Ing. Anton Mojzis, asistent vyrobneho
riaditela, informuje |
SEPTEMBER VO VYROBE
Uplynutim septembra sa rok 2001 preklopil do svojej poslednej stvrtiny.
Dosiahnute vysledky za devat mesiacov naznacuju, ze v konecnom bilancovani aj rok
2001 bude z ekonomickeho hladiska uspesny, a je predpoklad, ze akciova spolocnost
dosiahne este lepsi hospodarsky vysledok, ako tomu bolo v minulom roku. K tomu
je vsak treba este sa vysporiadat s operativnymi planovanymi ulohami prijatymi na
posledne tri mesiace. Z dennodenneho sledovania nabehu zakaziek podla jednotlivych
druhov vyrobkov vyplyva, ze nastava obdobie postupneho poklesu zaujmu o nase vyrobky,
najmarkantnejsie sa to prejavilo v komodite presnych rur. Pevne verime, ze sucasna
stagnacia ma len prechodny charakter a od noveho roku budeme moct vo vacsine
prevadzkarni pracovat v sucasnom pracovnom rezime. Napriek tomu sa velmi dobra
zakazkova napln javi v poslednom stvrtroku v prevadzkarni hutnicka druhovyroba.
Je vsak potrebne v celom vyrobnom toku popasovat sa a vyriesit avizovane drobne
kvalitativne nedostatky a tak si otvorit dvere pre razantny narast vyroby
v tejto prevadzkarni v buducom obdobi.
V jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach boli v minulom mesiaci dosiahnute tieto
vysledky:
Oceliaren aj v septembri pracovala v nepretrzitom pracovnom
rezime, preto vyrobne mesacne ulohy splnila az na 116,2 percenta, v porovnani
s financnym planom bolo vyrobenych viac o 3744 ton ocele. Vplyvom poziadaviek predaja
a velmi nizkych zasob polotovarov valcovne bezsvikovych rur na zaciatku mesiaca, co
suviselo s dvojtyzdnovou augustovou odstavkou oceliarne z dovodu vykonania
planovanej strednej opravy, bolo nutne vyrabat pocas obidvoch sviatocnych dni.
V predaji plynulo odlievanych blokov sme aj v minulom mesiaci zaevidovali
priaznive plnenie, ulohy nakladky boli splnene na 102,4 percenta. Ku koncu roku su vsak
avizovane nizsie poziadavky v externom predaji, tak i vlastnej spotreby,
a preto v nepretrzitom rezime uvazujeme pracovat uz len tento mesiac. Od novembra,
vzhladom na zmenene poziadavky, bude postacovat sestdnovy trojzmenny
pracovny rezim.
Vo valcovni bezsvikovych rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy
v distribucnej vyrobe na 106,4 percenta, z toho vyroba polotovarov pre nase
dalej spracujuce prevadzkarne tvorila z uvedenej vyroby 35,4 percenta a realizacia
64,6 percenta. Aj v tejto prevadzkarni sme mali dostatok zakaziek, tesi nas, ze
valcovacia trat isla vcelku dobre a znizenim prestojov sme dosiahli prekrocenie
stanovenych uloh v distribucnej vyrobe az o 903 ton. Dobre vysledky boli dosiahnute
aj v plneni uloh nakladky, stanovene ulohy boli splnene na 113,6 percenta, avsak
vzhladom na prekrocenie planovanych uloh sklad hotovej vyroby poklesol len o 185 ton
z coho vyplyva, ze je stale vysoky. Z expedicneho miesta valcovne bezsvikovych rur
bolo expedovanych 8552 ton, a z expedicneho miesta taharne rur II 1336 ton, v prevaznej
miere kotlovych rur.
Vo zvarovni rur velkych priemerov boli vplyvom priaznivej zakazkovej naplne
dosiahnute velmi dobre vysledky. Prevadzkaren svoje vyrobne ulohy splnila az na 134,3
percenta a ulohy nakladky na 127 percent. Okrem spominanej hlavnej vyroby sme vyrobili 8
ton izolovanych bezsvikovych rur a 7 ton rur urcenych na rozvodne systemy. Svoje
ekonomicke vysledky si prevadzkaren vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli zrealizovane
v hodnote 644 tisic korun.
Zakazkova napln taharni rur bola v septembri podstatne nizsia, co sa
odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy
splnene na 95,2 percenta, z uvedeneho mnozstva taharen rur I vykazala len 80,32 percentne
plnenie a taharen rur II rovnych 100 percent. Nedostatocna zakazkova napln sa velmi
negativne prejavila v plneni uloh nakladky, ktore boli splnene len na 84 percent,
pricom taharen rur I vykazala 71,6 percentne plnenie a taharen rur II 88,2 percentne
plnenie planovanych uloh. I pri neplneni planovanych uloh pretrvavaju problemy
s expediciou, a aj v minulom mesiaci sklad hotovej vyroby stupol o dalsich 274
ton.
Stredisko oblukaren pocas celeho mesiaca pracovalo v trojzmennom
patdnovom rezime striedania zmien, svoje planovane ulohy splnilo na 125,4 percenta. Je
potesitelne, ze dopyt v tomto druhu vyrobkov sa stabilizoval a aspon z casti
zmiernil vypadok z nizsej vyroby presnych rur. Podobne dobre vysledky boli dosiahnute
aj v nakladke hotovych vyrobkov, ulohy boli splnene 129,2 percenta.
V prevadzkarni hutnicka druhovyroba zakazkova napln nabera na svojej
intenzite a mozem s potesenim konstatovat, ze minuly mesiac bol druhym mesiacom
v tomto roku, kedy prevadzkaren vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby splnila svoje
planovane mesacne ulohy. Za september boli vyrobne ulohy splnene na rovnych 100 percent,
ako vo vyrobkoch z druhovyroby, tak aj v sortimente hydraulickych rur.
Kedze uplynuli tri stvrtiny roka 2001, heslovite zhrniem dosiahnute vysledky
v jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach za devat mesiacov tohto roku:
- oceliaren svoje planovane vyrobne ulohy plni na 112,3 percenta, prekracovanie
vyrobnych uloh je ovplyvnene zvysenymi poziadavkami na predaj, ktore su plnene az na 122,7
percenta,
- vo valcovni bezsvikovych rur su ulohy v distribucnej vyrobe plnene na
108,5 percenta a v realizacii na 113,2 percenta,
- vo zvarovni rur velkych priemerov su vyrobne ulohy za devat mesiacov
tohoto roku plnene na 121,8 percenta. Naviac v porovnani s planom bolo
v prevadzkarni vyrobene 184 ton izolovanych bezsvikovych rur, urcenych pre
plynarensky priemysel, 13 ton pozinkovanych rur urcenych na zasnezovanie a 10 ton
zvaranych prechodov,
- v presnych rurach v obidvoch taharnach rur ulohy plnime na 98,6
percenta, z toho taharen rur I vykazuje 95,1 percentne plnenie a taharen
rur II 99,6 percentne plnenie,
- v stredisku oblukaren bolo vyrobenych 2532 ton navarovacich oblukov,
co predstavuje 115,1 percentne plnenie stanovenych planovanych uloh. Okrem uvedenej vyroby
bolo v stredisku vyrobenych 17 ton redukcii,
- hutnicka druhovyroba vykazuje plnenie na 67,2 percenta vo vyrobkoch
druhovyroby a 115,3 percentne plnenie pri vyrobe hydraulickych rur.
Zaverom mozno konstatovat, ze nizsie plnenie v porovnani s financnym
planom vykazuju za devat mesiacov len obidve taharne rur a prevadzkaren hutnicka
druhovyroba. Ich strata bola uplne eliminovana nadvyrobou ostatnych vyrobkov.
Zakazkova napln na oktober je vo vsetkych prevadzkarnach okrem taharni rur zabezpecena
v zmysle financneho planu. Najvacsi prepad, a to az o 31,5 percenta
v porovnani s financnym planom ocakavame vo vyrobe presnych rur a na druhej
strane lepsie plnenie, a to az o 22 percent, ocakavame vo vyrobkoch hutnickej
druhovyroby.
Do plnenia uloh prajem v mene vyrobneho useku celemu pracovnemu kolektivu
akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.
-vk-
Jedno
z najmodernejsich ucelenych zariadeni svojho druhu v Europe |
LINKA KOTLOVYCH RUR
|
Zeleziarne
Podbrezova a.s. patria k poprednym europskym vyrobcom ocelovych rur s ich
predajom v celosvetovom meradle. Udrzat si svoje miesto v tvrdom konkurencnom
prostredi si vyzaduje neustale zlepsovanie technologii ich vyroby, kvality, inovacie
a perfektnej adjustaze.
Vyroba kotlovych rur, t j. rur z uhlikovych a nizkolegovanych oceli,
znasajucich zatazenie pri vysokych teplotach do 600 stupnov Celzia a vysokych
tlakoch, je vyrobou s vysokou pridanou hodnotou, nakolko sa pouzivaju pri konstrukcii
energetickych zariadeni, ako su sucasti kotlov, prehrievacov pary v elektrarnach,
teplarnach a kotolniach.
Vyroba kotlovych rur vo valcovni bezsvikovych rur a ich nasledne
kompletne spracovanie v taharni rur II viazalo vyrobne kapacity tejto prevadzkarne,
ked sa mesacne objemy vyroby pohybovali do 1800 ton mesacne. Planovanemu zvyseniu objemu
vyroby v taharni rur II a zvyseniu vyroby kotlovych rur, hlavne
z nizkolegovanych oceli, napomoze otvorenie novej linky na spracovanie kotlovych rur
priamo v prevadzkarni valcovna bezsvikovych rur. Planovane objemy vyroby su na
hranici 26 000 ton rocne pre I. a III. akostny stupen, nehovoriac o znizenych
nakladoch na spracovanie.
Linka na vyrobu kotlovych rur ma vo svojom vstupe zabudovane vlastne rovnacie
zariadenie s plynulym prechodom do tzv. linky c.1, kde rury prechadzaju cez
prefukovacie zariadenie na odstranenie vnutornych necistot a nasledne su preklopene
na vstupny usek do komplexne prevedeneho skusacieho zariadenia od firmy REIKA. Pozostava
z kefovacieho zariadenia na odstranenie vonkajsich jemnych okuji, zo zariadenia na
skusky virivymi prudmi od firmy Förster, odmagnetizovania a naslednej skusky na
ultrazvuk od firmy Krautkramer. Cele zariadenie je ukoncene znacenim chyb. Pouzitie
jednotlivych zariadeni zavisi od viacerych faktorov, ako su : akostny stupen I. resp. III.
, akost ocele a priemer rur. Na maximalne znizenie neskusanych koncov je tu pouzity system
rura na ruru t.j., rury pred vstupom do skusacieho zariadenia sa navzajom
dobehnu a spojenymi celami prechadzaju cez linku, co zaroven zabranuje vnikaniu vody
do rur nakolko kefovanie a skusky ultrazvukom prebiehaju v tzv. mokrom procese.
Po nedestruktivnych skuskach sa rury presunu bud na dalsie spracovanie, alebo po
vyznaceni chyb na ich opravu do useku na povrchove vybrusovanie chyb. Po uprave povrchu su
ihned zaradovane na opakovanu kontrolu, a ak opakovane nevyhoveju, su vyradovane
medzi rury, ktore nevyhoveli aj pre ine, ako povrchove chyby.
Rury bez chyb su presuvane do useku, kde sa z rur odoberaju vzorky na skusku
mechanickych vlastnosti, meria sa ich dlzka, vyznacuje sa farebny ramec, do ktoreho je
nasledne vyrazeny pozadovany text zodpovedajuci konkretnej norme a ten je chraneny
nastrekom laku. Na priecnom presune ku kontrolnym rostom, kde sa kontroluje hlavne hrubka
steny a priemer rur, je zaradene zariadenie na priecne znacenie rur farebnymi pruhmi
podla zodpovedajucej akosti.
Po kontrole rur su tieto zviazane cyklopaskou. Od akostneho stupna, respektive typu
prebierky, sa takto spracovane zvazky presuvaju do skladu, resp. na tzv. linku c.2, kde sa
na rurach odrezavaju neskusane konce s naslednym odberom kruzkov na kruzkove skusky.
Kruzok a jemu prisluchajuca rura su popisovacim zariadenim oznacene poradovym cislom.
Obidve linky pracuju v automatickom rezime riadenom centralnym riadiacim
systemom, ale niektore casti je mozne ovladat aj rucne. Rozclenenie celej linky na
niekolko samostatnych usekov dovoluje uskutocnovat aj samostatne operacie, nezavisle na
sebe, cim sa cela linka na kotlove rury stava vysoko variabilnym zariadenim
s maximalnym moznym vyuzitim.
Umiestnenie uvedenej linky v upravarenskej casti haly valcovne bezsvikovych
rur sice vyrazne odlahcuje komplikacie s manipulaciou, skladovanim v expedicnom
sklade pre internych odberatelov a naslednym prevozom, ale o to viac zvysuje
naroky na vnutornu organizaciu prace, koordinovanost jednotlivych stredisk
a riadiacich pracovnikov vo vsetkych stupnoch riadenia, nakolko skladove priestory
ostavaju nezmenene, a aj expedicna cinnost sa zvysi.
Linka kotlovych rur, ako jedno z najmodernejsich ucelenych zariadeni
svojho druhu v Europe, preveri a dokaze vysoku odbornu pripravenost tak obsluhy
samotnej linky, ako aj doteraz preukazane schopnosti prevadzkovej udrzby po stranke
mechanickej, aj elektrickej.
Verim, ze tak, ako dokazali jednotlive prevadzkarne, podielajuce sa na tvorbe
systemov, montazi, vyrobe jednotlivych sucasti, ozivovani a uvadzania do cinnosti
svoje vysoko odborne schopnosti, ze sa tak aj zhostia svojich servisnych cinnosti.
Ing. Ivan Rudzan
LIPOVIANSKA
MASA
Spisovatel Dr. Gustav Kazimir Zechenter Laskomersky (1824-1908)
v poviedke Lipovianska masa nam majstrovsky vykresluje obraz osady a zeleziarskeho
hutnickeho zavodu s vysokou pecou, ako vyzeral na zaciatku 19. storocia. Takyto obraz
si zachoval v pamati z detskych rokov. Ako 5 8 rocny chlapec (v rokoch
1829-1832) zil s rodicmi v Ponickej Hute, kde jeho otec bol veducim komorskym
zamestnancom safarom v zeleznej masi. Zechenterovi bolo
bansko-hutnicke prostredie nasho kraja doverne zname nielen z detstva (okrem Ponickej
Huty hamre v Banskej Bystrici, v Kostiviarskej) a z rodinnej tradicie (i
pribuzni z otcovej aj matkinej strany, obaja bratia, sestrin manzel boli komorski
zamestnanci). K jeho kazdodennym pracovnym povinnostiam, ako komorskeho lekara
sidliaceho v Brezne v rokoch 1853-1864, patrila starostlivost zeleziarskych,
banskych, uhliarskych a drevarskych zamestnancov a robotnikov. Casto navstevoval a velmi
dobre poznal ciernobalocke drevarske osady, huty s vysokymi pecami v Hronci,
v Pohronskej Polhore, hamre v Bystrej, v Jaseni Kramlisti, vo
Vajskovej i v Mostenici. V Lipovianskej masi rozvija romanticky
lubostny pribeh Anicky vnucky majitela mase Dymaka a statocneho mladenca Janka
Dubca, ktoreho protivnikom je zakerny masiarsky uradnik Ravasy. V poviedke su
jedinecne opisy nizkotatranskej prirody, polovacky na medveda a hlavne kontrast medzi
panenskou neporusenou prirodou a rychlo sa rozvijajucim zeleziarskym priemyslom. Masiarsku
osadu Lipova, kvoli nizkotatranskej prirode, umiestnil Zechenter medzi Bystrou a Mytom,
tam ale v tom case vysoka pec nepracovala, len vykuvacie ci skujnovacie hamre.
Vo Zvolenskej stolici, hned ponize ako sa Cierny Hron s Hronom
zmiesa, zlava otvara sa dlha dolina. Uzka skalnata cesta vedie popri sumiacej Bystrej a
vysokymi, sosnami a machom porastenymi zapoliami, popri zarastajucich halniskach do
masiarskej osady Lipova. Dolina sa po case otvori, v jej pozadi vypina sa chlm
Dumbiera, este i v lete byva pokryty snehom, jeho ubociami vykrucaju sa chlpy sedivej
hmly. Lipovianske biele domy, roztratene po stranach medzi zahradkami, obtocene su ciernym
lesom i obyvane masiarmi, banikmi, uhliarmi, rubarmi.
Vprostred obce stoji cierna masa, zdola nej byvanie majetnikovo a predstaveneho
mase a dom uradnicky. Straznik prave siestu odzvonil na malej, na naprotivnom kopci
stojacej kaplnke... Ledva posledne utle vecerne zvonenie zvonceka v tichej dolinke
odznelo, tu rozlahol sa vysoky hlas, vyludeny cvendzavym uderom kladiva o liatinovu
tlapku. To robotnik hore na kychte (nasypny otvor pece) dava znamenie o pocte
vysypov do ohnivej pece alebo, ze prisiel cas z nej vypustit surove, ohnivo
tekute zelezo. Stroj zdyma, mechy fucia, ohen huci pod pecou, kalopodie to jest
drevene, na povrchu kozou obtiahnute pantofle topiarov (tavicov), obskakujucich po
troske okolo pece - skvrcia. O chvilu sa z prs pece, preborenych puckou a tycou,
ohniva tekuta surovina sviezim cerveno-zltym prudom hadila do priestrannych foriem
husi nazvanych. Zerave zelezo oziaruje cierne postavy a spotene tvare
masiarov, pritom frfota a iskri. Bim!, zaznelo na kychte. Nastala nova sichta.
Ked uz husi tuhnut a cerniet zacali, robotnici sa poberaju domov. Medzitym
prichodzi, uz vymeneni robotnici na hakoch trosku odvlacuju, plieskaju lopatami
prchky plamen pred celustim pece zahadzuju uhliarskym prachom. Im nad hlavami vysoko pod
krovom pracuju kychtari. Jedni hurtuju zeleznymi vozikmi, rucaju zeleznu rudu a drevene
uhlie do plamenneho priepadliska. Druhi ale, hladiac von oblokom na siroke namestie pred
masou, pokojne bielia a na hrbocku ukladaju znamenite, na zeleznej platni okolo otvoru na
kychte pecene zemiaky, hotovi ich pri lahodnom rozhovore vrhnut do svojej vlastnej kychty
(do ust). Ponad to vsetko, proti zelenemu lesu vznasa sa z vysokeho komina
v kuceravych kotucoch dlhy pruh lahkeho farbisteho kovoveho dymu a zvlastneho pachu.
Kominom vyblkujuci cerveny plamen vlni sa a osvetluje celu Lipovu bajecnou farbou.
Mgr. Martin
Weiss |