Predstavujeme najlepsich sportovcov roku 2000

S ing. Karolom Slabakom o jeho planoch a predsavzatiach

* Balonove lietanie na Slovensku zaznamenalo rozmach len v poslednych rokoch. Vy, ak sa nemylim, sa mu venujete uz viac ako jednu desiatku rokov. Co bolo podnetom pre vas zaujem o tento netradicny sport?

- Ja som uz od malicka inklinoval k leteckym sportom a venoval som sa im vdaka mojmu otcovi, ktory ma v tom vsemozne podporoval. Uz ako maly chlapec som sa zacal venovat leteckemu modelarstvu, neskor som vstupil do aeroklubu Sliac, kde som absolvoval vycvik na bezmotorovych vetronoch. Od zaciatku mi lietanie akoby ucarovalo. Lietanie bolo casovo dost narocne, museli sme sa s dalsimi clenmi aeroklubu delit o nejaky ten mozny vzlet, pretoze vetronov bolo malo a prevadzka bola zlozita, vzhladom na vojensky charakter letiska... Vtedy zaznamenalo rozmach zavesne lietanie a ja som sa upriamil na tento sport. Od roku 1985 do 1990 som lietal na zavesnych klzakoch vlastnej vyroby. Este za byvaleho Delta klubu sa nam naskytla prilezitost ziskat teplovzdusny balon s reklamou ceskoslovenskeho Autoturistu, a tak sme sa rozhodli rozsirit nas letecky klub o novu odbornost. S Dusanom Koscom sme absolvovali rychlokurz v Brne a odtial sme prisli ako hotovi piloti . K balonovemu lietaniu inklinujem dodnes.

*Spominate si na svoj prvy let? Ake boli vase pocity, ked ste sa vzniesli do vysok a v podstate nevedeli, co vas caka?

- Vzhladom na to, ako som uz spominal, ze skusenosti z lietania som uz nejake mal, moj prvy let na balone nebol pre mna az taky vynimocny, ako pre pasaziera, ktory ide letiet prvykrat. Ale samozrejme, spominam si na prvy let v balone. Bolo to v Krizanove pri Brne, bol to taky prvy zoznamovaci let, s ceskym instruktorom. Pristatie bolo trosku tvrde. Od zaciatku som pochopil, ze aj ked je to navonok velmi pokojne letiaci obor, moze cloveka priviest do roznych zaujimavych situacii. Skratka, ze ide o adrenalinovy sport. Tie mna vsak pritahuju.

* Aky je vas doposial najvacsi uspech a s akymi spomienkami sa spaja tento moment?

- Absolvovali sme uz cely rad domacich a zahranicnych sutazi so striedavymi uspechmi. Na Slovensku je balonov tak malo, ze byt majstrom Slovenska nie je az taky velky uspech. Je to vidiet hlavne na zahranicnych sutaziach. A pri nalete hodin, co mam ja (360 letovych hodin), v porovnani so zahranicnymi posadkami je to strasne malo ( 2500 letovych hodin ma majster sveta) – lietaniu sa vsak venuje profesionalne. Bol cely rad sutazi, s ktorymi som bol spokojny. Ale ak by som mal spomenut vyrazny uspech, tak za ten povazujem prelet Portugalskom. Prisli sme do uplne neznameho prostredia, hendikepovani dlhou cestou a boli sme strasne vycerpani. Sutaz sme vsak absolvovali s takym nasadenim, ze aj organizatori boli velmi prekvapeni, ze som im zdvihol latku sportoveho vykonu podstatne vyssie ako v predchadzajucich rokoch. Bol to dobry pocit, ze z pre Portugalcov neznameho Slovenska sme prisli a vyhrali. Dokazali sme v jednej discipline preletiet taku vzdialenost, ktoru zrejme budu dlho datovat ako najvacsi uspech. Preleteli sme vzdialenost az 80 km, temer az na cielovy bod trasy, pricom ostatne timy lietali jednu tretinu z nasej vzdialenosti. Pristavali sme v nebezpecnych termickych podmienkach a nam sa podarilo doletiet strasne blizko ciela. V ten den svajciarska posadka uplne znicila svoj balon. Bol to doslova adrenalinovy let...

Po pristati som poskytol rozhovor pre portugalsku televiziu RTP.

* Od vasich zaciatkov letu na balone uplynulo uz niekolko rokov, poviete nam, v com pokrocila technika ?

- Co sa tyka konstrukcie kosa, nic sa nezmenilo, co sa tyka obalu, doslo k skvalitneniu textilie, aj sposobu sitia. Co sa najviac zmenilo - su pristroje v balone. Presli sme od tych najprimitivnejsich leteckych vysielaciek, z ktorymi sa takmer nedalo dohovorit so sprievodnym vozidlom az k radiostaniciam, ktore spolahlivo idu vo vzduchu aj na 30 – 40 km. Znacny pokrok zaznamenala aj samotna meracia technika - vyskomer, variometer sa zmenil z klasickeho mechanickeho leteckeho pristroja na elektronicky a palubnu vybavu doplnil digitalny teplomer a GPS – satelitny navigacny system, s ktorym dnes lietaju takmer vsetci piloti. Pred tromi rokmi ho vsak nemal skoro nik. Ja som ho mal so slovenskych balonistov ako prvy. Je to velmi uzitocna pomocka, vdaka ktorej je mozne i z velkej vysky posudit polohu, rychlost a smer letu ,urcit presnu nadmorsku vysku, a navigovat sa na lubovolny bod v terene. Spickovi piloti maju v svojom vybaveni aj specialne laptopy, pomocou ktorych dokazu zistit profil prudenia v jednotlivych vyskach a doslova velmi presnymi matematickymi metodami si dokazu urcit strategiu letu.

* Na Slovensku ste v sucasnosti najlepsi, dokazuje to napokon aj vasa nominacia na II. Svetove letecke hry v Andaluzii. Ako sa na toto vyznamne podujatie pripravujete?

- Davam si dokopy posadku z osvedcenych ludi, ktori uz so mnou vo svete nieco prezili a viem, ze sa na nich mozem spolahnut. Bude to strasne namahava sutaz, co sa tyka nielen fyzickej, ale aj psychickej kondicie. Snazime sa trenovat co najviac. Je to pre moju pracovnu zaneprazdnenost dost komplikovane. Lietanie v podobnom terene mam trosku odskusane z Portugalska. Cast mojho timu, ktory do Andaluzie pojde, uz absolvovala predkolo tychto majstrovstiev, ja som vsak tam este nebol. Moj kolega Martin Novak, ktory bude copilotom, tam vlani bol, a spolieham sa na jeho tam nadobudnute skusenosti.

* Dosiahli ste toho uz skutocne dost a vas otec by bol iste na vas uz teraz hrdy. Predsa len si myslim, ze vase ambicie siahaju este vyssie. Prezradite nam svoje ciele aspon na tento rok?

- Na Svetovych leteckych hrach sa umiestnit co najlepsie -aspon do polovice startoveho pola. Bude tam svetova spicka a tak by som bol velmi spokojny. Caka nas este niekolko aktivit. Tesim sa na Bienale teplovzdusnych balonov vo francuzskom Lorraine, kde som pozval aj obchodneho riaditela s manzelkou. Cakaju nas majstrovstva Slovenska. Dnes sa na slovenskom balonovom nebi profiluje uz viac pilotov, ktori kludne mozu byt majstrami Slovenska. A moje ambicie? Chcem si udrzat aspon sucasnu uroven, myslim si, ze vyssie sa uz dostat nemozeme. Nie sme profesionali, a tak nemozeme konkurovat spickovym posadkam vo svete.

V Andaluzii prajeme “dobry vietor do plachiet” a dakujeme za rozhovor.

<<<

Vysledky zakladnych kol futbaloveho turnaja ziakov v 4. rocniku sutaze

<<<

Zo zapisnika turistu

Klub slovensky turistov ZP Sport, a.s., pokracuje v organizovani atraktivnych vyletov do rozkvitnutej majovej prirody. Prvym bol vystup z Tisovca na vrch Trstie do Hacavy v Stolickych vrchoch. Druhu majovu sobotu sme zacali vystup od zaciatku pestrou, putavou a na poznavacie hodnoty mimoriadne bohatou krasovou trasou v Nizkych Tatrach, veducou z Michalova na vrch Slema popri obnovenom partizanskom bunkri az na Ohniste (1538 metrov). Je to vyznamny horsky masiv, ktoreho svahy pretinaju priecne, suvisle bralnate rady. Tato statna prirodna rezervacia je tvorena z vapencov a dolomitov atraktivnych tvarov (terasy, priepasti, steny) ale hlavne je tam 20 metrov vysoke skalne Okno - otvor v skalnom hrebeni, cez ktore riadne fuka. Pod hlavnym vrcholom je stodvadsatpat metrov hlboka Velka ladova priepast. Okrem toho je tu komplex lesnych porastov pralesoviteho charakteru s pestrou kvetenou. Zostupom do Maluzinej sme presli sestnast kilometrov. Tretiu majovu sobotu styridsat turistov spoznavalo romanticky, tri kilometre dlhy kanon v Zadielskej doline, ktory lezi v Slovenskom krase. Vytvoril ho potok Blatnica. Jeho tristo metrov vysoke steny sa miestami zuzuju az na desat metrov. Horolezectvo muselo z tejto oblasti ustupit a nahradil ho naucny chodnik pre vsetkych zaujemcov. Bukovym lesom sme vystupili na Zadielsky kamen, aby sme sa z vrchu pozreli do desivo krasnej hlbiny kanonu, kde v strede vycnieva sto metrov vysoky skalny utvar zvany Cukrova homola. Prekvapenie nas cakalo aj hore na planine. Typicky vapencovy relief s hustou travou bol zdobeny prekrasnymi kvetmi a medzi tym sa dive ceresne striedali s brezovymi hajmi. Malokto vie, ze tato oblast je jednou z najbohatsich lokalit ulitnikov v strednej Europe a ze tu rastie rumenica lekarska ako svetovy unikat. Po znackovanom chodniku sme vystupili az na Jeleni vrch (947 metrov), kde po prehliadke mohyly jelena sme zostupili do doliny po sestnastich kilometroch chodze k autobusu. Bodkou za vyletom bol prejazd cez tiesnavu Hajskej doliny, popod zrucaninu Turnianskeho hradu.

<<<

8. maja sa uskutocnili majstrovstva kraja v letnom biatlone pre ziacke kategorie. Nas ZP Sport reprezentovali pretekari, ktori sa umiestnili:
-vitazmi vo svojich kategoriach ziakov a ziacok 12 -13 rocnych sa stali Peter Kazar a Eva Sebova,
-v kategorii ziakov 10 - 11 rocnych skoncil Roman Kvackaj 2., Anton Cizmar 5. a Branislav Kubacky 6.
Preteky boli poslednou previerkou pred Slovenskym poharom, ktory sa zacal prvym kolom 26. - 27. maja vo Vyhniach.

6. maja sa clenovia Cyklistickeho klubu ZP Sport zucastnili kriteria O pohar primatora mesta Sered. Preteky boli zaradene do Slovenskeho pohara. V silnej konkurencii 155 pretekarov z celeho Slovenska nasi pretekari skoncili:
- v kategorii muzi elite zvitazil Pavel Medved,
- v kategorii juniorov Martin Molcan obsadil 9. miesto a Samuel Brozman 15.,
- v kategorii kadet bol Lubos Hricak 2., Michal Prachar 3., Jozeg Engler 15.,
- v kategorii dorast Filip Pacera obsadil 15. miesto
a v kategorii propag bol 10. Miroslav Giertl.
6. maja sa cyklisti zucastnili Svetoveho pohara v Gleisdorfe, ktory bol zaradeny do kategorie 1-5. Na start nastupilo sto patdesiat pretekarov z desiatich statov a celkove sutazilo 29 druzstiev.
Umiestnenie: Roman Bronis 6., Robert Glajza 43., Lubomir Glovniak 47., Miroslav Keliar 70., Roman Bronis na tychto pretekoch ziskal prvych 5 bodov do svetoveho pohara.
8. maja sa uskutocnila kriterna liga - Velka cena ZVVZ Milevsko. Na 80 km trat nastupilo 70 pretekarov z Ciech, Slovenska a Nemecka. Umiestnenie: 7. miesto obsadil Roman Bronis, 11. Robert Glajza a 35. Miroslav Keliar.

12. maja 2001 boli v Kopri (Slovinsko) slavnostne otvorene Majstrovstva sveta juniorov v kolkoch. Pred samotnym otvorenim sa uskutocnila exhibicia najlepsich sucasnych kolkarov – medailistov z doterajsich majstrovstiev sveta (medzi inymi Fuckar, Csanyi, Urbanc, Benedik, Bogdanovic, Koch, Boariu, Pavlic, zo zien Kardinar, Petak - SLO, Dobesova, Cyprova - CR ). Nas hrac, Ivan Cech, bol tiez pozvany medzi tuto kolkarsku elitu. Turnaj sa konal aj pri prilezitosti 25. vyrocia aktivnej cinnosti Borisa Urbanca (slovinsky reprezentant), ktory sa napokon stal aj vitazom A - skupiny turnaja. Sutazilo sa novym systemom v kvalifikacii 2x40 hodov, vo stvrtfinale, semifinale a finale 1x40 hodov (10 h. plne, 10 h. dorazka, 10 h. pozicia bez dam, 10 h. tzv. olympijska pozicia 2, 3, 4, 5, 6). Hrac si po treningovych hodoch musel zvolit stranu (ulicu), ktorou bude kolky zrazat. System hry bol putavy a znacne rychlejsi ako pri klasickej sutazi. Za pritomnosti troch televiznych spolocnosti bol turnaj aj pokusom o presadenie kolkarskeho sportu ako odvetvia olympijskych hier.
Ivan Cech svojim vykonom nesklamal. Hned v kvalifikacii zahral druhy najlepsi vysledok, vo stvrtfinale vsak narazil na Bogdanovica (Chorvatsko – 7. z kvalifikacie), ktory zahral dobre a Ivana (3. najlepsi vysledok vo stvrtfinale) vyradil. Viaceri hraci napokon kritizovali hraci system “play off”, kde sa do semifinale dostali vykonnostne slabsi hraci, ako ti, ktori boli vo stvrtfinale nepriaznivym zrebom vyradeni. Exhibicia vsak celkovo bola vydarena a pomerne vysoku divacku navstevu dobre pobavila.