PODBREZOVAN   06/2001

STRANA 2

STRANA

0

Doplnkovej dochodkovej poistovne STABILITA

PREAMBULA

V sulade so zakonom NR SR c. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dochodkovom poisteni zamestnancov a o zmene a doplneni niektorych zakonov v zneni zakona NR SR c. 409/2000 Z. z. tento davkovy plan upravuje:

1. Pravne vztahy medzi Doplnkovou dochodkovou poistovnou STABILITA (dalej v texte len DDP Stabilita) a ucastnikmi doplnkoveho dochodkoveho poistenia:

1. zamestnavatelmi,
2. poistencami, ktorymi su:

-zamestnanci,
-samostatne zarobkovo cinne osoby,
-spolupracujuce osoby samostatne zarobkovo cinnych osob,

3. prijemcami davok.

2. Vykon doplnkoveho dochodkoveho poistenia nasledujucimi pravnymi subjektami vo vztahu k DDP Stabilita:

1. zamestnavatelmi, ktori s DDP Stabilita uzavreli v pisomnej forme zamestnavatelsku zmluvu,
2. zamestnavatelmi, ktori s DDP Stabilita uzavreli v pisomnej forme zmluvu o odvadzani prispevkov na doplnkove dochodkove poistenie,
3. zamestnancami, ktori uzavreli v pisomnej forme s DDP Stabilita zamestnanecku zmluvu,
4. samostatne zarobkovo cinnymi osobami (dalej v texte len SZCO), ktore s DDP Stabilita uzavreli v pisomnej forme poistenecku zmluvu,
5. spolupracujucimi osobami SZCO, ktore s DDP Stabilita uzavreli v pisomnej forme poistenecku zmluvu,
6. prijemcami davok, ktorym DDP Stabilita vyplaca po splneni stanovenych podmienok davky doplnkoveho dochodkoveho poistenia.

Clanok 1
VYMEDZENIE ZAKLADNYCH POJMOV

1. Zamestnavatelom je:

1. pravnicka osoba, ktora ma sidlo alebo sidlo svojej organizacnej zlozky na uzemi Slovenskej republiky, ktora zamestnava fyzicku osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vztahu, alebo plni voci fyzickej osobe povinnosti zamestnavatela podla osobitneho predpisu, ak uzavrela zamestnavatelsku zmluvu alebo zmluvu o odvadzani prispevkov na doplnkove dochodkove poistenie,
2. fyzicka osoba, ktora zamestnava inu fyzicku osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vztahu, ak uzavrela zamestnavatelsku zmluvu alebo zmluvu o odvadzani prispevkov na doplnkove dochodkove poistenie.

2. Zamestnancom je fyzicka osoba, ktora je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vztahu k zamestnavatelovi, alebo fyzicka osoba vykonavajuca cinnost, za ktoru jej je poskytovany plat, s vynimkou zamestnanca vykonavajuceho statnu sluzbu v statno-zamestnaneckom pomere a v sluzobnom pomere podla osobitnych predpisov.

3. Poistencom DDP Stabilita je:

1. zamestnanec, ktory uzavrel zamestnanecku zmluvu,
2. SZCO, ktora uzavrela poistenecku zmluvu, okrem SZCO, ktora uz ma uzatvorenu zamestnanecku zmluvu,
3. spolupracujuca osoba SZCO (v dalsom texte len spolupracujuca osoba), ktora uzavrela poistenecku zmluvu, okrem spolupracujucej osoby, ktora uz ma uzatvorenu zamestnanecku zmluvu,
4. SZCO, ktora je aj zamestnancom a ma uzatvorenu zamestnanecku zmluvu,
5. spolupracujuca osoba, ktora je aj zamestnancom a ma uzatvorenu zamestnanecku zmluvu.

4. Prijemcom davok podla Davkoveho planu DDP Stabilita je:

1. poistenec, ktoremu poistovna vyplaca davky,
2. pozostaly po poistencovi, ktoreho poistenec uviedol v zamestnaneckej alebo poisteneckej zmluve a ktoremu poistovna v pripade umrtia poistenca vyplaca davky,
3. pozostaly po prijemcovi davok, ktoreho poistenec uviedol v zamestnaneckej alebo poisteneckej zmluve a ktoremu poistovna vyplaca davky v pripade, ze si prijemca davok zvolil taky doplnkovy dochodok, ktory je v kombinacii s pozostalostnym dochodkom,
4. dedic po poistencovi alebo po pozostalom, ktory sa preukaze pravoplatnym rozhodnutim v dedicskom konani a ktoremu DDP Stabilita vyplati davku.

Clanok 2
CAKACIA LEHOTA

1. Cakacia lehota je cas trvania pracovneho pomeru alebo obdobneho pracovneho vztahu zamestnanca k zamestnavatelovi, po uplynuti ktorej ma zamestnanec pravo stat sa poistencom.
2. Cakacia lehota podla tohto davkoveho planu je tri mesiace. Zamestnavatel moze v zamestnavatelskej zmluve jej trvanie skratit, prip. cakaciu lehotu voci zamestnancom neuplatnit.
3. Podmienka cakacej lehoty sa nevztahuje na SZCO, spolupracujuce osoby a zamestnancov, u ktorych zamestnavatel nema uzatvorenu zamestnavatelsku zmluvu.
4. Ak poistencovi zanikne ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni dohodou s DDP Stabilita alebo vypovedanim zamestnaneckej zmluvy a uzatvori novu zamestnanecku zmluvu u toho isteho zamestnavatela, vztahuje sa na uzavretie novej zamestnaneckej zmluvy cakacia lehota podla prislusnej zamestnavatelskej zmluvy.

Clanok 3
VZNIK UCASTI NA DOPLNKOVOM DOCHODKOVOM POISTENI

1. Zamestnavatelovi vznika ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni dnom dohodnutym v zamestnavatelskej zmluve, ktoru uzatvara s DDP Stabilita v pisomnej forme.
2. Poistencovi vznikne ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni dnom uvedenym v zamestnaneckej zmluve vtedy, ak k datumu uzatvorenia zamestnaneckej zmluvy splnil podmienku cakacej doby podla clanku 2 tohto davkoveho planu.
3. SZCO a spolupracujucej osobe vznika ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni dnom dohodnutym v poisteneckej zmluve, ktoru uzatvara s DDP Stabilita v pisomnej forme.
4. Pozostaly po poistencovi sa stava ucastnikom doplnkoveho dochodkoveho poistenia v den, ked mu bola priznana prva davka po poistencovi, ktory ho v zamestnaneckej alebo poisteneckej zmluve urcil pre pripad svojej smrti za prijemcu davok.
5. Pravne vztahy medzi DDP Stabilita a ucastnikmi doplnkoveho dochodkoveho poistenia sa uzatvaraju na dobu neurcitu.

Clanok 4
SPOSOB PLATENIA A ODVADZANIA PRISPEVKOV

1. Prispevok na doplnkove dochodkove poistenie plati zamestnavatel, zamestnanec i SZCO mesacne, v den urceny v zamestnavatelskej, zamestnaneckej alebo poisteneckej zmluve.
2. Zamestnavatel plati a odvadza prispevky za zamestnanca na zaklade zamestnavatelskej zmluvy a dohody o zrazkach zo mzdy, uzatvorenej medzi zamestnavatelom a zamestnancom - poistencom.
3. Zamestnavatel, ktory nema uzatvorenu zamestnavatelsku zmluvu a zamestnava poistencov DDP Stabilita, je povinny v zmysle zakona NR SR c. 123/1996 Z. z. v zneni zakona NR SR c. 409/2000 Z. z. odvadzat ich prispevky v sulade s uzatvorenou zmluvou o odvadzani prispevkov na doplnkove dochodkove poistenie a dohody o zrazkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnavatelom a zamestnancom - poistencom.
4. Zamestnavatel je povinny platit prispevok na doplnkove dochodkove poistenie vo vyske stanovenej zakonom NR SR c. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dochodkovom poisteni a o zmene a doplneni niektorych zakonov v zneni zakona NR SR c. 409/2000 Z. z., ak zamestnava poistencov DDP Stabilita, ktori su zaradeni na zaklade rozhodnutia prislusneho organu na ochranu zdravia do kategorie 3 alebo 4.
5. SZCO odvadza prispevok za seba alebo aj za spolupracujucu osobu na zaklade poisteneckej zmluvy.
6. Za zaplateny prispevkovy mesiac pre doplnkove dochodkove poistenie sa povazuje kalendarny mesiac, za ktory bol vykonany odvod prispevku. To neplati iba v pripade, ze DDP Stabilita povolila zamestnavatelovi odklad plnenia prispevkov zamestnavatela.
7. Prvy prispevok plati zamestnanec v kalendarnom mesiaci, ktory nasleduje po dni uzavretia zamestnaneckej zmluvy a SZCO za seba, ako aj spolupracujucu osobu v kalendarnom mesiaci, ktory nasleduje po dni uzavretia poisteneckej zmluvy. Toto plati pokial v zamestnaneckej alebo poisteneckej zmluve nie je dohodnute inak.
8. Zamestnavatel odvadza prispevky za seba a svojich zamestnancov na ucet DDP Stabilita bezhotovostnym prevodom v den vyplaty.
9. SZCO odvadza prispevky za seba aj za spolupracujucu osobu na ucet DDP Stabilita bezhotovostnym prevodom v den urceny v poisteneckej zmluve.
10. Prispevok je zaplateny v den, ktorym je suma prispevku pripisana na ucet DDP Stabilita zriadeneho u jej depozitara.
11. Podrobnosti o sposobe platenia a odvadzania prispevkov budu stanovene v zamestnavatelskej i poisteneckej zmluve a v zmluve o odvadzani prispevkov na doplnkove poistenie.

Clanok 5
VYSKA PRISPEVKOV

1. Zamestnavatel plati prispevok vo vyske dohodnutej v zamestnavatelskej zmluve. Vysku mesacneho prispevku si moze zamestnavatel dohodnut jednym z nasledujucich sposobov:

1. v percentualnej sadzbe z uhrnu zuctovanych miezd a nahrad miezd zamestnancov, ktori su poistencami DDP Stabilita,
2. v pevnej ciastke v slovenskych korunach.

2. Zamestnavatel moze v zamestnavatelskej zmluve stanovit rozdielnu vysku prispevku pre jednotlive skupiny zamestnancov, ako aj jednotlivcov, v zavislosti od podmienok dohodnutych v zamestnavatelskej zmluve (napr. pracovne zaradenie zamestnanca, doba ucasti na doplnkovom dochodkovom systeme, pripadne dlzka trvania zamestnania u zamestnavatela).

3. Vyska prispevku zamestnavatela podla ods. 1 a 2 tohto clanku moze byt dohodnuta v kolektivnej zmluve.

4. Zamestnanec plati prispevok vo vyske dohodnutej v zamestnaneckej zmluve. Vysku mesacneho prispevku si moze zamestnanec dohodnut jednym z nasledujucich sposobov:

1. v percentualnej sadzbe zo zuctovanej mzdy a jej nahrad,
2. v pevnej ciastke v slovenskych korunach.

5. Minimalna vyska prispevku zamestnanca je 100,- Sk/mesacne.

 6. Zmenu vysky prispevku zamestnanca oznami zamestnavatel DDP Stabilita pisomne do piatich dni po uzatvoreni novej dohody o zrazke zo mzdy so svojim zamestnancom.

7. SZCO plati prispevok za seba alebo aj za spolupracujucu osobu vo vyske dohodnutej v poisteneckej zmluve. Minimalna vyska prispevku je 100,- Sk/mesacne.

8. Zmenu vysky prispevku SZCO alebo spolupracujucej osoby oznami SZCO pisomne DDP Stabilita.

 Clanok 6
PRERUSENIE UCASTI NA DOPLNKOVOM DOCHODKOVOM POISTENI

1. Poistenec moze svoju ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni kedykolvek prerusit.

2. Ak je dovodom prerusenia dlhodoba pracovna neschopnost poistenca, materska dovolenka, zakladna vojenska sluzba, neplatene volno alebo ine dovody vyplyvajuce zo vseobecneho zaujmu, poistenec oznami prerusenie svojej ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni prostrednictvom svojho zamestnavatela, sposobom uvedenym v zamestnavatelskej zmluve alebo v zmluve o odvadzani prispevkov na doplnkove dochodkove poistenie.

3. SZCO a spolupracujuca osoba oznamuju dovody prerusenia uvedene v bode 2 tohto clanku osobne, pripadne pisomne.

4. Prerusenie ucasti z inych dovodov musi poistenec dohodnut s DDP Stabilita.

5. Pocas prerusenia ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni zamestnavatel, SZCO za seba aj za svoju spolupracujucu osobu, ani poistenec neodvadzaju prispevky na doplnkove dochodkove poistenie.

6. Po skonceni prerusenia sa obnovuje ucast poistenca na doplnkovom dochodkovom poisteni bez cakacej lehoty. Doba prerusenia sa do doby ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni nezapocitava.

7. Po ukonceni prerusenia moze zamestnavatel, zamestnanec aj SZCO spatne doplatit prispevky na doplnkove dochodkove poistenie. Po doplateni prispevkov sa doba prerusenia do doby ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni zapocitava.

Pokracovanie v buducom cisle.

Povrava sa, ze...

... Zdruzena zdravotna poistovna Sideria – Istota cochvila konci. Vraj tak rozhodlo Ministerstvo zdravotnictva SR aj v pripade ostatnych styroch poistovni. Je to pravda? O stanovisko sme poziadali generalneho riaditela ZZP Sideria – Istota Ing. Igora Dorcaka:

- Minister zdravotnictva, Roman Kovac, opakovane medializoval svoj navrh na zabezpecovanie zakonneho zdravotneho poistenia iba jednou zdravotnou poistovnou (ZP) a zmenu orientacie ostatnych ZP na doplnkove zdravotne poistenie a pripoistenie. Diskusia na danu temu sa uz stala celonarodnou a je velmi zaujimava svojou nazorovou pestrostou. Velka cast odbornej verejnosti, predovsetkym profesijne zoskupenia lekarov, ale napr. aj protimonopolny urad, taketo riesenie nepodporuje. My, z pohladu zdravotnych poistovni, za hlavny dovod tohto kroku ministra zdravotnictva povazujeme snahu odputat pozornost verejnosti od riesenia nakopenych, skutocnych problemy v rezorte zdravotnictva prostrednictvom diskusie na temu plurality ZP. Redukcia poctu ZP v roku 1997 a 1998 nevyriesila problemy rezortu a napokon urcite skusenosti s posobenim jednej zdravotnej poistovne v tomto state uz su. Taketo riesenie zrejme ani do buducnosti neprinesie ocakavany efekt. Uspory, ktore ocakava minister zdravotnictva od zuzenia administrativneho aparatu ZP su iluzorne a domnievame sa, ze ani nie su ziaduce. V zdravotnictve je najdolezitejsie, aby vztah medzi pacientom - poistencom a poskytovatelom zdravotnej starostlivosti (PZS) bol bezproblemovy a aby pacient dostal u PZS taku zdravotnu starostlivost, aku vyzaduje jeho zdravotny stav a ktora ma oporu v zakone o Liecebnom poriadku. Ulohou ZP, okrem ineho, je vykonavat spolocensky dohlad nad kvalitou tohto vztahu. V sucasnosti z kazdej 100,- Sk ma ZP k dispozicii 4,- Sk, za ktore ma zabezpecit, aby zvysnych 96,- Sk postacovalo na krytie nakladov na zdravotnu starostlivost svojich poistencov a aby pacient nemusel siahat do vlastneho vrecka a priplacat aj na to, na co ma zakonny narok. Za tie 4,- Sk z kazdej stokorunacky (4 % spravneho fondu) musi vykonavat cely rad ukonov, zabezpecujucich rovnovahu medzi zdrojmi a potrebami (vyber poistneho, zmluvne vztahy s PZS, formalna a vecna kontrola spravnosti faktur, revizna cinnost priamo u PZS a pod. ). Ak by dokazala jedna ZP vykonavat svoju prevadzkovu cinnost napriklad iba za 3,- Sk z uvedenej stokorunacky za cenu znizenia urovne svojich kontrolnych cinnosti, mohlo by to dopadnut tak, ze zvysnych 97,- Sk nebude dost na krytie nakladov a poistenci by museli doplacat z vlastneho. Z celospolocenskeho hladiska takato ”uspora” neprinesie ziadny efekt, ale naopak, zvysovanie neefektivneho cerpania zdrojov. V ostatnych dnoch sa uskutocnila diskusia medzi ministerstvom zdravotnictva a zdravotnymi poistovnami na tuto temu, za ucasti poslancov z parlamentneho vyboru pre zdravotnictvo. Minister zdravotnictva pre svoj navrh nenasiel oporu ani u pritomnych poslancov.
Zatial nie je o nicom rozhodnute. Uskutocnenie tak zavazneho rozhodnutia vyzaduje cely rad legislativnych zmien. Takze keby aj bolo rozhodnute, je potrebny este znacny cas na vytvorenie nevyhnutneho legislativneho priestoru. Nasi poistenci nemusia mat nijake obavy suvisiace s poskytovanim zdravotnej starostlivosti. Nasi zmluvni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nam doveruju a verejne obhajuju zachovanie plurality ZP. Stabilita a doveryhodnost nasej poistovne sa prejavuje aj v pozvolnom raste poctu poistencov prave v ostatnych mesiacoch.

Vynatok z komunike - z rokovania Spravnej rady Doplnkovej dochodkovej poistovne (dalej DDP) STABILITA :

Spravna rada Doplnkovej dochodkovej poistovne STABILITA na svojom riadnom rokovani konanom 15. marca 2001 v Tatranskej Strbe prerokovala a schvalila spravu o hospodareni DDP STABILITA. Spravna rada konstatovala, ze vysledky hodnoteneho obdobia dokumentuju upevnenie pozicie DDP STABILITA na konkurencnom trhu, narast bilancnej sumy o 82, 86 percent a narast poistneho fondu o 117,2 percent, jednoznacne signalizuju narast jej ekonomickej sily. Tuto skutocnost podporuje dosiahnutie hospodarskeho vysledku – zisku v sume 38 279 tis. korun, co v porovnani s planom predstavuje plnenie na 129,09 percenta. K 31. decembru bolo uzatvorenych 53 495 zamestnaneckych zmluv a plan narastu poctu zamestnancov bol splneny na 117,47 percenta. Dosiahnute vysledky DDP STABILITA opravnuju nazyvat sa najdynamickejsie sa rozvijajucou doplnkovou dochodkovou poistovnou v roku 2000.
DDP STABILITA v roku 2000 vyplatila spolu 2 659 davok, vratane vynosov, v celkovom objeme 26 579 633,80 Sk. Tieto parametre potvrdzuju opodstatnenost systemu DDP. Vyplacanim davok sa naplna zmysel zakona a poslanie DDP STABILITA na zabezpecenie zasluzene vyssej kvality zivota poistencov v starobe po skonceni ich pracovnej aktivity. Spravna rada v zmysle zakona schvalila rocnu uctovnu zavierku za rok 2000 a oboznamila sa s vyrokom auditora, ktory konstatoval, ze uctovna zavierka vyjadruje verne vo vsetkych vyznamnych suvislostiach financnu situaciu v spolocnosti k 31. decembru 2000 a vysledok hospodarenia za uvedeny rok v sulade so zakonom o uctovnictve. Pre poistencov je pozitivne rozhodnutie spravnej rady o schvaleni vynosov z hospodarenia DDP STABILITA. Zisk na rozdelenie v prospech poistencov a prijemcov davok po odpocitani odvodu do rezervneho fondu predstavuje sumu 37 322 054 korun, co zodpoveda zhodnoteniu 9,46 percenta. Toto zhodnotenie bude pripisane na individualne ucty poistencov. Poistenci o stave svojich uctov budu informovani v priebehu nasledujuceho mesiaca, kedy im budu vypisy z ich uctov distribuovane. Spravna rada prerokovala vyvoj na trhu doplnkovych dochodkovych poistovni po nadobudnuti ucinnosti novely zakona NR SR c. 123/1996 Z. z. a konstatovala, ze tento vyvoj odovodnuje nutnost hladania strategickeho partnera k zabezpeceniu dalsieho efektivneho posobenia DDP Stabilita na trhu.

<<<

PODBREZOVAN   06/2001

STRANA 2

STRANA

0