/99 Z. z., ktorym sa meni a doplna Zakonnik prace c. 65/65 Zb. a Kolektivnej zmluvy na rok 2000, bola v nasej akciovej spolocnosti vykonana periodicka previerka bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci a pracovneho prostredia. K vykonaniu previerok bol vydany Prikaz c. 5/2000 generalneho riaditela. Priebeh previerok organizacne a metodicky viedla hlavna previerkova komisia, predsedom ktorej bol Mgr. Marian Zima, personalny riaditel. Dielcie previerkove komisie pracovali pod vedenim predsedov Ing. Pavla Valenta, Ing. Jozefa Cernana a Ing. Frantiska Durcenku. Vysledky previerok bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci a pracovneho prostredia boli prerokovane v Predstavenstve Zeleziarni Podbrezova a.s., a vo vybore Zakladnej organizacie OZ KOVO. Na odstranenie zistenych chyb a nedostatkov bolo vydane Opatrenie c. 5/2000 generalneho riaditela.

Z analyzy nedostatkov uvedenych v sprave vyplyva, ze zistene nedostatky v prevaznej miere vyplyvaju zo zanedbavania povinnosti zo strany zodpovednych pracovnikov na useku bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, co svedci o tom, ze nie vsetci zodpovedni a riadiaci pracovnici na nizsich stupnoch riadenia, si plnia zakladne pravidla a povinnosti a nedodrzuju platne pravne predpisy a normy pre zaistenie bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci. Z tohto poznania vyplyva, ze aj kontroly vykonavane majstrami, v zmysle smernice S-431 su vykonavane casto len formalne a zapisy znenia “Bez zavad” by sa v knihach kontrol nemali vyskytovat. Podobna situacia je aj pri kontrolach, ktore vykonavaju zastupcovia zamestnancov, kde je taktiez naplnena len formalna stranka veci a vyskytuju sa zapisy podobneho znenia.

Pre zlepsenie urovne stavu bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, musia veduci prevadzok a odbornych utvarov dosledne kontrolovat cinnost nizsich stupnov a voci zamestnancom, ktori si neplnia zakladne povinnosti na useku bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci vyvodzovat dosledky v zmysle Pracovneho poriadku ZP. S cielom skvalitnit kontrolny system, bola aktualizovana smernica S-431, kde je stanoveny system kontrol a taktiez aj spatna vazba pri odstranovani nedostatkov.

K zvyseniu urovne bezpecnosti prace v rozhodujucej miere prispeje aj metoda riadenia rizik bezpecnosti prace pri vsetkych profesiach. Riadenie rizika spociva v hodnoteni sucasneho stavu a zisteni vsetkych nebezpecenstiev, s ktorymi mozu prist zamestnanci do styku. Na zaklade poznania rizika je potom mozne stanovit si ciele a prijat opatrenia vychovneho, organizacneho, pripadne technickeho charakteru, aby bolo mozne riziko znizit a dostat ho do oblasti akceptovatelneho rizika. V zmysle Vyhlasky Ministerstva prace, socialnych veci a rodiny c. 377/96 Z. z. je povinnostou zamestnavatela najmenej jedenkrat rocne prehodnocovat rizika. Po zhodnoteni rizik a vypracovani katalogov rizik pre vsetky profesie a vsetkych zamestnancov, budu v spolupraci s prevadzkarnami a odbornymi utvarmi nasej akciovej spolocnosti spracovane zoznamy ochrannych prostriedkov, ktore nahradia doteraz platne regulativy osobnych ochrannych pracovnych pomocok.

Cielom vsetkeho usilia je a ostane ochrana zdravia nasich zamestnancov, pretoze iba ten, kto osobne pocitil, co znamena poskodene zdravie, pozna jeho naozajstnu hodnotu. Za uplynule obdobie sme v tejto oblasti urobili velmi vela a pravom mozeme byt hrdi na to, ze sme zamestnancami Zeleziarni Podbrezova a.s.

O prijemne prostredie okolia nasich pracovisk sa staraju zamestnanci strediska doplnkovych prac a cinnosti. Foto: V. Kukolova.