PODBREZOVAN    16/2000

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6 7 8

Urazovost


... spat na prehlad clankov

Z  POLROCNEHO ROZBORU BEZPECNOSTI
A OCHRANY ZDRAVIE PRI PRACI

 

PRACOVNA URAZOVOST

Za prvy polrok 2000 bolo v Zeleziarnach Podbrezova a.s., zaregistrovanych 26 pracovnych urazov, z titulu ktorych bolo vymeskanych 963 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka vykazujeme znizenie o devat pracovnych urazov a menej o 411 kalendarnych dni.

Rok Pocet urazov Pocetnost Zam. kal. dni Percento PN
I. polrok 2000
I. polrok 1999
Rozdiel:

26
35
-9

0,68
0,92
-0,24

963
1374
-411

0,14
0,20
-0,06

V prvom polroku, konkretne 4. februara 2000, v prevadzkarni zvarovna rur velkych priemerov v dielni pripravne plechov, utrpel smrtelny pracovny uraz Miroslav Musuka. K smrtelnemu pracovnemu urazu doslo pri odstrojovani oplastenia cisternoveho vagona. Postihnuty pracoval na vrchu cisterny, pricom bol zachyteny a usmrteny mostovym zeriavom c. 106.

a/ Pracovna urazovost podla jednotlivych prevadzkarni

rok Vo Vvr Vt1 Vt2 Vz Vhd Vsp Vork Te Tsv Tvn Tes Tcd Tkd   Ez Ost
2000
1999
Rozdiel
1
4
-3
7
10
-3
1
8
-7
7
3
+4
1
1
-
-
1
-1
4
1
+3
-
1
-1
2
1
+1
-
1
-1
1
2
-1
-
-
-
1
-
+1
1
2
-1
-
-
-
-
-
-

Z uvedeneho prehladu vyplyva, ze zvysena pracovna urazovost bola zaznamenana najma v prevadzkarnach taharen rur 2 a na srotovom poli Piesok, naopak, znizenie urazovosti sme zaznamenali v taharni rur 1.

b/ Rozbor ukazovatelov pracovnej urazovosti podla jednotlivych prevadzkarni

Prevadzkaren Pocet zamest. Pocet urazov Pocetnost Zameskane kal.dni Percento prac.nesch.
oceliaren
valcovna rur
taharen rur 1
taharen rur 2
zvarovna rur
hut. druhovyroba
srot. pole Piesok
odbor riad. kvality
energetika
stroj. vyroba
vyroba naradia
elektroservis
cestna doprava
kolaj. doprava
zasobovanie
ostatne utvary
Sum.za ZPa.s.:
352
675
529
557
67
53
78
108
216
157
115
96
65
112
89
562
3831
1
7
1
7
1
-
4
-
2
-
1
-
1
1
-
-
26
0,28
1,03
0,18
1,25
1,49
-
5,12
-
0,92
-
0,87
-
1,53
0,89
-
-
0,68
120
375
32
227
-
-
106
35
49
-
8
-
4
7
-
-
963
0,18
0,30
0,03
0,22
-
-
0,74
0,18
0,12
-
0,03
-
0,03
0,03
-
-
0,14

Podla pocetnosti, t.j. podla poctu pracovnych urazov na 100 zamestnancov, najvyssia urazovost bola v prevadzkarni srotove pole Piesok (5,12). Priemerna pocetnost za akciovu spolocnost bola 0,68, co v porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka predstavuje znizenie o 24 percent.

Podrobnejsi rozbor urazovosti poukazuje na skutocnost, ze najviac pracovnych urazov bolo v strediskach:

-v prevadzkarni valcovna rur v strediskach upravna a vyroba rur,
-v taharni rur 2 v strediskach upravna a expedicia,
-na srotovom poli Piesok v stredisku palicov.

V oblasti pracovnej urazovosti zien bol zaznamenany jeden pracovny uraz, co predstavuje znizenie o tri pripady. Utrpela ho zamestnankyna valcovne rur.

Z dovodu pracovnych urazov bolo vymeskanych 963 kalendarnych dni, co v porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka predstavovalo znizenie o 411 dni. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,14, co predstavuje znizenie o 0,06, priemerny denny stav bol pat praceneschopnych zamestnancov (menej o dvoch) a jeden pripad pracovneho urazu bol priemerne lieceny 37 dni, co predstavuje znizenie o dva dni v porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka. V priebehu prveho polroka boli zaznamenane tri pracovne urazy s dlhodobou pracovnou neschopnostou. Islo o zlomeninu lavej nohy s dobou liecenia 164 dni, zlomeninu lakta pravej ruky s 86 dnovym liecenim a zlomenina jablcka kolena pravej nohy, s dobou liecenia 82 dni.

Pri pracovnych urazoch doslo k poraneniu nasledovnych casti tela: v troch pripadoch hlavy, v 5 trupu (hrudnika, brucha, chrbata), v 7 pripadoch hornej a 11 pripadoch dolnej koncatiny.

Najcastejsie doslo k poraneniu priehlavku a nohy. Z poraneni sa vyskytovali najma otvorene rany, zlomeniny, pomliazdeniny a vyrony.  

c/ Rozbor najcastejsich zdrojov, pricin a priestorov, kde doslo k urazu a druh vykonavanej prace

Najcastejsim zdrojom urazu boli pracovne a cestne priestory, pady osob, ktore predstavovali 42,3 percenta. Material, bremena a predmety tvorili 30,7 percenta a na tretom mieste boli zdvihadla, dopravniky a zdvihacie pomocky (11,5 percenta).
Najcastejsou pricinou boli nedostatky osobnych predpokladov a riziko prace (53,8 percenta) a na druhom mieste pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace (34,6 percenta).
Miestom najcastejsej urazovosti boli zdvihacie zariadenia a dopravniky (23,1 percenta), dopravne prostriedky (19,2 percenta) a stroje na vyrobu a spracovanie kovov (19,2 percenta).
Pri rozbore druhu vykonavanej prace najvyssie percento zaznamenavame v predvyrobnej a pripravnej praci (38,46), nasledovala montazna, opravarenska a udrzbarska cinnost (30,7), a na tretom mieste to bola vyrobna cinnost, obsluha strojneho a technologickeho zariadenia (19,2).

NEPRACOVNA URAZOVOST

V sledovanom obdobi bolo zaznamenanych 81 nepracovnych urazov, s naslednym vymeskanim 2695 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka vykazujeme znizenie o 23 nepracovnych urazov a menej o 539 zameskanych dni. Pocetnost na sto zamestnancov predstavovala 2,11 (znizenie o 0,62), percento pracovnej neschopnosti 0,39 (znizenie o 0,08), priemerny denny stav praceneschopnosti bol 15 zamestnancov (menej o 2) a jeden pripad nepracovneho urazu bol priemerne lieceny 33 dni (zvysenie o 2 dni).

CHOROBY Z POVOLANIA

V prvom polroku tohoto roku nebola v akciovej spolocnosti priznana choroba z povolania. Za roky 1996, 1997, 1998, 1999 a prvy polrok 2000 bolo priznanych osem chorob z povolania. Tri z chorob boli uznane pre vibraciu, tri pre skodlivinu - hluk, tri prach a dlhodoba nadmerna jednostranna zataz bola dovodom pre uznanie dvoch chorob z povolania.
V roku 1996 boli priznane dve choroby z povolania v prevadzkarnach taharne rur 1 a 2, v roku 1997 dve choroby v prevadzkarnach oceliaren a zvarovna rur velkych priemerov, v roku 1998 tri choroby z povolania, z toho dve v oceliarni a jedna vo zvarovni rur velkych priemerov, v roku 1999 jedna v oceliarni.

ODSKODNENIE, REGRESY

V zmysle Zakona c. 65/65 Zb. bolo v Zeleziarnach Podbrezova a.s., odskodnenych 26 pracovnych urazov. Z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace bolo 18 pripadov pracovnych urazov odskodnenych ciastocne.
Celkove naklady na uhradu za pracovne urazy a choroby z povolania za prvy polrok 2000 predstavovali 426 593 Sk. Zo strany Socialnej poistovne bol uplatneny jeden regres na nahradenie davok poskytnutych z nemocenskeho a dochodkoveho zabezpecenia vo vyske 6581 Sk.
Za pracu v stazenom pracovnom prostredi bolo zamestnancom za sledovane obdobie vyplatenych 8984258 Sk.

KONTROLY

Dolezitou cinnostou je kontrola stavu bezpecnosti prace a ochrany zivotneho prostredia, ktora je vykonavana prislusnymi riadiacimi zamestnancami a odbornymi zamestnancami oddelenia bezpecnosti a hygieny v zmysle smernice S-431.
V priebehu prveho polroka 2000 bolo vykonanych 80 kontrol zo strany veducich prevadzkarni, pri ktorych bolo zistenych 2755 nedostatkov, 11 nedostatkov nebolo odstranenych v stanovenych terminoch.
Na zaklade setrenia a zistenia pricin vzniku smrtelneho pracovneho urazu bolo vydane zo strany Statneho odborneho dozoru rozhodnutie, ktorym bolo nariadene:
I. odstranit zistene nedostatky v suvislosti so vznikom smrtelneho pracovneho urazu,
II. zakaz vykonavania cinnosti zeriavniciek, ktore svojim konanim nesu zodpovednost za vznik smrtelneho pracovneho urazu.

PLAN OZDRAVNYCH OPATRENI

Plan ozdravnych opatreni pre tento rok obsahuje 61 akcii v hodnote 33 733 tis. Sk. Z toho na zivotne prostredie 10 akcii, na pracovne prostredie 42 akcii, na bezpecnost prace 4 akcie a na ostatne 5 akcii.
V prvom polroku sme splnili 8 akcii a 23 akcii je rozpracovanych.

RIZIKOVE PRACE

K 4. julu 2000 pracovalo v 193 rizikovych profesiach 1754 zamestnancov, z toho 289 zien. Z celkoveho poctu zamestnancov to predstavuje 45 percent a v porovnani s minulym rokom zvysenie o 181 zamestnancov.

Prevadzka Pocty zamestnancov Pocty zamestnancov
na rizikovych pracach
zasobovanie
oceliaren
valcovna rur
taharen rur 1
taharen rur 2
zvarovna rur velkych priemerov
srotove pole Piesok
odbor riadenia kvality
strojarenska vyroba
vyroba naradia
automat. a technol. procesory
cestna doprava
kolajova doprava
Celkom:
91
373
679
526
559
66
79
111
159
114
24
67
112
3868
14
278
509
419
341
54
35
42
5
31
6
8
12
1754

V prvom polroku bolo 1754 zamestnancov exponovanych skodlivinami:

skodlivina    pocet zamestnancov
-infracervene ziarenie
-prasnost, zvaracske dymy
-hlucnost
-vibracie
-polycykl. aromat. uhlovod.
-ionizacne ziarenie
-tepelna zataz (mikroklimat.podmienky)
-dlhodobe nadmerne jednostran. zatazenie

48
125
1588
56
9
50
85
284

Uvedeny pocet zamestnancov bol exponovany osmymi skodlivinami v roznej kombinacii:

pocet skodlivin pocet zamestnancov z toho zien
-jedna
-dve
-tri
-styri
1295
349
78
32
232
57
-
-

V prvom polroku sa preventivnych lekarskych prehliadok zucastnilo 945 zamestnancov, co predstavuje 53,8 percenta z celkoveho poctu zamestnancov pracujucich na rizikovych pracach. Zamestnanci oddelenia bezpecnosti prace a hygieny v prvom polroku vykonali 168 merani priemyselnych skodlivin na rizikovych pracach, z toho najviac na skodlivinu hluk (84), osvetlenie (77) a prach (7) v prevadzkarnach strojarenska vyroba, taharen rur 2, zvarovne rur velkych priemerov a odboru informatiky.

rok pocet zamestnancov pocet profesii
1997
1998
1999
I. polrok 2000
80
138
140
70
31
41
56
51

 

REKONDICNE POBYTY

V zaujme predchadzania vzniku chorob z povolania zabezpecujeme rekondicne pobyty vybranemu okruhu zamestnancov. Na tieto ucely su vybranymi povolaniami tie, ktore splnaju kriteria stazenych pracovnych podmienok a sucasne splnaju podmienky ucelnosti rekondicneho pobytu z hladiska prevencie profesijneho poskodenia zdravia.

Rekondicne pobyty su poskytovane od roku 1997. Z toto obdobie sa rekondicneho pobytu zucastnilo 428 zamestnancov:

PROTIPLYNOVA OCHRANA

V prvom polroku boli realizovane v zmysle vzdelavacieho projektu zakladne a opakovacie skolenia clenov proti plynoveho zboru z teoretickych vedomosti a preverenia ziskanych odbornych a praktickych znalosti z oblasti protiplynovej ochrany.

K represivnemu pouzitiu izolacnych dychacich pristrojov nedoslo. Bolo vykonane civcenie na poligone vycvikoveho strediska v PO Ziline, kde boli pouzite pristroje typu Saturn Interspiro S-7.

V ramci protiplynovej prevencie boli jedenkrat mesacne neplanovane kontrolne merania v dychacej zone ovzdusia pracovneho prostredia. Vysledky boli zaznamenane do prislusnych prevadzkovych dennikov. V pripade namerania pozitivnych hodnot, prekracujucich pripustne medze, byva spracovany a doruceny prislusnemu veduceho prevadzkarne protokol s ulozenymi opatreniami, ktorych plnenie je overovane proti plynovou ochranou oddelenia bezpecnosti a hygieny.


PODBREZOVAN    16/2000

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6 7 8