ZP a.s. NEWS

Prihovara sa vam Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel

Verime v skore prekonanie sucasnej situacie

Vazeni spolupracovnici,

pokladam si za povinnost dat vam priamu informaciu o jednom z najzavaznejsich rozhodnuti predstavenstva nasej spolocnosti, ku ktoremu doslo 28. septembra 2001.

Uz pocas uplynulych mesiacov sme avizovali, ze v zavere roka ocakavame v oblasti predaja nasich vyrobkov nastup krizy. Prechodom do stvrteho stvrtroka tohto roka sa dostavame do situacie, ze sklady nasich odberatelov su zvacsa zaplnene a v dosledku toho su obmedzene ich poziadavky aj na nasledujuce obdobie. Zhruba 30 percentny pokles objednavok sme pocitili najma v sortimente presnych rur. Je to znacne mnozstvo a preto bolo predstavenstvo nutene zaoberat sa otazkou, pre kolkych zamestnancov mame pokrytu pracovnu napln. Nase analyzy – a boli velmi podrobne – ukazali, ze pokles zakaziek by sa dotkol asi 218 zamestnancov. Vzhladom na skutocnost, ze sme si vedomi situacie v nasom okoli, ze zamestnanost zasadnym sposobom nedviha ziaden podnik, statna sprava tiez nedokazala zabezpecit pracovne prilezitosti, ani nasi poslanci, ( bude ich sem mimochodom aj teraz – rok pred volbami prichadzat vela, a budu zasa len slubovat hory – doly a nic nesplnia), rozhodli sme sa toto, pre nas velmi zlozite obdobie prekonat inak. Pracovny pomer rozviazeme len so zamestnancami, ktori maju Dnes v cisle:
pracovnu zmluvu uzatvorenu na urcitu dobu, a tyka sa to asi patdesiatich ludi. Pre ostatnych pracovnikov- samozrejme, ze sa budeme snazit o ziskanie zakaziek- mame pripravene aj nahradne prace, vo vyrobnych prevadzkach alebo pri likvidacnych pracach v priestoroch Stiavnicky, kde planujeme v buducnosti rozvinut strojarsku vyrobu pre potreby automobiloveho priemyslu, pripadne dalsiu finalizaciu nasich vyrobkov. Dalsou z moznosti, pokial nam bude pocasie priat, su aj prace pri vystavbe v areali na Taloch.
Nasou snahou je udrzat zamestnanie pre maximalny pocet pracovnikov. Vsetci velmi dobre viete, ze v tomto smere si neberieme priklad od nikoho z Brezna, ale ani vacsiny z nasho okolia, to by sme sa totiz vydali na velmi zlu cestu. To nie je nasim cielom. Verim, ze toto je prechodne obdobie, ale zaroven by som bol rad, keby to aj ostatni zamestnanci vnimali tak, akoby sa to tykalo ich samotnych.
Predstavenstvo povazuje za jednu z vychodiskovych moznosti zlepsenia situacie aj uspesny priebeh privatizacie zeleziarni v Sisaku – v Chorvatskej republike. V pripade, ze sa nam v zavere tohto roka podari v tomto smere pokrocit tak, ze v roku 2002 sa tieto zeleziarne dostanu pod kontrolu manazmentu Zeleziarni Podbrezova, umozni nam to rozvinut spolupracu medzi tymito spolocnostami nielen v oblasti vyroby ocele, ale predovsetkym v oblasti finalizacie presnych zvarovanych rur, pozadovanych najma v automobilovom priemysle. Zaroven aj Sisak dostaneme z nezavideniahodnej situacie, do ktorej sa tato spolocnost dostala bezpochyby aj nespravnym riadenim v minulych rokoch. A tu je zaroven odpoved na otazku, preco sme pristupili k tomuto kroku. Kto sleduje rozvoj vyrobneho programu v nasej spolocnosti vie, ze do naplnenia poziadavky nasich velkych odberatelov na europskych, ale i svetovych trhoch, v nasej ponuke chyba vyroba bezsvikovych rur nad priemer 133 milimetrov. Nedisponujeme vyrobnymi kapacitami potrebnymi pre vyrobu olejarskych rur so zavitom, chyba nam pozinkovna... Vstupom do privatizacie zeleziarni v Sisaku sa Zeleziarne Podbrezova zaradia medzi najvacsich vyrobcov ocelovych bezsvikovych a zvarovanych rur. Ponukajuc svojim odberatelom cely sortiment vyrobkov sa znacne posilnia nase sance ziskat vyhodne zakazky pre naplnenie nasich vyrobnych kapacit. Nejde o snahu vedenia ziskat dalsiu spolocnost. Nasim zamerom je upevnit postavenie spolocnosti na europskych i svetovych trhoch. Predstavenstvo Zeleziarni Podbrezova, je jedno z mala vedeni spolocnosti podobnej velkosti, ktore ma svoje skusenosti s procesom uspesnej revitalizacie a je schopne otocit zeleziarne, ktore dala vlada Chorvatska do konkurzu, na ziskovu spolocnost. No a zaroven je to sanca pre nas stredny manazment, ale i mladych schopnych inzinierov, dokazat uplatnit svoje skusenosti ziskane v Podbrezovej, aj za hranicami nasej malickej krajiny (hoci disponujucej velkym parlamentom).
V suvislosti so sucasnou nepriaznivou situaciou mi neda, aby som sa nevyjadril aj k nasim zamerom o vytvorenie dielne pre sicky. Zeleziarne Podbrezova urobili vsetky kroky k naplneniu tohto ciela, druha strana - Banovce nad Bebravou vsak postupuju “nepodbrezovskym stylom”. Vzhladom na to, ze situacia je taka, aka je, velmi uvazujeme o tom, ci neoslovime ine firmy – Makytu Puchov, pripadne Ozetu Trencin.

Vazeni spolupracovnici,

tak, ako kazdy rok v zavere, aj v tomto roku bola 1. oktobra zrusena organizacna struktura, s cielom prehodnotenia potreby kazdeho pracovneho miesta, v sulade s plnenim obchodneho a financneho planu spolocnosti pre rok 2002 a nasledujuce obdobie. Zamestnancom, ktorych pracovne miesta budu zrusene,
umoznime odchod s vyplatenim odstupneho, ako to urcuje zakon.
Nie som nadseny, ze sa musime zaoberat tak zlozitou problematikou, musim vsak zdoraznit, ze konkurencne spolocnosti prezivaju podobne dopady krizy a zostava nam len verit, ze aj ked je velmi neprijemna, nebude dlho trvat. Vsetkym dakujem za pochopenie prijatych zaverov a vyjadrujem presvedcenie, ze spolocnym usilim sa nam podari udrzat tohtorocny dobry hospodarsky vysledok, cim vytvorime dobry zaklad pre naplnenie svojich cielov do buducnosti

<<<

Styridsiatikov bolo sest

VERNOST OCENENA

Tristo styridsatsest zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s. sa 28. septembra 2001 zucastnilo slavnostneho aktivu, na ktorom im bolo vyplatene vernostne a z ruk generalneho riaditela Ing. Vladimira Sotaka a personalneho riaditela Mgr. Mariana Zimu prevzali osobne dakovne listy. V slavnostnom prihovore generalny riaditel vo svojom mene a v mene predstavenstva a dozornej rady podakoval jubilantom za vernost firme, zazelal im vela zdravia a dalsich pracovnych uspechov. V tomto roku prevzali vernostne za styridsat odpracovanych rokov v zeleziarnach siesti pracovnici, za tridsatpat rokov 28, za tridsat rokov 102, za dvadsatpat rokov 95 a dvadsat rokov v zeleziarnach odpracovala najpocetnejsia skupina, 115 zamestnancov. Slavnostny okamih hudobne podfarbila folklorna skupina Galuska z Oravskej Polhory.
Sest sedadiel prveho radu v kinosale Domu kultury ZP a.s. bolo rezervovanych pre pracovne najstarsich jubilantov, ktori su s firmou zviazani uz styridsat rokov. Opytali sme sa ich, ako vnimaju svoje posobenie v zeleziarnach a co pre nich znamena vernost firme?

Ing. Julius Sabo, odbor technickeho a investicneho rozvoja

- Vo fabrike som zacal pracovat v roku 1961. Skutocne len par dni som pracoval v elektrodielni a potom som nastupil do investicneho useku a pracujem v nom dodnes. Zacinal som ako projektant, potom ako technicky dozor a presiel som roznymi dalsimi funkciami. Da sa povedat, ze cely ten cas som sa podielal na vystavbe zeleziarni, pocnuc rekonstrukciou stareho zavodu az po vystavbu noveho, a v poslednom obdobi som bol zainteresovany aj do rekonstrukcii tych najstarsich prevadzkarni, ktore sa zmenili na jedny z najmodernejsich. Nebolo to najlahsie obdobie, ale pre mna – najvacsi podiel mojej prace je v prevadzkarnach noveho zavodu. Mam odbornost elektrikara – cize moj podiel je v tej elektrooblasti a v nej sa tato spolocnost podstatne zmenila – museli sme vybudovat nove rozvodne, trafostanice, pretoze ten sucasny odber elektrickej energie v porovnani so sestdesiatymi rokmi sa neda porovnat.
A co pre mna znamena byt zeleziarom – to je tych 40 odpracovanych rokov. Je to pre mna, ako by som bol staval vlastny dom.

Jozef Kobela, prevadzkaren doprava

- Do Podbrezovej som prisiel 1. septembra 1961 do mechanickej dielne ako ucen. Nasledovala vojencina a opat navrat na povodne pracovisko, kde som robil do roku 1971. Potom som nastupil do dopravy a tu pracujem dodnes. Pamatam si este plechotrat, kde sme prerabali kyvne mosty. Aj prevadzkaren doprava sa vzdy zucastnovala na vystavbe zeleziarni. Robili sme v tych najzivsich rokoch ich vystavby. Mam dobry pocit z toho, ze som zeleziar, pretoze hlavne je, ze firma prosperuje, ze na zaciatku devatdesiatych rokov prezila krizove obdobie, kde sa o vsetkom rozhodovalo – ludovo povedane “lamal sa chlieb”. Som velmi spokojny vo firme, v ktorej mam aj pokracovatelov – robia tu obaja moji synovia.

Milan Slivka, prevadzkaren strojarenska vyroba

- Do zeleziarni som nastupil ako sustruznik 21. septembra 2001 do starej dielne v rurovni a od tych cias robim na sustruhu az dodnes. Som rad, ze som zamestnany v tejto firme a hlavne v tychto poslednych rokoch, nakolko situacia v okoli nie je potesitelna. My sme na tom dobre, som spokojny a dakujem vrcholovemu manazmentu za to, ze sa tak postaral o zamestnancov tejto fabriky. Mam synov a bol by som rad, keby pokracovali aj oni v tejto firme. Do buducnosti zelam firme – aby sa jej darilo aspon tak, ako doteraz.

Miroslav Mesko, prevadzkaren srotove pole Piesok

- Do podbrezovskych zeleziarni som nastupil ako ucen – 1. septembra 1961, a odvtedy som im verny. Robil som v starej oceliarni na martinkach, na profilovej trati, v novom zavode a v sucasnosti pracujem v prevadzkarni srotove pole Piesok. A co znamena pre mna slovo zeleziar – je to aj kus tej hrdosti, ze tu pracujem, ze tu robil aj moj otec. Do buducich rokov by som si pre seba prial zdravie a aby som mal zamestnanie, a firme, aby sa rozvijala a aby mohla poskytovat zamestnanie pre cele Horehronie.

Ivan Durica, prevadzkaren taharen rur 1

- Zacal som tu tiez v roku 1961 ako ucen – elektrikar. Po vyuceni som absolvoval zakladnu vojensku sluzbu a po jej ukonceni som zacal pracovat v hlavnej elektrodielni. Potom som ako zivitel rodiny hladal lepsi zarobok a presiel som na plechotrat, kde som mohol zarobit trochu viac koruniek. V sucasnosti pracujem v taharni rur 1. Nikdy som nebanoval, ze som sa rozhodol pre tento krok, v zeleziarnach som spokojny, pretoze ak sa niekde da zarobit, tak je to tu.

Ivan Haliarsky, prevadzkaren valcovna rur

- Nastupil som do Podbrezovej v roku 1961 ako ucen, po vyuceni som odisiel na vojensku sluzbu a potom som sa vratil nazad do valcovne rur, ktorej som zostal verny doteraz. Som rad, ze som pokracoval v otcovych stopach, ktory v zeleziarnach pracoval vo valcovni plechov. Zelam zeleziarnam, aby sa drzali aspon tak, ako doteraz.

<<<

Ministerstvo a zeleziarne rovnakym dielom

PRE KULTURU NA HOREHRONI

Polomka, Sumiac, Tale, Nemecka a hrad Slovenska Lupca, pat zastavok z celodennej navstevy ministra kultury SR Milana Knazka, na ktorej ho po Horehroni 29. septembra 2001 sprevadzal generalny riaditel Zeleziarni Podbrezova a.s. Ing. Vladimir Sotak a riaditelka odboru galerii, muzei a kniznic Ministerstva kultury Slovenskej republiky Mgr. Andrea Doktorova.

Jedna skupina veducich detskych folklornych skupin z Klasku, Kycery, Helpancoka, Stastneho detstva a Breziniek ocakavala ministra v Polomke, kde bola sobota predposlednym dnom Polomskeho babieho leta 2001. “Tato akcia...” ako povedal starosta obce Frantisek Durcenka “... pozostava z deviatich slavnostnych dni, pocas ktorych sa Polomcania prezentuju aktivitami na regionalnej, ale aj nadregionalnej urovni”. Potvrdil to aj program detskej folklornej skupiny Brezinky, ako aj dalsia zaujimava akcia zamerana na ovciarske vyrobky a crpaky ludoveho umelca Jana Piliara. Zlate ruky Polomcanov bol nazov vystavy, v ktorej okrem ludovej tvorivosti – bolo tu vystavovanych neopakovatelnych sto vysivkarskych vzorov, navstevnikom spristupnili aj rozne historicke predmety miestnych zberatelov.
Po rozospievanej a roztancovanej Polomke nasledovala dedinka Sumiac, zapisana do spomienok Milana Knazku filmom Nevesta hol. A ze Sumiacania na neho nezabudli, o tom nas presvedcilo srdecne a priatelske privitanie starostkou obce Ing. Mariou Betakovou a clenmi folklorneho suboru Sumiacan. V obecnom urade cakala dalsia skupina veducich detskych folklornych suborov Sumiacanika, Telgartcoku, Mladosti a folklornych suborov Sumiacan, Telgartcan a Kralova hola. Nasledovala prehliadka “chalupky zvoncov” Mikulasa Gigaca, ktora je raritou nielen tejto dediny, ale aj na celom Slovensku, nakolko je v nej umiestnenych vyse dvetisic vzacnych exemplarov.
Obednajsia prestavka bola spojena s prehliadkou 18-jamkoveho golfoveho ihriska na Taloch.
Zastupca starostky obecneho uradu Ing. Juraj Crepp a riaditel Horehronskeho muzea z Brezna Jan Weiss, vitali ministra v Nemeckej, kde po obhliadke poskodenej sochy z Pamatnika SNP nasledovala pracovna porada pod vedenim riaditelky odboru galerii, muzei a kniznic MK SR Mgr. A. Doktorovej.

Ostatnou zastavkou bol hrad Slovenska Lupca.

zeli0120.jpg (16666 bytes) Po prehliadke tohto sedemsto patdesiat rocneho kamenneho svedka nasich dejin minister kultury SR Milan Knazko o navsteve Horehronia povedal:

- Na cestach som uz tri dni – zacal som na juhu stredneho Slovenska, kde som si pozrel to, co sme robili v spolupraci s farnostami. Aktivit bolo strasne vela a tak spomeniem len niektore – rekonstrukciu unikatneho barokoveho oltaru v Strednych Plachtinciach, odkrytie fresiek zo 14. storocia v Luboreci, prehliadku synagogy, niekolkych kniznic – vo Velkom Krtisi, v Lucenci, Rimavskej Sobote, muzei a hvezdarne. Predsavzal som si, ze pri navsteve Horehronia sa zameriam na pestrost a vyrazovost ludoveho prejavu, ktorym sa toto uzemie vyznacuje a ktore vychadza zo sikovnych ruk ludovych umelcov. Rozhodli sme sa rovnakym dielom podporit tuto oblast, a ked hovorim sme, tak spolu s generalnym riaditelom Zeleziarni Podbrezova a.s. Ing. Vladimirom Sotakom. Ziskali sme kontakty na detske folklorne subory a na taky sirsi vyber ludovych umelcov, a bude len otazkou niekolkych dni, kedy nas zamer zrealizujeme. Bol by som rad, keby z tejto navstevy vzisla akasi tradicia, ze to nebola jedna nahodna navsteva, ale ze sa bude v istej periodicite opakovat. Nie neskor ako o pol roka znovu vykonam takuto cestu, a co je hlavne, budem sledovat spominane detske folklorne subory - ich ucast na domacich verejnych podujatiach alebo zahranicnej prezentacii, aby sa skratka vzdy niecim prispelo, aby sa im dostavalo pozornosti. Neznamena to uhradit vsetko, ale myslim si, ze statu musi zalezat na tom, aby prave tito mladi preberali stafetu po tych velkych majstroch, ktori nam tu zachovali vyrazne kulturne dedicstvo, na ktore mozeme byt hrdi.

*Verejnost poburila sprava o pokuse o odcudzenie sochy z Nemeckej a jej poskodenie. K akym zaverom ste dnes v tejto veci dospeli?

- Hned v pondelok oslovim pani Klaru Patakiovu a dohodnem sa s nou, ako by si predstavovala opravu vlastnej sochy. (Poznamka redakcie - telefonicky sme sa 1. oktobra skontaktovali s kancelariou ministra kultury a dozvedeli sme sa, ze detaily prerokuje minister kultury s autorkou sochy na osobnom stretnuti 4. oktobra 2001) Poskytneme jej k tomu vsetky dostupne technicke a odborne prostriedky. Velmi si cenim, znovu musim spomenut generalneho riaditela ZP a.s. Ing. Vladimira Sotaka, ze nam ponukol svojich odbornikov zo zeleziarni, ktori mozu spolupracovat s pani Patakiovou. Osobne zastavam nazor, ze ked zijuci autor prejavi zaujem opravit vlastnu sochu, restauratori nemaju do toho co hovorit.

*Prezreli ste si aj jednu z najstarsich historickych pamiatok Horehronia. Ake su dalsie zamery s hradom Slovenska Lupca?

- Samotny hrad treba predovsetkym zachranit. Vidite, ze sa rozpada strecha, nosne tramy, vsetky mury su vlhke ..., cize hladam taky kompromis, aby vlastnik, ktory by kupil tuto nehnutelnost, investoval predovsetkym do jej zachrany a rekonstrukcie, a potom do zveladenia tohto vzacneho objektu s tym, ze vacsia cast zostane spristupnena verejnosti a mensia – novodoba cast, by mala sluzit tiez verejnosti, ale uz nie rovnocenne, ze by tam mozno mohla byt nejaka restauracia, apartmany, s ktorymi by si mohol novy majitel pomoct pri prezentacii svojho podniku. Podstatne vsak zostava, aby doslo k rekonstrukcii a zachrane tejto pamiatky.

Podakovala V. Kukolova
Foto: I. Kardhordova

<<<