Od nasho kanadskeho
dopisovatela, byvaleho spolupracovnika |
Ani Podbrezova nemusi byt imunna
V niekolkych predchadzajucich cislach Podbrezovana som so zaujmom a uznanim cital
o tom, ako prosperuju Zeleziarne v Podbrezovej. Povzbudive pre mna bolo najma, ze
zeleziarne dokazu udrziavat kvalitnu vyrobu a tym zabezpecovat trvale zamestnanie pre
tisice ludi na Horehroni. Navyse, socialna politika zeleziarni - starostlivost o
zamestnancov, ich rodinnych prislusnikov a pomoc pri rozvoji okolitych obci - to vsetko su
skutocnosti, ktore nemozno obist.
Tym viac som so znepokojenim cital o snahach niektorych ludi narusit tuto uspesnu harmoniu
zeleziarni s pracujucimi a obcami Horehronia. Tato myslienka ma napadla najma v utorok 24.
aprila t.r., ked som si rano
precital v kanadskej tlaci znepokojujuce titulky: "Algoma Steel v bankrotovej
ochrane", Algoma dostava ochranu pred veritelmi", "Buducnost
Algomi v pochybnosti", atd.
V clanku, ktory mi uverejnil Podbrezovan vo februari t.r., som spomenul, ze Algoma Steel,
tretia najvacsia oceliarska fabrika v Kanade, znovu prechadza vaznymi tazkostami a ak
nenajde rozsirenie trhov, moze jej hrozit
bankrotove konanie. Tento tyzden, teda cosi viac ako o dva mesiace, akcie tejto
spolocnosti na torontskej burze hlboko klesli, az na 25 centov za akciu. Spolocnost
poziadala sud o tzv. "bankrotovu ochranu" pred veritelmi, ktora bude platit
tridsat dni. Sudna ziadost oznamuje, ze Algoma je nesolventna! Za prve tri mesiace tohto
roku fabrika zaznamenala stratu skoro 77 milionov dolarov. Navyse, fabrika splaca pozicku
349 milionov US$, pouzitu na vystavbu novej trate. K tomu treba este priratat dlhodobu
povinnost penzijnej platby pre 8000 byvalych zamestnancov, dochodcov. Za poslednych desat
rokov Algoma uz druhy raz prechadza procesom, ktory
znamena vazny otras pre zamestnancov. Velky problem nesolventnosti zazili zamestnanci
Algomy v roku 1992. Dovtedy pracovalo v podniku do 6000 zamestnancov. Bohuzial, vysoke
naklady a problemy na trhu si vynutili
radikalne riesenie. S financnou pomocou vlady a zainteresovanostou odborov, Algoma sa
stalo novou spolocnostou, ktorej hlavnym majitelom sa stali odbory. Skoncili sa casy 80 -
tych rokov, kedy odbory pozadovali skoro kazdy rok zvysovanie platov. Aby si uchranili
existenciu fabriky, samotne odbory pristupili na plosne znizenie existujucich platov. Ani
to nestacilo zachranit fabriku. A tak sa za poslednych osem rokov znizil pocet
zamestnancov zo 6000 na menej ako 3900 dnes a pocita sa s prepustenim dalsich 400
zamestnancov v
najblizsich troch rokoch. Predaj ocele sa znizil o 80 millionov dolarov za rok. V tejto
situacii nik nepomysla na strajk, na zvysovanie platov, lebo ide o zachranu fabriky, ktora
zabezpecuje prisun prostriedkov na zakladne
zivobytie tisicok zamestnancov a ich rodin. Vedenie podniku prehlasuje, ze do tridsiatich
dni ochrannych zaruk dokaze zreorganizovat svoje dlhy, dohodnut s veritelmi
nove terminy a udrzat plynulu vyrobu. Problemy Algomy maju sirsie suvislosti a priciny.
Jednym z hlavnych dovodov tazkosti odbytu oceliarne je bezpochyby lacny import ocele,
ktory vazne ohrozuje mnohe oceliarne v Kanade a USA. Podla statistik (US Department of
Labor), lacny import sposobil stratu 15 000 pracovnych miest v oceliarstve v Severnej
Amerike od roku 1998.
V sucasnosti asi patnast oceliarskych podnikov poziadalo o "bankrotovu
ochranu". Lacny import tazko dopadol na tieto oceliarske spolocnosti. Len v Kanade
lacny import obsadil az 44 percent domacej spotreby ocele, ktory je prirodzene na ukor
domacej produkcie. Podla kanadskej colnej agentury viacere krajiny "hadzali" na
kanadsky trh svoju ocel az 36 percent pod normalnu cenovu hladinu. Tato situacia zasla az
tak daleko, ze Ottawa rozhodla v polovici aprila zvysit dan na importovanu ocel od 5 do 96
percent na plechy valcovane za horuca.
Toto rozhodnutie postihne vyrobcov - dodavatelov ocele z Brazilie, Bulharska, Ciny,
Taiwanu, Juznej Korey, Macedonie, Noveho Zelandu, Saudskej Arabie, Juznej Afriky, Ukrajiny
a Juhoslavie. Nova dan postihne aj Indiu, ktora dodavala ocel 16 percent pod normalne
ceny. Mozno namietat, ze tieto skutocnosti hadam nemaju nic spolocne so Zeleziarnami
Podbrezova. Bol by to vsak omyl. Dnesnu situaciu v Algome, a najma snahy zamestnancov
i samotnych odborov zachovat fabriku aj za cenu nizsich platov a v pracovnom mieri, moze
pomoct niektorym odborovym predakom na Slovensku ochladit horucu mysel a viac mysliet na
zajtrajsok pre
pracujucich. Zvysenie kanadskej importnej dane na ocel zo spominanych krajin moze mat
vazny, aj ked nepriamy, nepriaznivy efekt na podbrezovsku fabriku.
Je iste, ze zvysena importna dan bude znamenat pre spominane krajiny nizsi vyvoz do
Kanady. To rozhodne zvysi konkurenciu na medzinarodnom trhu a zvysi snahy postihnutych
fabrik umiestnit sa na inych trhoch aj za cenu vytlacenia terajsich dodavatelov. Kto
zaruci, ze konkurencny boj na medzinarodnom oceliarskom trhu, ktory priniesla tato
skutocnost, nepostihne aj trhy, na ktorych podbrezovske zeleziarne dnes umiestnuju svoje
vyrobky. Kazda strata trhu by znamenala pre Zeleziarne Podbrezova vaznu stratu vo vyrobe a
mala by
nepriaznivy dopad (vid. situaciu Algoma Steel) na zamestnancov a ich rodiny. Preto
kvalita, dobra spolupraca s odberatelmi, realne ceny, pracovny mier a nevyhnutna
spolupraca odborarov, to vsetko moze fabrike pomoct udrzat si dnesne postavenie a dobru
hospodarsku situaciu, ktora prinasa prosperitu pre tisice zamestnancov zeleziarni a ich
rodin. Nie, bezcielne strajky na sebauspokojenie odborovych bossov pracujucim nepomozu!
Najma nie v dnesnej situacii!
Jan H. Kucerak
Ontario, Canada
|