Horna Lehota – HRADOK

Po obdobi kopacskych prac v lokalite Hradok v 19. storoci, nastal utlm. V okoli a hlavne v doline za Hradkom sa nadalej obrabala hospodarska poda a luky sa vyuzivali na salasnictvo. Zaujem o lokalitu ako miesto s nalezom “starozitnosti” upadalo do zabudnutia a iba kde-tu si niekto vsimol zhluky crepov. Vrcholova plosina zarastala a stavala sa skoro nepristupnou.
Pred druhou svetovou vojnou na Hradok chodil miestny farar Milan Dluhos, aj s niektorymi miestnymi obcanmi. Material, ktory vykopanim ziskali, vsak nie je znamy. Neskorsie - po vojne, v patdesiatych rokoch, sa v lokalite realizovali obhliadky terenu pracovnikom Stredoslovenskeho muzea z Banskej Bystrice, Gejzom Balasom. Z tychto zberov sa v muzeu nachadzaju crepy datovane do obdobia doby bronzovej , a to ludu luzickej kultury, z doby latenskej crepy puchovskej kultury.
Hradok pritahoval a pritahuje ludi az do dnesnych dni. V nedavnej dobe sa do lokality vypravovali ludia, ktori v predstave, ze nieco najdu, rozkopavali teren vrchu a tym ho systematicky nicili. V poslednom case sa k nim pridali ludia s detektormi – “hladaci pokladov”, avsak prave tie “poklady” svojou cinnostou nicia. Nalezom a vykopanim (vynatim) predmetu z prostredia, v ktorom dlhe starocia lezal, a toto prostredie svojou pritomnostou kulturne aj historicky urcoval, tento predmet ponizujeme – stava sa z neho tvarovany kus kovu, ktory je nemy a nema ziadnu “vypovedaciu” hodnotu.

Zachranit totiz mozeme len to, co ochranime a nie to, co znicime!