ZP a.s. NEWS

Ing. Anton Mojzis, asistent vyrobneho riaditela, informuje

MAJ VO VYROBE

Teple pocasie nasvedcuje tomu, ze leto sa nezadrzatelne blizi a pomaly sa dostavame do polovice prveho roka tretieho tisicrocia. Z hladiska zabezpecovania vyrobnych uloh mozem s potesenim konstatovat, ze stanovene zamery vo vyrobe, ako v objemovych, tak aj v ekonomickych ukazovateloch su plnene a vo vacsine prevadzkarni aj prekrocene. Nizsie plnenie v porovnani so stanovenym zamerom zaznamenavame len v hutnickej druhovyrobe, co suvisi so sucasnym nizsim dopytom po tychto druhoch vyrobkov. Pevne verime, ze aktivity na ozivenie predaja a overovanie novych technologii, najma pre dodavky do automobiloveho priemyslu, budu mat priaznivy ohlas u odberatelov a ze v najblizsom obdobi sa znovu prevadzkaren vrati k plneniu uloh na uroven planu. Vypadok vyroby v uvedenej prevadzkarni bol uplne eliminovany nadvyrobou ostatnych druhov vyrobkov.
Najvyssie prekrocenie plnenia vyrobnych uloh za prvych pat mesiacov evidujeme pri vyrobe zvaranych rur s prekrocenim o 17,6 percenta, dalej pri vyrobe ocele s priebeznym prekracovanim o 15,8 percenta a valcovanych bezsvikovych rur o 10,4 percenta. Ostatne vyrobne prevadzkarne, okrem hutnickej druhovyroby, prekracuju planovane ulohy od 1 do 9 percent.

V jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach boli v maji dosiahnute tieto vysledky:
Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 114,6 percenta, v porovnani so stanovenym planom bolo vyrobenych naviac o 3655 ton ocele. Aj v minulom mesiaci pokracoval zvyseny dopyt, a tym aj predaj plynulo odlievanych blokov externym odberatelom. Vyroba na predaj bola splnena az na 117 percent. Vysoke poziadavky na vyrobu ocele si vynutili pri nepretrzitom rezime vyrabat aj pocas obidvoch majovych sviatkov. Plnenie mohlo byt este trochu vyssie, nepriaznivo zaposobil nutny prestoj v trvani 23 hodin v poslednej dekade mesiaca, z titulu vymeny fazovej rury a opravy chladenia na ramene cislo dva.
Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 110,9 percenta, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzkarne tvorila z uvedenej hodnoty 36 percent a realizacia 64 percent. Mozeme s potesenim konstatovat, ze nadalej sa nam dari udrziavat prestoje trate na velmi nizkej hodnote, vyuzitie trate na cisty pracovny cas v maji bolo az na 77,4 percenta, co umoznilo v porovnani so stanovenym rozpisom vyrobit v distribucnej vyrobe naviac 1515 ton bezsvikovych rur. V nakladke hotovych vyrobkov sa nam konecne podarilo nalozit trochu viac ako realizacne vyrobit, co moze byt dobrym signalom v oblasti znizovania skladu hotovej vyroby v nasledujucom obdobi. V minulom mesiaci z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 8302 ton, a z expedicneho miesta taharne rur II 1642 ton v prevaznej miere kotlovych rur.
Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom priaznivej zakazkovej naplne boli dosiahnute dobre vysledky. Prevadzkaren svoje vyrobne ulohy splnila na 111,26 percenta a ulohy nakladky na 106,75 percenta. Okrem uvedenej vyroby prevadzkaren vyrobila 39 ton bezsvikovych izolovanych rur a styri tony zvaranych prechodov. Svoje ekonomicke vysledky si vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli v minulom mesiaci zrealizovane v hodnote 612 tisic korun.
Zakazkova napln taharni rur bola v maji tiez dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 103,1 percenta, pricom taharen rur I vykazala 100,1 percentne plnenie a taharen rur II 104 percentne plnenie. Dobre vysledky sme dosiahli v plneni uloh nakladky, bola splnena na 105,8 percenta, pricom v taharni rur I boli ulohy splnene na 101,1 percenta a v taharni rur II na 107,2 percenta.
V stredisku oblukaren bol pocas celeho mesiaca uplatnovany trojzmenny patdnovy rezim striedania zmien, celkove za mesiac bolo vyrobenych 305 ton navarovacich oblukov, co predstavuje 113 percentne plnenie. Podobne - dobre vysledky - sme dosiahli aj v nakladke hotovych vyrobkov, ulohy boli splnene na 122,6 percenta. V priebehu minuleho mesiaca boli vyrobene tri tony redukcii roznych rozmerov, z ktorych bolo 2,6 tony vyexpedovanych k spotrebitelom.
V prevadzkarni hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v maji sme zaevidovali nizke plnenie. V minulom mesiaci boli vyrobne ulohy splnene len na 43,64 percenta vo vyrobkoch z druhovyroby a na rovnych 100 percent vo vyrobe hydraulickych rur.

Zaverom mozno konstatovat, ze v ekonomickom vyjadreni bude maj 2001 po marci tohto roku druhym mesiacom, v ktorom bola dosiahnuta najvyssia hodnota vyroby tovaru, co sa urcite velmi priaznivo prejavi i v dobrom hospodarskom vysledku. Aj na jun je zakazkova napln pre vsetky prevadzkarne okrem hutnickej druhovyroby zabezpecena v zmysle operativneho planu, preto ocakavame i v tomto mesiaci priaznive plnenie. V mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody a tym, ktori uz nastupuju na dovolenku, jej prijemne prezitie, dokonale zotavenie a nacerpanie dostatku novych sil.

Nove zariadenie pre energetiku

Nove paroplynove zariadenie v energetike, o ktorom sme vas informovali v Podbrezovane c. 11/2001, bolo dane do uzivania slavnostnym prestrihnutim pasky 5. juna 2001. Tato mala slavnost sa uskutocnila za pritomnosti zastupcov dodavatelskej firmy vedenych predsedom Predstavenstva Istroenergo Group, a. s., Ing. Petrom Bodnarom, clenmi delegacie boli vrcholovi manazeri Ing. Jozef Korenovsky, Ing. Jan Bevilaqua, Ing. Jozef Barat a Ing. Gejza Molnar. V Zeleziarnach Podbrezova a. s. ich privital generalny riaditel Ing. Vladimir Sotak, technicky riaditel Ing. Jozef Marcok, vyrobny riaditel Ing. Vladimir Zvarik, obchodny riaditel Ing. Julius Krivan, predseda dozornej rady Ing. Jan Banas a clen dozornej rady Ing. Pavol Simo. Za odbor technickeho a investicneho rozvoja bol pritomny veduci Ing. Lubor Schwarzbacher a za uzivatela veduci energetiky Ing. Jozef Cernan. Pri tejto prilezitosti nam poskytol rozhovor Ing. Jozef Barat:

*Zariadenie, ktore bolo nainstalovane vasou firmou je v sucasnosti najmodernejsie?

- Vsetky zariadenia, ktore dodavame, su najmodernejsie, lebo my tie zariadenia v podstate navrhujeme. Tym, ze sme firma, ktora sleduje vsetky najnovsie trendy v oblasti energetiky - a je to najmodernejsia technologia - aplikujeme vsetky skusenosti a najnovsie, ktore sme dodali su tu, v Podbrezovej. Najposlednejsie skusenosti a vlastne aj dizajnerske prace su u vas. Podbrezova moze byt pysna na to, ze ma najmodernejsie energeticke zariadenie, ktore je na trhu dostupne.

*Znamena to, ze ma aj najvyssi vykon?

- To sa neda povedat, lebo energeticke zariadenia su roznych vykonov podla potreby zakaznikov a odberatelov. Nie je otazka vykonu, ale otazka efektivnosti vyroby energii – to je dolezite. Da sa skor povedat, ze zariadenie ma najvyssiu ucinnost pre dane podmienky, aby sa dosiahli co najoptimalnejsie ceny energii – v tomto to je. Nie vo vykone ako takom, ale vo vykone napasovanom na podmienky v Podbrezovej. Najmodernejsia technologia zarucuje ekonomicku prevadzku a tym padom optimalne ceny energii.

*Ako hodnotite spolupracu so Zeleziarnami Podbrezova?

- Spolupraca so Zeleziarnami Podbrezova nebola prvou skusenostou. My sme s Podbrezovou v kontakte dlhe roky. Vlastne prve energeticke diela, ktore sme sem dodali, boli este v rokoch 1994 –1995, ked sme zabezpecovali zvysenie ucinnosti plynovych kotlov dodanim ekonomizerov – uz vtedy sme mali dobre vztahy a dobre skusenosti s Podbrezovou. Ono sa to prejavilo potom aj pri vybere dodavatela, ked sme zvitazili v dost velkej sutazi. Da sa povedat, ze aj ked sme sa poznali, napriek tomu nemali sme nijake vyhody pri vybere. Museli sme sa “pobit” s tymi ostatnymi konkurentmi, ale vyhrali sme opat, opat sme tu boli uspesni. Potvrdilo sa nam to, ze v Podbrezovej su stale seriozni ludia, s ktorymi sa velmi dobre rokuje a velmi dobre spolupracuje. Nakoniec je to dielo spolocne, a ze mame radost z neho my, aj Zeleziarne Podbrezova, tak to je nas spolocny uspech.

<<<

Len prostrednictvom osob s odbornou sposobilostou

Dokoncenie z minuleho cisla

Ustnou skuskou, ktora nasleduje po pisomnej, sa preveruje suhrn odbornych vedomosti a praktickych skusenosti ziadatela, potrebnych na vykonavanie cinnosti vo verejnom obstaravani. Ak rozhodne predseda uradu, alebo predseda skusobnej komisie, ustna skuska moze byt aj verejna. Uskutocnuje sa formou nahodneho vyberu troch otazok a trva asi patnast minut. Uspesnym absolvovanim ustnej skusky je skuska skoncena, co je podmienkou zapisu ziadatela do zoznamu odborne sposobilych osob a vydania preukazu o odbornej sposobilosti na verejne obstaravanie. Vysledky dosiahnute v pisomnej a ustnej casti skusky sa hodnotia osobitne. Hodnoti sa sposobom “vyhovel – nevyhovel”. Predpokladom uspesne vykonanej skusky je hodnotenie vyhovel tak v pisomnej, ako aj ustnej casti. Bodove ohodnotenie(s odovodnenim pripadneho neuspechu) sa uvedie v zapisnici a zalozi sa do osobneho spisu ziadatela. Po absolvovani skusky skusobna komisia bud vyda ziadatelovi potvrdenie o jej uspesnom absolvovani, alebo mu ju odporuci opakovat. Ziadatel, ktory nevyhovel, moze podat pisomne odvolanie na urad z dovodu zaujatosti clena alebo predsedu skusobnej komisie. O odvolani proti rozhodnutiu skusobnej komisie rozhodne predseda uradu v stanovenej lehote. Jeho rozhodnutie je konecne a nemozno ho preskumat sudom. Ziadatel, ktory na skuske nevyhovel, ma moznost dvakrat poziadat o opakovanie skusky a to najskor po uplynuti strnastich dni od terminu poslednej skusky. Ak nevyhovie ani v dvoch opakovanych terminoch, moze poziadat organizatora skolenia o opatovne zaradenie do odbornej pripravy na ziskanie odbornej sposobilosti na verejne obstaravanie. Kazdy, kto uspesne absolvuje skusku, uhradi spravny poplatok, poziada urad a bude zapisany do zoznamu odborne sposobilych osob, ktore vedie urad. Ten mu zaroven vyda do tridsiatich dni preukaz o odbornej sposobilosti na verejne obstaravanie. Urad odporuca, aby obstaravatelia uvadzali registracne cislo odborne sposobilych osob, prostrednictvom ktorych realizuju proces verejneho obstaravania a to v ramci podani, ci oznameni (v bode dalsie, alebo volitelne informacie).

Pohlad na veducich oddeleni odboru informatiky, ktori absolvovali skolenie “Zasady komunikacie, riadiacej a timovej prace” na Taloch.

<<<

Zo sveta ocele

Neprijatelne oceliarske plany

Eurofer, federacia oceliarskych spolocnosti Europskej unie, opisala ako “neprijatelne” restrukturalizacne plany oceliarskeho priemyslu mnohych krajin zo strednej a vychodnej Europy, ktore kandiduju na clenstvo v Europskej unii. Federacia uviedla, ze Komisia EU musi dorazne presadit pravidla v takych oblastiach, ako statne subvencie, ak nechce, aby nastal rozklad trhu. Podla Euroferu len Slovinsko prezentovalo restrukturalizacny plan, ktory umozni jeho oceliarskemu priemyslu odolat komercnym tlakom na vnutornom trhu EU, pokial bude prijate do EU. ”Ziadna ina krajina nepredlozila plan, ktory by bol akceptovatelny, obzvlast v oblastiach znizovania kapacit a zivotaschopnosti spolocnosti”, uviedol Eurofer. Z ostatnych siestich kandidatskych krajin (Polsko, Madarsko, Ceska republika, Slovensko, Rumunsko a Bulharsko), len tri – Polsko, Ceska republika a Madarsko, predlozili Komisii EU restrukturalizacne plany svojho oceliarskeho priemyslu.

Rekordna vyroba ocele

Na svete sa este nikdy nevyrobilo tolko ocele ako vlani – 847 milionov ton. Nemecko vyrobilo 46,5 miliona ton ocele, co je jeho najvyssia produkcia za ostatnych desat rokov.

Nova huta znizila stratu

So stratou 643,957 miliona korun ceskych pri vykonoch 29,05 miliardy korun ceskych ukoncila vlanajsie hospodarenie podla predbeznych vysledkov Nova hut, ktora je najvacsim ceskym producentom ocele. V roku 1999 pritom zaznamenala stratu 4,675 miliardy ceskych korun pri vykonoch 25,618 miliardy korun.