Pre rok 2000 Ministerstvo financii Slovenskej republiky vydalo Cenovy vymer R-10 / 1999, ktorym bola stanovena maximalna cena pre domacnosti - najviac vo vyske 350 korun/ GJ. Do uvedenej ceny stat neposkytoval dotacie k cene tepelnej energie. V osobitnych pripadoch, ak cena za gigajoul (GJ )bola z objektivnych dovodov vyssia ako 350 korun na GJ na podnet cenovej komisie Okresneho uradu mohla byt na zaklade rozhodnutia Ministerstva financii Slovenskej republiky podla osobitnych predpisov uplatnena odberatelom poziadavka na poskytnutie dotacie.
Pre rok 2000 boli cenovou komisiou Okresneho uradu v Brezne stanovene pre tepelne zdroje, z ktorych je zabezpecovana dodavka tepelnej energie pre byty v sprave ZP Bytos ,s.r.o., nasledovne ceny:
         

Pri vypocte ceny tepla bola dodrzana miera zisku k uplnym vlastnym nakladom:

- vo vyrobnych zariadeniach (kotolne) 10 percent
- v rozvodnych zariadeniach (VS – vymennikove stanice) 5 percent

V tabulkovej casti prezentujem vysledky vyuctovania dodavky tepla podla jednotlivych tepelnych zdrojoch a jednotlivych bytovych domov. Nepriazniva merna spotreba bola zaznamenana na tepelnom zdroji kotolne D blokov, co sa prejavilo i vo vysledku vyuctovania pre jednotlive bytove domy - nedoplatkami.
Kotolna D blokov dodava do uvedenych bytovych domov len teplo. Teplu uzitkovu vodu si domacnosti zabezpecuju samostatne. Na sidlisku Kolkaren zabezpecuje ZP Bytos ,s.r.o., spravu troch tepelnych zdrojov, ktore vykuruju nasledovne bytove domy:

MS 11 vykuruje styri bytove domy a stadion
D bloky “ sest bytovych domov (len dodavka tepla)
VS TOB “ dva bytove domy , dva internaty a dom hosti.

Z ekonomickeho hladiska by pre uvedene sidlisko bola rentabilna jedna plynova kotolna a v takomto pripade, by sa cena pohybovala na urovni 300,- Sk/GJ a bola by porovnatelna s cenou platnou pre mesto Brezno.
Z uvedeneho pohladu je najneefektivnejsou kotolna D blokov , v  ktorej len polozka odpisy predstavuje rocne ciastku 216 780 korun.
Pri porovnani vysledkov vyuctovania medzi jednotlivymi bytovymi domami napojenymi na kotolnu D blokov je potrebne upresnit i stanovenie zaloh na ustredne kurenie (UK), nakolko vysledok vyuctovania predstavuje rozdiel medzi zalohami a nakladmi za teplo. Bytove domy D2, D3, D4 mali v roku 2000 v porovnani s domami D5 a D6 vyssie stanovene zalohy na teplo.
Pri stanoveni zaloh na teplo sme v roku 2000 vychadzali z predchadzajuceho zuctovacieho obdobia - roku 1999, zo spotreby v GJ a velkosti podlahovej plochy bytu. V roku 1999 boli na zaklade prevodu bytov do osobneho vlastnictva upravovane podlahove plochy, a to s platnostou od 1. juna 1999 podla vypracovanej projektovej dokumentacie. V bytovych domoch D2, D3, D4 sa vymera upravovala smerom nadol a v domoch D5, D6 smerom nahor. Pri prepocte spotreby GJ /meter stvorcovy podlahovej plochy sme vychadzali z priemernej podlahovej plochy bytov a tym sa stalo, ze zalohy na D5, D6 boli stanovene priblizne o 3000,- korun rocne nizsie, ako v pripade domov  D2, D3, D4.
Dalsim faktom je velmi vysoka merna spotreba GJ na meter stvorcovy v  uvedenych bytovych domoch. Uvedeny stav bude musiet spravca v sucinnosti s vlastnikmi neodkladne riesit.
V tabulkovej casti uvadzam prehlad nameranych hodnot GJ na teplo v jednotlivych domoch v porovnanim s rokom 1999. Z uvedenych porovnani je zrejme, ze vyregulovanim tepelnych sustav v jednotlivych bytovych domoch dochadza k znizovaniu mernej spotreby, a tak k hospodarnosti s teplom. V priemere klesla merna spotreba tepla v roku 2000 v porovnani s rokom 1999 o desat percent. Rok 2000, vzhladom na teple vykurovacie obdobie, mal vplyv i na znizenie vyroby tepla v porovnani s rokom 1999 o dvanast percent.
        

Druhym domom, kde sa vlastnici dohodli pre montaz pomerovych meracov tepla je dom na ulici Frana Krala 2. Pomerove (kapilarne) merace im boli montovane v druhej polovici vykurovacieho obdobia roku 2000.
Zaciatkom roku 2000, na zaklade ziadosti vlastnikov z TOB I a TOB II, boli namontovane elektronicke pomerove rozdelovace tepla. Spravcovi predlozili ziadosti i dalsi vlastnici bytovych domov zo sidliska Stiavnicka.
Podla mojho nazoru vklad jednorazovych prostriedkov do pomerovych rozdelovacov do domacnosti je investiciou , ktora sa pri hospodarnom vyuziti tepla vrati spotrebitelovi do dvoch rokov od zavedenia.
Ostatne polozky vyuctovania, ako je studena voda (SV) a tepla uzitkova voda (TUV), boli spracovane, vzhladom na upravu ceny v dvoch pasmach, za januar 2000 a februar az december 2000.
V pripade, ze uzivatelia maju pochybnosti o predlozenej vyske nakladov na jednotlive sluzby je potrebne, aby sa obratili na pracovnicky ekonomickeho useku, ktore im podaju patricne vysvetlenie.
V uplynulych dnoch boli vysledky vyuctovania - preplatky zaslane uzivatelom prostrednictvom Slovenskej posty, cim by sme lehotu tridsiatich dni mali dodrzat.