Marta Erzinova

V predvecer vianocnych sviatkov opat vedenie nasej spolocnosti pozvalo bezprispevkovych darcov krvi, ktori v roku 2000 prevzali Janskeho plakety. 7. decembra sa uskutocnil v hoteli Podbrezovan slavnostny aktiv, na ktorom darcom krvi vzdali uctu v mene vedenia spolocnosti Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel a Mgr. Marian Zima, personalny riaditel a predseda odborovej organizacie Peter Duriancik. K tejto slavnostnej prilezitosti uz neodmyslitelne v nasej spolocnosti patria aj financne odmeny, ktore im odovzdali so zelanim pevneho zdravia.

Jozef Horkovy, Iveta Kindernayova, Vladimir Skvarka, Richard Krakovsky, Vladimir Hanzen, Peter Horcik, Michal Migo, Tibor Podkonicky, Anna Stierankova, Peter Sipos, Peter Nomilner, Juraj Petko, Kamil Bohacik, Peter Martinek, Jozef Ridzon, Ivan Fabry, Martin Slivka a Dusan Molcan.

Eva KOLODZIEOVA, valcovna rur

1. Kym sa darca krvi dopracuje k zlatej Janskeho plakete, potrva to peknych par rokov. Od toho okamihu uplynulo uz takmer dvadsat rokov. Na nastenke sa objavila vyzva na hromadny odber krvi. K rozhodnutiu darovat prvykrat v zivote krv ma viedla v prvom rade tuzba pomoct chorym ludom, jednak som chcela kracat v slapajach svojej mamky a v neposlednom rade to bola aj zvedavost.

2. Kedze kazde darovanie krvi vyvolava vo mne prijemny pocit, na nejake mimoriadne zazitky si ani nespominam. Skor ma zarmucuje, a nielen mna, pretoze v nasom pracovnom kolektive je nas darcov krvi dost (z 25 osem – pozn. red.) a vsetci mame jednu nie najlepsiu skusenost, ze casto sa stava, ze na breznianskej transfuznej stanici povedia, ze momentalne krv nepotrebuju, maju jej dost a pri tom je jej nedostatok celostatnym problemom. Mnohych to uz odradilo a medzi darcami je viac takych, ktori radsej daruju krv v Banskej Bystrici, kde tento problem nepoznaju. Je to vsak velka skoda. Vsetkym darcom krvi by som chcela popriat predovsetkym pevne zdravie, aby mohli rozdavat zdravie aj inym.

Peter Martinek, energetika

1. Nie tak davno. Bolo to v roku 199. Polroka predtym som lezal v nemocnici a tam som mal moznost poznat, aka dolezita je krv v okamihoch zachrany ludskych zivotov. Moje rozhodnutie bolo okamzite. Dnes chodime s manzelkou na pravidelne bezprispevkove odbery a dodava nam to dobry pocit.

2. Nejake mimoriadne zazitky nemam, akurat moj prvy odber sa spaja s velmi prijemnym prekvapenim z utulneho prostredia s prijemnou hudbou a milym personalom v breznianskej nemocnici. A naopak, neprijemny pocit vo mne vyvolavaju okamihy, ked sa musime doslova vynukovat na odber krvi a casta odpoved – mame splneny limit – ma niekedy neprijemne prekvapi. Ved tato zivotodarna tekutina je stale ziadana a jej nedostatok je vecnym problemom.

Jozef TRUBAC, vyroba naradia

1. Moj prvy odber krvi sa spaja s mojou mladostou. Ako osemnastrocny, v roku 1979, som siel s dedinskou organizaciou v rodnej obci Hajske na spolocny odber krvi. Bol to pre mna velky zazitok, pretoze sucastou programu bolo aj spolocne posedenie, kde som sa zoznamil s mnozstvom novych ludi, s ktorymi nas spajal spolocny zaujem – pomahat chorym ludom darcovstvom krvi.

2 . Pri prvom odbere krvi som zazil zazitok, ktory bol vesely a zaroven velmi smutny. Moj najlepsi kamarat, velky silak, po odbere zamdlel. Vtedy bol predpis, ze darca si musi po odbere krvi oddychnut, polezat na pohovke niekolko minut, az potom moze odist na obcerstvenie. On ako sportovec, fyzicky vynimocne zdatny, to odmietol a po piatich krokoch spadol a zamdlel. Je mi to dnes smiesne, ako dopadol, ale vtedy to bol pre mna velky sok. Bal som sa o kamarata.

Nadezda SMOLOVA, odbor riadenia kvality

1. V roku 1990 som prvykrat isla darovat krv s kolegynami. Nik ma nenutil, rozhodla som sa sama, pretoze tejto zivotodarnej tekutiny nikdy nie je dost. Nemala som ziadne zdravotne problemy a to rozhodlo, ze som sa stala darkynou. Prve odbery som zacala absolvovat v NsP v Brezne, ale nepaci sa mi, ze sa tam darca musi dopredu objednavat. Zmenila som nemocnicu, a tak chodim darovat krv do Banskej Bystrice. Na odbery chodim pravidelne trikrat do roka.

Ing. Anton Mojzis, asistent vyrobneho riaditela

Priebeh Stedreho vecera v nasej rodine kopiruje zvyky a obycaje mojich a manzelkinych rodicov, cize je zalozeny na osrblianskej tradicii. Pohodu zacinajucich sviatkov spestruje svietiaci vianocny stromcek, bohato prestrety stol, na ktorom musi byt pripravene vsetko, co je pre slavnostnu veceru potrebne. Zvlastna pozornost je venovana kontrole kompletnosti Stedrovecerneho stola, nesmie chybat chlieb, na znak toho, aby nam po cely rok nechybal. Po zasadnuti k stolu az do oficialneho skoncenia vecere nikomu nie je dovolene vzdalovat sa od stola. V konzumnom menu je presne stanovene poradie pozivania jednotlivych druhov jedal, tuto tradiciu si drzime a snazime sa ju zakotvit i do mysli nasich deti. Vecera zacina o 17. hodine pozvanim hlavy rodiny k   stedrovecernemu stolu, vlozenim bankovky pod obrus, aby v tejto rodine peniaze nikdy nechybali, modlitbou, kratkym prihovorom, pripitkom a potom uz len konzumaciou pripravenych jedal. Zaciname oblatkou s medom a k tomu, ci sa to niekomu paci alebo nie, povinne kazdy musi zjest jeden strucik cesnaku. Po tejto sladko-stiplavej pochutke nasleduje dobre kysla kapustnica, v ktorej okrem kapusty a susenych hribov musia plavat bud drobne kusky udeneho maska, alebo domacej udenej na kolieska nakrajanej klobasky. Hlavnym chodom stedreho vecera je vyprazane rybie file so zemiakovym salatom, konzumacia tohto chodu trva najdlhsie. Je to preto, ze pozorne rozoberame jednotlive kusky rybacieho masa, lebo vieme, ako taka drobna kosticka v hrdle by mohla zneprijemnit zaciatok najkrajsich sviatkov roka. Dalej nasleduje slucenica, ktoru po hlavnom jedle konzumujeme vacsinou uz len z povinnosti, no ja osobne ju mam rad, lebo mi lahodne zneutralizuje kyslastu chut po zemiakovom salate. Konzumacia dalsich pozivatin zavisi na chuti a moznosti kazdeho jednotlivca, moze si vybrat z pripravenych pochutin, ktorymi su : vareny hrasok, cerstve ovocie, jahodovy kompot, prazene nelupane arasidy, vlasske orechy, rozne druhy vianocneho peciva a medovnikov. Slavnostna vecera konci vtedy, ked vsetci clenovia rodiny pritomni pri stole konstatuju, ze skoncili s konzumaciou, hlava rodiny podakuje za nasytenie, popraje vsetkym stastne a vesele prezitie vianocnych sviatkov a pozve ich k vianocnemu stromceku k preberaniu darcekov.

Slucenica

Zmes suseneho ovocia – jablka, slivky, hrusky, hrozienka, figy – dame do hrnca a zalejeme vodou. Podla chuti pridame cukor, vanilkovy cukor, skoricovu koru, klinceky a prevarime. Vyvar mozeme pit teply alebo vychladnuty a dobrou pochutkou je aj ovocie, ktore mozeme skonzumovat.

Ing. Alena Strmenova, asistentka ekonomickeho riaditela

Som dievca z Liptova a preto varim na Stedry vecer, okrem ineho, liptovsku kapustnicu so slepou kurou. Ked som sa pristahovala do Brezna a prvykrat som jedla horehronsku kapustnicu, neslo mi do hlavy, preco mi nukaju riedky segedinsky gulas. Uz som si na tuto kapustnicu zvykla, dokonca mi chuti, ale liptovska je len liptovska. No po poriadku: na Stedry vecer je v rohu prestreteho vianocneho stola pod obrusom ukryty daky peniaz, aby bola v dome hojnost, na stole oblatky, med, cesnak, aby sme boli zdravi, horiaca sviecka, aby sme dlho zili a pohariky s alkoholom, aby sme otravili cervika. Deti maju detske sampanske. Vecera zacina prihovorom, podakovanim a pripitkom, potom jeme oblatky s medom a cesnak. Dalej nastupuje moja oblubena kapustnica a po nej zemiakovy salat s vyprazanym zralokom. Od klasickeho kapra sme ustupili z dvoch dovodov, vzdy mal meno a nik nebol ochotny zabit clena rodiny a ma vela kosti. Vecera sa tak zmenila na skolenie o bezpecnom jedeni. Zraloka kupim v predstihu mrazeneho, naporcovaneho a ma jednu velku kost, ktoru nik neprehliadne, co znamena pokojnu veceru. Zakusok nestihneme, lebo uz urcite su darceky pod stromcekom a my vsetci sa ponahlame skontrolovat splnenie svojich, hlavne detskych, priani.

Liptovska kapustnica so slepou kurou

Cistu kapustnicu zo suda (stava z kyslej kapusty s malom kapusty) rozriedime s trochou vody a dame do nej varit svieze maso alebo kosti, udene maso (rebra) a klobasu. Zemiaky nakrajame na polovice, pridame celu cibulu, mesiaciky cesnaku, cele cierne korenie a huby a spolu varime, kym nie je vsetko makke. Kapustnica sa vari a ja si medzi tym pripravim zemiakove cesto na rezance, ktore sa davaju do tanierov a zaleju kapustnicou: hrubu muku, vajce, postruhany zemiak, vodu a sol zmiesim a vyvalkam na plat, z ktoreho krajam sirsie rezance a tie sa uvaria osobitne v slanej vode ako obycajne rezance. Skontrolujem polievku a zistim, ze uz pomaly bude hotova a vtedy zacnem chystat “slepu kuru”: 4 lyzice polohrubej muky, vajce, trosku majoranu, soli, 2 struciky cesnaku pretlacim, malu cibulku pokrajam na drobno, trosku slaninky nadrobno, 2 lyzice mlieka a prasok do peciva. Spravim cesto a lyzickou vystikavam hrcky do kapustnice a zakryte varim este 20 minut. Hotovu uz len naberam do tanierov s rezancami. Dobru chut!

Jozef Krella, riaditel ZP Gastro servis, s. r. o.

Pri stedrovecernom stole sa zide cela familia. Kedze v ten den ma moja mama aj narodeniny, najskor jej zavinsujeme a potom veceriame. Zaciname pripitkom, nasleduju oblatky s medom, predtym aj s cesnakom, ale deti ho nechceli jest, preto sme upustili od jedenia cesnaku. Oblatky davkujem ja, pretoze som z bratov najstarsi a potom si kazdy vyberie, na co ma chut. Na stole je ryba, vacsinou pstruh na masle, opekance s ostiepkom a ako prisli novi clenovia rodiny pribudli aj s makom, lebo nevestam take chutia. Kym sme boli deti, my sme jedavali len s ostiepkom. Bola to tradicia, lebo stary otec robil roky na salasi. Otec pochadza z Kysuc, preto u nas nechyba hrach uvareny na sucho so solou a korenim, udene maso, klobasa, kapustova polievka. V minulosti bola kapustnica biela, velmi smotanova a pridavalo sa do nej zemiakove pyre, preto bola velmi syta. Dnes je to uz len kapustnica s udenym masom a domacou klobasou.

Opekance s ostiepkom

Opekance nekupujeme, ale mama ich pripravuje na Stedry den. Kysnute cesto zamiesi z kila polohrubej muky, vajca, kocky drozdia, lyzice oleja a vody. Urobi sulky, upecie a potom nakraja na kolieska. Spari horucou vodou, poleje maslom,  posype nastruhanym ostiepkom a premiesa.

Ing. Iveta Kralikova, veduca personalneho odboru

Ked sa v case adventu vonku poriadne zozimi a pred oknami tancuju prve snehove vlocky, vnutri je velmi prijemne. Popri rozvoniavajucej kave citit uz aj prijemnu vanilkovu vonu drobneho vianocneho peciva. V tejto atmosfere mozeme donekonecna vychutnavat naladu predvianocnych dni.
Vianoce su najkrajsim a najcitovejsim zo vsetkych sviatkov, ktore sa zvacsa slavia v  kruhu najblizsej rodiny. Rozne kraje maju sice odlisne zvyky a obycaje, ale vsade sa ludia pripravuju na Stedry vecer a cele sviatky neobycajne laskyplne. Slavnostny vianocny stol sa prestiera podla kraja ci rodinnej tradicie, pricom sa podavaju tradicne jedla, navyse kapor ci ina ryba, niekde aj maso a klobasy, vianocne opekance. U nas doma na vianocnom stole, ktory je prikryty damaskovym obrusom, nesmie chybat vianocna ozdoba z   cerstveho rozvoniavajuceho ihlicia a horiaca medova sviecka. Pod obrusom su schovane rybacie supinky, ktore maju priniest stastie v buducom roku a drobne mince ako symbol hojnosti. Okolo siestej vecer si sadneme k slavnostne prestretemu stolu, aby sme si spolocnym pripitkom zazelali pokoj, zdravie, stastie a pohodu. Potom nasleduje oblatka s medom, strucik cesnaku. Ako hlavne jedlo podavame vianocnu kapustnicu, ktora sa vari uz od rana a rozvoniava v celom dome. Na pripravu kapustnice je potrebna kysla kvasena kapusta zaliata studenou vodou, do ktorej pridame susene hriby, udene aj neudene bravcove maso. Vsetko spolu varime a tesne pred dovarenim pridame udenu klobasu. Ked je to uz uvarene, zalejeme kapustnicu zatrepkou, ktoru pripravime zo sladkej smotany a muky a nechame vsetko spolu prevriet. Kapustnicu podavame s cerstvym ciernym chlebom. Po tomto nasleduju este vianocne opekance s makom alebo s bryndzou, pripravene podla tradicneho receptu mojej prastarej mamy. Tie sa pripravuju zo sladkeho kysnuteho cesta, ktore sa upecie, pokraja na mensie kocky, zaleje mliekom, posype pomletym makom alebo bryndzou a poleje roztopenym maslom. Po stedrovecernej veceri zacinaju pre nasu rodinu najkrajsie sviatky, sviatky pokoja a mieru - Vianoce. Prajem vsetkym zamestnancom stastie, zdravie a pokoj nasledujucich dni.

HOROSKOP   

VODNAR
21. januara – 19. februara

Laska: Nijaka situacia v suvislosti s rodinou ci partnerom vas nevyvedie z rovnovahy. V nasledujucich mesiacoch budete pripraveni na vsetko, ale aj velmi uzavreti. Mozno prave to bude provokovat vase okolie, aby konalo provokacne a “vydolovalo” z vas aku – taku ludsku reakciu.
Zdravie: Pribudanie fyzickych a psychickych sil vam doda v nasledujucom roku radostny pohlad do buducnosti a vela optimizmu.
Vase stastne cisla: 31, 2, 31, 47, 11, 9.