ZP a.s. NEWS

Blahozelame

jubilantom

V oktobri si pripominaju pracovne jubilea

35-rocne
Benadik KRISTEK, Jan POLIAK, Jozef VANO, Ondrej TURCAN, Ivan LONGAUER

30-rocne
Anton PANCIK, Jan KRISKA, Rudolf HRENO, Jimi CURDA

25-rocne
Daniel FUJDIAR, Milan KRIAK, Jan CIBULA, Jozef BERAXA, Dusan UHRIK, Ing. Lubomir FILLO, Katarina TADLOVA, Ing. Vladimir CILLIK CSc.

20-rocne
Vladimir RYBAR, Maria KOCICKA, Stanislav BOBAK, Jan JAGERSKY, Alzbeta CHRAMCOVA, Miloslava MEDVEDOVA, Magdalena MISUTOVA

Zivotne jubilea

55-rocne
Tibor MUCHA, Jan CIBULA

50-rocne
Maria VESTUROVA, Anna STANCIKOVA, Peter PAVLOVIC, Stefan BROZMAN, Eva HRABLAYOVA, Martin HAVAS, Eva SKALOSOVA, Daniela BIROSOVA, Maria KUVIKOVA, Marian HUTKA, Anna ZEMKOVA, Janka FARARIKOVA, Martin RIDZON, Ivan STULRAJTER, Koloman CILLIK

zely0019.jpg (29227 bytes)
XXII. Padiveho Trencin

Dychovka sa vratila z Trencina s tromi cenami

Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova sa zucastnila 9.-10. septembra 2000 medzinarodneho festivalu dychovych hudieb - Padiveho Trencina. Jeho dvadsiaty druhy rocnik sa konal pod zastitou ministra kultury SR -Milana Knazku. Festivalu sa zucastnilo devat malych dychovych hudieb a sedem velkych dychovych orchestrov - jeden z madarskej Bekescsaby a dva z Ceskej republiky - mestske orchestre Stramberk a Koprivnice. Slovensko reprezentovali orchestre z Trencina, Presova, Brezna a Podbrezovej.Podbrezovsky orchester zacal svoje ucinkovanie na festivale v sobotu predpoludnim, sutaznym vystupenim vo velkej sale Domu armady v Trencine. Predsedom patclennej reprezentativnej poroty bol kapelnik Ustrednej vojenskej hudby armady CR, Karel Belohoubek. Nas program pozostaval z povinnej skladby, ktorou bol v nasej kategorii Padiveho Slovensky tanec c. 1. Pokracovali sme technicky narocnou skladbou Tedda Huggensa, Fuga a la Mode. Dalsie dve skladby boli od slovenskych autorov. Ludovit Wiessinger napisal sympaticky a dynamicky rumunsky tanec Sarba Libera, ktory aj sam, ako solista interpretoval. Poslednou sutaznou skladbou bol Postarsky tanec - variacie na postarske motivy. Autor Pavel Siansky ju napisal pre medzinarodnu sutaz v slovinskom Maribore. V Trencine ju podbrezovska dychovka uviedla v slovenskej premiere. Napriek specifickej akustike javiska velkej saly, sme zahrali sutazny program velmi dobre.

Ako vino vonia zemou, kde sa urodi, tak podobne dychovka zvuci regionom, v ktorom nacvicuje, hrava. Generacie muzikantov odovzdavaju svoj osobity kumst svojim nasledovnikom. Zvuk podbrezovskej dychovky nie je zvukom moravskych kapiel, ani dychoviek slovenskej niziny. Je tvrdsi, ostrejsi, ale ked zaznie, vzbudi pozornost, rozdava radost a dobru naladu. Vtedy clovek - ci interpret, ci posluchac, vnima hrejivy ucinok hudby. Tento uzasny pocit sme mali moznost zazit pri nasom dvojhodinovom koncerte na Sturovom namesti v Trencine, v nadhernom slnecnom sobotnajsom popoludni. Pocetne obecenstvo aplauzom ocenilo vykon podbrezovskeho hudobneho telesa a atmosferu, ktoru dychovka, spolu s urastenymi mazoretkami z Kutnej Hory, vytvorila. Prekrasne chvile tohto koncertu boli zadostucinenim pre kazdeho clena orchestra, za desiatky hodin nacviku a odriekania.

Vyhodnotenie sutaznej casti festivalu sa uskutocnilo v Dome armady pred vecernym koncertom Vojenskej hudby Velitelstva pozemnych sil armady SR. Odborna porota zaradila Dychovy orchester Zeleziarne Podbrezova vo svojej kategorii do zlateho pasma. Rovnako do zlateho pasma, ale v druhej kategorii bol zaradeny najvyssie Mestsky dychovy orchester Koprivnice. Dalsim ocenenim pre Podbrezovu bola Cena mesta Trencin, za najlepsiu interpretaciu povinnej skladby. Do tretice bol Osobitnou cenou poroty za najlepsi solovy vykon odmeneny L. Wiessinger. Umelecky hodnotna cena z keramiky a krasne graficke listy budu dlhy cas pripominat uspesne vystupovanie podbrezovskej dychovky na XXII. Padiveho Trencine (podrobnejsie sa docitate na domacej stranke DH ZP).

Aj ked zaverecne ucinkovanie hudby na monstre koncerte na trencianskom namesti v nedelu dopoludnia nevyslo uplne podla schopnosti hudby, celkove posobenie orchestra na festivale je nespornym uspechom. Tri vrcholne ocenenia jasne ukazuju postavenie hudby v ramci Slovenskej republiky. Napriek dosiahnutej urovni sa kapelnik a funkcionari hudby zamyslaju, co sa da este zlepsit. Okrem dozivajucich uniforiem, je coraz nastojcivejsim problemom technicky stav hudobnych nastrojov. Neda sa hrat kvalitna muzika na nastrojoch, poznacenych vekom i nepriaznivym pocasim, ktore si nemoze nasa dychovka pri ucinkovani vyberat. Urcite by hudbe prospelo doplnenie obsadenia nastrojovych skupin orchestra schopnymi muzikantmi, ktori su zamestnani v zeleziarnach.

Aj ked bol hudobny uspech orchestra dosianuty spolocnym usilim kapelnika Pavla Sianskeho a vsetkych clenov hudby, treba podakovat vedeniu firmy ZP a.s., za vytvorenie bezproblemovych organizacnych podmienok. Bez nich by bola nasa ucast na festivale, akym bol pre nas uspesny Pavideho Trencin, nemozna.

Na vrchole OLYMPU zelw0019.jpg (21529 bytes)

Ak sa jedneho dna rozhodnete, ze svoju nasledujucu dovolenku stravite v koliske europskej kultury a civilizacie v Grecku, urcite neobanujete. Je to krajina, ktora svojou minulostou, skalnatym pobrezim a tyrkysovo - modrym morom laka k oddychu. Lezi uprostred trblietavych mori, posiatych stovkami ostrovov, velhory sa v nej striedaju so sirokymi rovinami a rusne pristavy s tichymi dedinkami. Rastu v nej jedle, platany, palmy a hlavne olivy, do modreho neba cneju mramorove stlpy chramov, v ktorych driemu tisicrocia. Najdete v nej pozostatky miest z cias, ked dnesne metropoly neboli ani dedinami. Pise sa v nej pismom, z ktoreho sa zrodila nasa abeceda a rozprava jazykom, ktory nema priameho pribuzneho. Ak budete nasyteni historiou starou vyse dve tisicrocia, opaleni juznym slnkom a dosyta vykupani v Ionskom alebo Egejskom mori, a zatuzite po turistike krasnou panenskou prirodou, vyberte sa do pohoria Olympos. Lezi juhozapadne asi 90 km od Solunu a urcite ho pri svojej ceste neprehliadnete. Vychodiskovym bodom pre vstup do udolia je krasna dedinka Litochoro, leziaca na jeho vychodnom upati. Strma cesta plna serpentin vas zavedie pod horu greckych bohov, ktoru miestni obyvatelia nazyvaju Olymboss. Ma sedem vrcholov, z nich najvyssi Mytikas lezi vo vyske 2917 metrov nad morom. Cesta k nemu je zdlhava, narocna a vycerpavajuca. Autom sa mozete dostat do vysky asi 1000 - 1100 metrov do tzv. Prionie. Odtial vas uz caka vystup strmym terenom, kde musite v priebehu 5 - 6 hodin absolvovat 1800 vyskovych metrov. Stromovy porast vystrieda kosodrevina a skala. To co vam priroda ubera na poraste, to vynahradza na vyhladoch. Udolie za vami sa otvara a odkryva siroky pas pobrezia, ktore objima trblietajucu sa morsku hladinu a pred vami sa oblohy dotyka skalny masiv vasho ciela so spominanymi siedmimi vrcholmi z nich Stolos, tzv. Diov tron, Skala a Mytikas, lakaju tisice turistov. Pre menej zdatnych je vo vyske 2100 metrov chata, kde sa da prenocovat a obcerstvit. Tak sa da vystup rozdelit na dve etapy. Kto vsak ma dost sil, moze vystup absolvovat jednorazovo a spolu so zostupom trva asi 12 hodin. Od spominanej chaty sa po skalnom sutovom terene dostanete do vysky 2800 metrov na vrch Skaly, kde obycajne konci vacsina turistov. Na najvyssi vrchol Olympu – Mytikas sa da dostat iba strmou skalnou stenou, plnou nebezpecenstva a nastrah. Kto nema ake take lezecke skusenosti, pokracovanie vo vystupe sa neodporuca. Po narocnom, vycerpavajucom vystupe, treba zdolat poslednych sto vyskovych metrov, akoby si bohovia povedali, ze svoje sidlo neukazu kazdemu. Cervene znacky na skalach ukazuju najschodnejsiu cestu, ktora je bezpecna iba za pomoci lana. Mystika ma tvar koruny s tromi vrcholmi, ktore treba zliest - vyliest, zliest - vyliest... Ak zvladnete aj tento posledny usek, urcite pochopite, preco grecki bohovia sidlili prave tam. Neopisatelny pocit slobody, volnosti a vyhlady na krajinu pod vami. Ak vam este praje aj pocasie, tak pocit stastia, ktory zazijete si budete velmi dlho pamatat. Potom treba zdolat este zostup a zdlhavy navrat do udolia a potom uz mozete po veceroch spominat na jeden z prekrasnych dni vo svojom zivote.

ZREBOVACIA LISTINA

vyhercov z oslav 160. vyrocia zeleziarni

4. cena: Kreta, zajazd pre 2 osoby, vyherca: Ivan LALUSKA, os.c. 27738 (Vvr)
5. cena: Tunisko, zajazd pre 2 osoby, vyherca: Jozef GIERTL, os.c. 15159 (Vo)
6. cena: Mallorca, zajazd pre 2 osoby, vyherca: Miroslav FILIPKO, os.c. 30353 (Te)
7. cena: Turecko, zajazd pre 2 osoby, vyherca: Ing. Zdeno KUBAR, os.c. 31124 (Oga)
8. cena: Spanielsko, zajazd pre 2 osoby, vyherca: Blazena VRANIAKOVA, os.c. 12822 (Pdp)
9. cena: Thassos, zajazd pre 2 osoby, vyherca: Margita FASKOVA, os.c. 29617 (Vvr)
10. cena: Rhodos, zajazd pre 2 osoby, vyherca: Alena PREDAJNIANSKA, os.c. 19 (ZP Bytos)
11.-15. cena: kamera, vyhercovia: Marek DUNAJSKY, os.c. 31465 (Poo), Iveta KUPCOVA, os.c. 16253 (Ez), Anna KNAZIKOVA, os.c. 28513 (Vt 1), Peter NOMILNER, os.c. 32542 (Vt 2), Erik OBERNAUER, os.c. 31268 (Vt 1),
16.-20. cena: videorekorder, vyhercovia: Peter VOJTAS, oc.c. 26581 (Vvr), Margita PILIAROVA, os.c. 169 (ZP Gastro servis), Ing. Pavel LACKO, os.c. 29605 (Ki), Jan DURCO, os.c. 31502 (Tcd), Miroslav JANAK, os.c. 31043 (Vt 1),
21.-25. cena: televizor, vyhercovia: Marian PANCIK, os.c. 30449 (Vt 2), Radovan SLABEY, os.c. 164 (ZP Gastro servis), Ing. Robert MOCIK, os.c. 26139 (Tes), Jozef SVINCAK, os.c. 31709 (Tcd), Ing. Zuzana PENIAKOVA, os.c. 27487 (Pp),
26.-30. cena: audiosystem, vyhercovia: Boris RUDNAY, os.c. 26627 (Tcd), Eva ROMANCIKOVA, os.c. 27631 (Ez), Mgr. Dana ORAVCOVA, os.c. 30550 (Oz), Peter DAROVNIK, os.c. 30428 (Vt 2), Vlasta TAGAJOVA, os.c. 16555 (Ez),
31.-35. cena: horsky bicykel, vyhercovia: Viera DROBNA, os.c. 16419 (Vt 2), Ladislav PETROVIC, os.c. 30726 (Vork), Milena MONCOLOVA, os.c. 31614 (Vt 2), Maria NOMILNEROVA, os.c. 14020 (Vt 1), Igor KOVAC, os.c. 31793 (Tes),
36.-40. cena: mikrovlnna rura, vyhercovia: Ing. Beata MAKUCHOVA, os.c. 32505 (Vt 2), Jaroslav POBOZNY, os.c. 11756 (Vvr), Miroslav BALLA, os.c. 26099 (Vo), Ing. Milan MACHEJ, os.c. 16001 (Ttp), Miroslav GBUR, os.c. 26573 (Pp),
41.-45. cena: radiomagnetofon, vyhercovia: Jozef IVANIC, os.c. 32473 (Tkd), Stefan OLSIAK, os.c. 30168 (Vt 1), Jozef LONGAUER, os.c. 28037 (Vsp), Lubomir STULAJTER, os.c. 16420 (Vvr), Roman BARTOS, os.c. 31755 (Vsp),
46.-50. cena: susic vlasov, vyhercovia: Peter KUPEC, os.c. 123 (ZP Gastro servis), Ing. Jozef KUBANDA, os.c. 32747 (Te), Milan SVINCIAK, os.c. 14333 (Vvr), Jan ENGLER, os.c. 11762 (Tkd), Lubomir SVANTNER, os.c. 29395 (Poo).

Horna Lehota – Hradok zelf0016.jpg (16974 bytes)

Plosina Hradku ako aj siroke okolie boli husto osidlene, z coho Hradok ako vyrazny soliter plnil funkciu refugialneho hradiska (miesto obrany). V minulom obdobi bolo problematicke urcovat sposob osidlenia na zaklade sprievodnych znakov ziskanych z fragmentov materialnej kultury. Vtedy sa hladali pekne, pokial mozno zachovale celky, zbrane, ozdoby, nadoby a mince. A tak v zmienky o Hradku a jeho nalezoch mozno prijimat s urcitou rezervou, je vsak potrebne sa nimi zaoberat, aj v nich sa najdu informacie, ktore doplnaju “skladacku” o historickom osidleni lokality a jej vyvoja. Jednou z nich je zmienka
“Tam na vrchu take sude strepy z popelnic se nabizaju. Pan Chaloupka jakoz i jeho otec na mnoha mistech kopati dali, ale nicehoz nenalezli,” dalej pokracuje: “Na to pan Chaloupka, po nyni zretel obraci, posud vsak ani tam kopani ocekavaneho vysledku nemnelo. Chtivost po zlate take nejednoho jiz zavedla tam hledat pokladu.”
Aj ked tento pokus o vykopavky bol zrejme neuspesny, k nalezom celkov pravdepodobne dochadzalo, co vyplyva zo zapisov G. K. Zechentera Laskomerskeho, ktory pise, ze na navsteve S. Chalupku videl kompletnu popolnicu. Islo pravdepodobne o hlinenu nadobu, ktora bola najdena pri klcovani lesa miestnym sedliakom. Je vsak na skodu veci, ze tieto nalezy a zbierka S. Chalupku sa stratila a ani po viacnasobnom hladani sa nezistili ziadne stopy po nej, aj ked do obdobia druhej svetovej vojny este bola zachovala.