PODBREZOVAN    12/2001

STRANA 1

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Aktuality

<<<

Zmluvne vztahy boli specatene v roku 1993

Obojstranne uzitocna spolupraca

Ustav materialoveho vyskumu Slovenskej akademie vied (SAV) v Kosiciach zacal pisat svoju historiu v roku 1955. Najskor to bolo Laboratorium strojnickej a hutnickej technologie SAV, od roku 1963 patril k hutnickej fakulte a v roku 1970 sa osamostatnil. Povodnym zamerom tohto ustavu bol vyskum a vyvoj v oblasti praskovej metalurgie a valcovanych nizkolegovanych oceli, postupne sa vsak zacal orientovat na vyvoj modernych progresivnych materialov. Podbrezovske zeleziarne spolupracuju s tymto ustavom dlhe roky, zmluvna spolupraca sa vsak zacala az od roku 1993. Prostrednictvom Ustavu materialoveho vyskumu riesi nasa spolocnost mnohe problemy, tykajuce inovacie vyroby, zavadzania novych technologii atd...

zela0112.jpg (12621 bytes)
V ramci spoluprace sa uskutocnila v dnoch 7. a 8. juna prednaska na temu: Identifikacia metalurgickych a technologickych faktorov tvorby povrchovych defektov rur, a my sme oslovili Profesora Ing. Ludovita Parilaka, CSc., riaditela Ustavu materialoveho vyskumu SAV a hlavneho garanta spoluprace ustavu s nasou spolocnostou Profesora Ing. Milana Slesara, DrSc, byvaleho riaditela Ustavu materialoveho vyskumu v Kosiciach, ktory v tejto funkcii zotrval devatnast rokov:

 zeld0112.jpg (10166 bytes)

 

Profesor Ing. Milan Slesar, DrSc, byvaly riaditel Vyskumneho ustavu SAV Kosice:

* Cely svoj zivot ste zasvatili vyskumu. Spominate si na svoje zaciatky?

- Pri zriadovani hutnickej fakulty som bol z ministerstva delegovany do Kosic a mojim poslanim bolo podielat sa na jej budovani. Z toho vyplyva, ze uz moje prve kroky boli budovatelske. Ked sme zakupili nejake pristroje a osvojili si pracu na nich, prisli sme na to, ze studentov nemozno vychovavat len z knih, ale dolezita je aj prax. Zacali sme robit vyskum a nadvazovat spolupracu s praxou. A takto to chodi uz patdesiat rokov. Neviem si predstavit svoj penzijny vek bez toho, aby som tvorivo nepracoval. Mam radost, ze sa mi potvrdzuje, ked clovek patdesiat rokov poctivo robi, nazbiera do svojej sedej mozgovej kory poznatky, ktore su pre tych mladsich strasne uzitocne. A dnes ich s radostou odovzdavam. To je dielo praxe, ktore sa neda vycitat z knih. Neviem si predstavit zivot bez prace, jedine co si zelam je zdravie, a ked bude to zdravie, tak este toho dost spravim aj pre vase zeleziarne.

* Ste garantom spoluprace so Zeleziarnami Podbrezova. Ake mate z nej dojmy?

- Moje hodnotenie ma dve stranky. Ludsku a profesionalnu. Obidve hodnotim velmi pozitivne. Nesmierne si cenim, ze vas manazment v porovnani s vedenim inych firiem pracuje velmi korektne. Zabezpecuje pracu pre vyse styritisic zamestnancov, vytvara pre nich pracovne, socialne podmienky... Cenim si, ze tu neboli ziadne kapitalove transakcie, pre dnesnu prax take bezne, privatizacny projekt a jeho realizacia boli seriozne a to ma sem taha. Ja som dlhe roky zil v Banskej Bystrici a k Pohroniu mam vztah. Obyvatelom tohto kraja drzim palce, aby mali pracu a mohli slusne zit. To je jedna stranka veci. A z tej profesionalnej, odbornej stranky, vidim, ze fabrika sa postupne modernizuje, viem o  3,5 miliardovych investiciach ked sa stavala valcovna rur a taharne rur, dokonca som posudzoval projekt, ked mala byt zeleziarnam udelena cena za vedecko - technicky pokrok. Od tych cias sa mnoho urobilo. Napriklad rekonstrukcia laboratorii v starom zavode. To su take reprezentativne priestory, ze tam mozete doviest akehokolvek narocneho experta zo zahranicia a on musi konstatovat, ze su to krasne laboratoria a pristroje, ktore garantuju, ze vyroba je pod kontrolou. Trochu som vnikol aj do perspektiv, do investicnej politiky a viem, ze tu je trvala tendencia zlepsovat vyrobny proces. Na chvalu je aj to, ze zo sucasnej vyroby je zhruba 80 percent exportu, co znaci urcitu reklamu. Som tu preto rad. Pred tyzdnom som bol na konferencii na Morave a tam bola prednaska aj o modernom manazmente. V tej suvislosti bolo konstatovane, ze moderna firma musi organizovat proces sebahodnotenia a sebapoznavania. Tento proces je velmi dolezity z hladiska globalnej strategie firmy, ale aj z hladiska kazdeho pracovnika, ktory musi vediet, kde je jeho miesto, ake ma perspektivy. V tomto smere su tu obrovske prakticke skusenosti.

*Ako sa pozerate na kvalitu produkcie nasej firmy?

- Z hladiska procesu vyroby – treba povedat, ze vasa metalurgia – oblukova pec, panvova, rafinacna metalurgia, stvorprudove kontinualne odlievanie, vcitane automatickeho davkovania liacich praskov... su garanciou toho, ze i ked robite so srotom – s odpadovou ocelou – aj napriek tomu je kvalita polotovaru velmi dobra, a to je zaklad pre dalsie narocnejsie formy vyroby. Pokial ide o teplu valcovnu, dierovanie, elongaciu, vyrobu lup, krokovu pec, tahovu redukovnu – to vsetko su agregaty na urovni doby. Zasluhou kvalifikovanej obsluhy sa produkuju dobre vyrobky. Ked hovorime o rezervach v kvalite, tak sortiment rur, ktory sa vyraba pre ucely stavebnych konstrukcii plne vyhovuje poziadavkam, a preto je on zaujem aj v zahranici. Ale ked pojdete na automobilove napravy, na navrsene rury do kotlov, kde su vysoke teploty, tlaky, tam uz poziadavky suvisiace s rovnomernostou vlastnosti vyzaduju uzsie tolerancie. Prakticky pre beznu vyrobu pripustaju defekty, ktore sa tu volaju “pomarancova kora” alebo jemne supinky, ci defekty farebneho koloru. Prisli sme vsak na to, ze napr. defekt pomarancovej kory moze ist do hlbky 60 – 80 mikrometrov, pre narocne vyrobky je vsak nepripustny.

Uroven vyroby sa musi posudzovat z hladiska konecnych cielov a narokov na vyrobu. Fabrika, ale i jej osadenstvo, ma predpoklady pre vyrobu spickovych vyrobkov, ktore ju dotiahnu na skutocne vysoku europsku uroven. Treba vsak na tom este popracovat a tam je potrebny aj ten nas vklad, ktorym pomocou vedy chceme zeleziarnam pomoct

.zell0112.jpg (6405 bytes)

Profesor Ing. Ludovit Parilak, CSc., riaditel Ustavu materialoveho vyskumu SAV Kosice :

* Mozete nam priblizit spolupracu vasho ustavu s podbrezovskymi zeleziarnami? Ako ju hodnotite?

- Ustav materialoveho vyskumu SAV v Kosiciach je prakticky jedinym ustavom, ktory sa zaobera zakladnym aplikovanym vyskumom v oblasti fyzikalnej metalurgie ocele . Sme prispevkova organizacia, z coho vyplyva, ze asi na patdesiat percent si musime zdroje ziskavat v priamych kontaktoch na vyrobnu sferu. Snazime sa realizovat svoje poznatky v oblasti vyskumu. Nasa velmi dobra spolupraca so Zeleziarnami Podbrezova je umocnena okrem ineho tym, ze v sucasnom manazmente su aj absolventi Hutnickej fakulty v Kosiciach a mame k sebe velmi blizko. A my na druhej strane, v podmienkach Slovenska, povazujeme tento manazment za spickovy z hladiska modernizacie, zvysovania kvality, produktivity prace, realizacie vlastneho vyskumu a vyvoja, vcitane investicnych zamerov. Pokial ide o spolupracu, je velmi dobra a vzajomne zmluvne vztahy umoznuju pravidelny kontakt. Snazime sa zucastnovat priamo prevadzkovych experimentov v spolocnosti. Vyznam a uspech nasej spoluprace je zalozeny nielen na tom, ze vedenie spolocnosti vytvara priestor, ale na zaklade skusenosti, nakolko dnes sa kona uz nase osme spolocne stretnutie od oktobra, aj komunikacia s pracovnikmi na roznych urovniach, ci ide vyslovene o vyrobnu sferu, technicke zabezpecenie alebo o oblast inovacie investicii, stretavame sa s ludmi, ktori riesia problemy so zaujmom. Iste, je to symbioza smerovania fabriky a vychovy zamestnancov. Vyznamnou skutocnostou je, ze mozno ocakavat, ze spolupraca bude obojstranne uzitocna. Jednak pre zvysovanie kvality vyroby v zeleziarnach Podbrezova, ale i pre rozvoj nasho ustavu. Vynikajuce vztahy si vysoko vazime.


<<<

INDUSTRIA 2001 Budapest

a 8. medzinarodny strojarsky veltrh Nitra

Ucast na veltrhoch patri uz tradicne medzi nastroje propagacneho mixu a zaujima medzi nimi specificke postavenie. Poskytuje totiz moznost priameho sprostredkovania informacii o produktoch, o firme, o poskytovanych sluzbach ako aj moznost zintenzivnit a osviezit vztahy so stalymi zakaznikmi.

Prvymi dvomi veltrznymi akciami, zaradenymi do kalendara prezentacii Zeleziarni Podbrezova a.s. boli Industria 2001 v Budapesti a 8.rocnik Medzinarodneho strojarskeho veltrhu v Nitre.
Prva zo spomenutych akcii sa konala v dnoch 22. – 25. maja 2001 na vystavisku Hungexpo. Na ploche takmer 25000 metrov stvorcovych vystavovalo 829 vystavovatelov z krajin celeho sveta. Veltrh sa niesol v “komornej” atmosfere a nasu expoziciu navstivili zakaznici, pozvani osobnou pozvankou.
Nitriansky strojarsky veltrh sa konal od 29. maja do 1. juna 2001 a bol omnoho “zivsi”. Napriek mensej vystavovatelskej ploche ako v minulych rocnikoch stanky 705 vystavovatelov z mnohych krajin sveta navstivil enormny pocet navstevnikov. Vynimkou nebol ani nas stanok. K velkym plusom tohto rocnika patri i struktura navstevnikov – odborna verejnost znacne prevysila pocet nahodnych navstevnikov.

Od 18. juna 2001 bude prebiehat dalsia planovana veltrzna akcia, a to 73. Poznansky veltrh v Polsku.


<<<

SOV ocakava od nasich reprezentantov najlepsie umiestnenia

Podbrezovci v Seville

zelj0112.jpg (9024 bytes)Veduceho slovenskej vypravy na II. Svetove letecke hry, Mgr. Mariana Zimu, sme sa opytali:

*Dozvedeli sme sa, ze sa vam dostalo cti viest slovensku vypravu a niest slovensku zastavu na otvaracom ceremoniali na II. Svetovych leteckych hrach v Seville.

- Je to v podstate pravda, len vas trosku poopravim. Slovensky narodny aeroklub (SNA), resp. jeho prezidium rozhodlo, ze ako oficialny predstavitel SNA na slavnostnom otvoreni budem reprezentovat Slovensko ako sef vypravy ja, ale nie som sam, ale s nasimi balonistami a rogalistami, s ktorymi budeme pochodovat po atletickej drahe sevillskeho olympijskeho stadiona pod slovenskou vlajkou. Teda tej cti sa nam dostalo spolocne, ako ocenenie za zasluhy Zeleziarni Podbrezova a.s. a ZP Sportu, a.s., o rozvoj leteckych sportov na Slovensku.

*Mozno z vasho pohladu smiesna , ale predsa otazka, ktora nasich citatelov zaujima – co to vlastne svetove letecke hry su?

- Nie, je to dobra otazka. Letecke sporty ako technicky a priestorovo narocne sporty nie su sucastou beznych olympijskych hier. Su ale v rovnakych stvorrocnych intervaloch ich ekvivalentom pre sporty spojene s lietanim. Pocnuc leteckou akrobaciou, parasutizmom, paraglidingom, su tam samozrejme aj rogalisti, balonisti, konciac napr. leteckymi modelarmi. A ze toto podujatie ma nesmiernu vahu, o tom svedci ucast predsedu olympijskeho vyboru Juana Antonia Samarancha i dalsich najvyssich predstavitelov svetoveho sportu na tomto podujati.

*Co nam poviete o nasej “zeleziarenskej” ucasti, resp. ake sportove vysledky na tomto podujati od “zeleziarov” ocakavate?

- O ucasti “zeleziarov” bolo pisane v minulych cislach Podbrezovana, a aj ja mozem o nej hovorit len v superlativoch, ved z piatich reprezentantov - rogalistov su styria z Podbrezovej a zo slovenskych balonistov sa na hry kvalifikoval len jeden balon a to podbrezovsky, takze v tychto sportoch mame v reprezentacii Slovenska bezmala stopercentne obsadenie. Samozrejme aj cele organizacno - technicke zabezpecenie reprezentacie Slovenska v tychto disciplinach je na pleciach nasho ZP Sportu. A ocakavane vysledky? Prave vcera som sa v Bratislave neplanovane stretol s predsedom slovenskeho olympijskeho vyboru Dr. F. Chmelarom, ktory mi naznacil, ze prave od nasich pretekarov, a tiez od leteckych modelarov, sa ocakavaju najlepsie umiestnenia. Je to sice zavazujuce, ale stotoznujem sa s tymto nazorom.

Pozn. red..
My v redakcii a urcite aj nasi citatelia, zelame nasim reprezentantom dobru termiku a vela stastia na sutaziach II. Svetovych leteckych hier


<<<

zelg0112.jpg (10495 bytes) Byvaly zamestnanec podbrezovskych zeleziarni Pavel Obernauer (pracoval v udrzbe a v sucasnosti zije vo Svajciarsku), po 36 rokoch navstivil nasu spolocnost. Pri prehliadke podnikoveho muzea nam povedal: “ Som velmi milo prekvapeny, ako sa fabrika zmenila, je vysoko zmodernizovana a myslim si, ze vdaka schopnemu manazmentu ma aj perspektivy do buducnosti”.

<<<

PODBREZOVAN    12/2001

STRANA 1

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6