Z  POLROCNEHO ROZBORU BEZPECNOSTI
A OCHRANY ZDRAVIE PRI PRACI

Za prvy polrok 2000 bolo v Zeleziarnach Podbrezova a.s., zaregistrovanych 26 pracovnych urazov, z titulu ktorych bolo vymeskanych 963 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka vykazujeme znizenie o devat pracovnych urazov a menej o 411 kalendarnych dni.

V prvom polroku, konkretne 4. februara 2000, v prevadzkarni zvarovna rur velkych priemerov v dielni pripravne plechov, utrpel smrtelny pracovny uraz Miroslav Musuka. K smrtelnemu pracovnemu urazu doslo pri odstrojovani oplastenia cisternoveho vagona. Postihnuty pracoval na vrchu cisterny, pricom bol zachyteny a usmrteny mostovym zeriavom c. 106.

a/ Pracovna urazovost podla jednotlivych prevadzkarni

Z uvedeneho prehladu vyplyva, ze zvysena pracovna urazovost bola zaznamenana najma v prevadzkarnach taharen rur 2 a na srotovom poli Piesok, naopak, znizenie urazovosti sme zaznamenali v taharni rur 1.

b/ Rozbor ukazovatelov pracovnej urazovosti podla jednotlivych prevadzkarni

Podla pocetnosti, t.j. podla poctu pracovnych urazov na 100 zamestnancov, najvyssia urazovost bola v prevadzkarni srotove pole Piesok (5,12). Priemerna pocetnost za akciovu spolocnost bola 0,68, co v porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka predstavuje znizenie o 24 percent.

Podrobnejsi rozbor urazovosti poukazuje na skutocnost, ze najviac pracovnych urazov bolo v strediskach:

-v prevadzkarni valcovna rur v strediskach upravna a vyroba rur,
-v taharni rur 2 v strediskach upravna a expedicia,
-na srotovom poli Piesok v stredisku palicov.

V oblasti pracovnej urazovosti zien bol zaznamenany jeden pracovny uraz, co predstavuje znizenie o tri pripady. Utrpela ho zamestnankyna valcovne rur.

Z dovodu pracovnych urazov bolo vymeskanych 963 kalendarnych dni, co v porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka predstavovalo znizenie o 411 dni. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,14, co predstavuje znizenie o 0,06, priemerny denny stav bol pat praceneschopnych zamestnancov (menej o dvoch) a jeden pripad pracovneho urazu bol priemerne lieceny 37 dni, co predstavuje znizenie o dva dni v porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka. V priebehu prveho polroka boli zaznamenane tri pracovne urazy s dlhodobou pracovnou neschopnostou. Islo o zlomeninu lavej nohy s dobou liecenia 164 dni, zlomeninu lakta pravej ruky s 86 dnovym liecenim a zlomenina jablcka kolena pravej nohy, s dobou liecenia 82 dni.

Pri pracovnych urazoch doslo k poraneniu nasledovnych casti tela: v troch pripadoch hlavy, v 5 trupu (hrudnika, brucha, chrbata), v 7 pripadoch hornej a 11 pripadoch dolnej koncatiny.

Najcastejsie doslo k poraneniu priehlavku a nohy. Z poraneni sa vyskytovali najma otvorene rany, zlomeniny, pomliazdeniny a vyrony.  

c/ Rozbor najcastejsich zdrojov, pricin a priestorov, kde doslo k urazu a druh vykonavanej prace

Najcastejsim zdrojom urazu boli pracovne a cestne priestory, pady osob, ktore predstavovali 42,3 percenta. Material, bremena a predmety tvorili 30,7 percenta a na tretom mieste boli zdvihadla, dopravniky a zdvihacie pomocky (11,5 percenta).
Najcastejsou pricinou boli nedostatky osobnych predpokladov a riziko prace (53,8 percenta) a na druhom mieste pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace (34,6 percenta).
Miestom najcastejsej urazovosti boli zdvihacie zariadenia a dopravniky (23,1 percenta), dopravne prostriedky (19,2 percenta) a stroje na vyrobu a spracovanie kovov (19,2 percenta).
Pri rozbore druhu vykonavanej prace najvyssie percento zaznamenavame v predvyrobnej a pripravnej praci (38,46), nasledovala montazna, opravarenska a udrzbarska cinnost (30,7), a na tretom mieste to bola vyrobna cinnost, obsluha strojneho a technologickeho zariadenia (19,2).

V sledovanom obdobi bolo zaznamenanych 81 nepracovnych urazov, s naslednym vymeskanim 2695 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka vykazujeme znizenie o 23 nepracovnych urazov a menej o 539 zameskanych dni. Pocetnost na sto zamestnancov predstavovala 2,11 (znizenie o 0,62), percento pracovnej neschopnosti 0,39 (znizenie o 0,08), priemerny denny stav praceneschopnosti bol 15 zamestnancov (menej o 2) a jeden pripad nepracovneho urazu bol priemerne lieceny 33 dni (zvysenie o 2 dni).

V prvom polroku tohoto roku nebola v akciovej spolocnosti priznana choroba z povolania. Za roky 1996, 1997, 1998, 1999 a prvy polrok 2000 bolo priznanych osem chorob z povolania. Tri z chorob boli uznane pre vibraciu, tri pre skodlivinu - hluk, tri prach a dlhodoba nadmerna jednostranna zataz bola dovodom pre uznanie dvoch chorob z povolania.
V roku 1996 boli priznane dve choroby z povolania v prevadzkarnach taharne rur 1 a 2, v roku 1997 dve choroby v prevadzkarnach oceliaren a zvarovna rur velkych priemerov, v roku 1998 tri choroby z povolania, z toho dve v oceliarni a jedna vo zvarovni rur velkych priemerov, v roku 1999 jedna v oceliarni.

V zmysle Zakona c. 65/65 Zb. bolo v Zeleziarnach Podbrezova a.s., odskodnenych 26 pracovnych urazov. Z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace bolo 18 pripadov pracovnych urazov odskodnenych ciastocne.
Celkove naklady na uhradu za pracovne urazy a choroby z povolania za prvy polrok 2000 predstavovali 426 593 Sk. Zo strany Socialnej poistovne bol uplatneny jeden regres na nahradenie davok poskytnutych z nemocenskeho a dochodkoveho zabezpecenia vo vyske 6581 Sk.
Za pracu v stazenom pracovnom prostredi bolo zamestnancom za sledovane obdobie vyplatenych 8984258 Sk.

Dolezitou cinnostou je kontrola stavu bezpecnosti prace a ochrany zivotneho prostredia, ktora je vykonavana prislusnymi riadiacimi zamestnancami a odbornymi zamestnancami oddelenia bezpecnosti a hygieny v zmysle smernice S-431.
V priebehu prveho polroka 2000 bolo vykonanych 80 kontrol zo strany veducich prevadzkarni, pri ktorych bolo zistenych 2755 nedostatkov, 11 nedostatkov nebolo odstranenych v stanovenych terminoch.
Na zaklade setrenia a zistenia pricin vzniku smrtelneho pracovneho urazu bolo vydane zo strany Statneho odborneho dozoru rozhodnutie, ktorym bolo nariadene:
I. odstranit zistene nedostatky v suvislosti so vznikom smrtelneho pracovneho urazu,
II. zakaz vykonavania cinnosti zeriavniciek, ktore svojim konanim nesu zodpovednost za vznik smrtelneho pracovneho urazu.

Plan ozdravnych opatreni pre tento rok obsahuje 61 akcii v hodnote 33 733 tis. Sk. Z toho na zivotne prostredie 10 akcii, na pracovne prostredie 42 akcii, na bezpecnost prace 4 akcie a na ostatne 5 akcii.
V prvom polroku sme splnili 8 akcii a 23 akcii je rozpracovanych.

K 4. julu 2000 pracovalo v 193 rizikovych profesiach 1754 zamestnancov, z toho 289 zien. Z celkoveho poctu zamestnancov to predstavuje 45 percent a v porovnani s minulym rokom zvysenie o 181 zamestnancov.

V prvom polroku bolo 1754 zamestnancov exponovanych skodlivinami:

Uvedeny pocet zamestnancov bol exponovany osmymi skodlivinami v roznej kombinacii:

V prvom polroku sa preventivnych lekarskych prehliadok zucastnilo 945 zamestnancov, co predstavuje 53,8 percenta z celkoveho poctu zamestnancov pracujucich na rizikovych pracach. Zamestnanci oddelenia bezpecnosti prace a hygieny v prvom polroku vykonali 168 merani priemyselnych skodlivin na rizikovych pracach, z toho najviac na skodlivinu hluk (84), osvetlenie (77) a prach (7) v prevadzkarnach strojarenska vyroba, taharen rur 2, zvarovne rur velkych priemerov a odboru informatiky.

V zaujme predchadzania vzniku chorob z povolania zabezpecujeme rekondicne pobyty vybranemu okruhu zamestnancov. Na tieto ucely su vybranymi povolaniami tie, ktore splnaju kriteria stazenych pracovnych podmienok a sucasne splnaju podmienky ucelnosti rekondicneho pobytu z hladiska prevencie profesijneho poskodenia zdravia.

Rekondicne pobyty su poskytovane od roku 1997. Z toto obdobie sa rekondicneho pobytu zucastnilo 428 zamestnancov:

V prvom polroku boli realizovane v zmysle vzdelavacieho projektu zakladne a opakovacie skolenia clenov proti plynoveho zboru z teoretickych vedomosti a preverenia ziskanych odbornych a praktickych znalosti z oblasti protiplynovej ochrany.

K represivnemu pouzitiu izolacnych dychacich pristrojov nedoslo. Bolo vykonane civcenie na poligone vycvikoveho strediska v PO Ziline, kde boli pouzite pristroje typu Saturn Interspiro S-7.

V ramci protiplynovej prevencie boli jedenkrat mesacne neplanovane kontrolne merania v dychacej zone ovzdusia pracovneho prostredia. Vysledky boli zaznamenane do prislusnych prevadzkovych dennikov. V pripade namerania pozitivnych hodnot, prekracujucich pripustne medze, byva spracovany a doruceny prislusnemu veduceho prevadzkarne protokol s ulozenymi opatreniami, ktorych plnenie je overovane proti plynovou ochranou oddelenia bezpecnosti a hygieny.