ZP a.s. NEWS

Z rozboru bezpecnosti prace a hygieny za rok 2001

V oceliarni a v energetike bez urazov

V minulom roku bolo v Zeleziarnach Podbrezova a.s., zaregistrovanych 50 pracovnych urazov, z titulu ktorych bolo vymeskanych 2525 kalendarnych dni. Pri porovnani s rokom 2000 doslo k znizeniu pracovnych urazov o styri a naopak, v oblasti zameskanych kalendarnych dni doslo k zvyseniu o 321 dni.

Rok Pocet urazov Pocetnost na 100 zamest. Zameskane kalend. Percento PN

2001       50           1,23       2525      0,17

2000       54           1,38       2204      0,15

Rozdiel     ± -4          -0,15      +321     +0,02

V priebehu roka bol zaznamenany jeden tazky a jeden smrtelny pracovny uraz. V posledny marcovy den utrpel pracovnik valcovne rur tazky pracovny uraz, ku ktoremu doslo pri kontrole kladiek kosov pretlacovacej stolice a zranenie postihnuteho si vyziadalo amputaciu troch prstov a casti dlane pravej ruky. K smrtelnemu pracovnemu urazu doslo 28. augusta v prevadzkarni taharen rur 2, kde pri cisteni zeriavovej drahy v hale c. 3 jej zamestnanec spadol z vysky 6,5 metra na hutnu podlahu, pricom utrpel smrtelne zranenia.

rok Vo Vvr Vt 1 Vt 2 Vz Vhd Vsp Vork Te Tsv Tvn Tes Td Ez Ost.

2001 - 14 4 14 2 1 3 - - 3 1 1 3 - 4

2000 2 17 6 11 2 - 6 1 2 - 2 - 5 - -

Rozdiel± -2 -3 -2 +3 - +1 -3 -1 -2 +3 -1 +1 -2 - +4

Z rozboru bezpecnosti prace jednotlivych prevadzkarni vyplyva, ze mimoriadne dobre vysledky dosiahli v oceliarni a energetike, kde nebol zaznamenany ani jeden pracovny uraz. K vyraznemu znizeniu doslo aj vo valcovni rur a v srotovom poli Piesok. Naopak, k zvyseniu pracovnej urazovosti doslo v prevadzkach taharen rur 2 a v strojarenskej vyrobe.
Podla poctu pracovnych urazov na 100 zamestnancov (pocetnost), najvyssia pracovna urazovost bola v prevadzke srotove pole Piesok, zvarovna rur velkych priemerov a taharen rur 2. Priemerna pocetnost za celu akciovu spolocnost bola 1,23, co v porovnani s minulym rokom predstavuje znizenie o 12 percent.

Podrobnejsi rozbor urazovosti poukazuje na skutocnost, ze najviac pracovnych urazov bolo v strediskach prevadzkarni:

valcovna rur: vyroba rur, upravna a expedicia,

taharen rur 2: expedicia, upravna,

srotove pole Piesok: palici.

V oblasti pracovnej urazovosti zien boli zaregistrovane styri pracovne urazy, co v porovnani s predchadzajucim rokom predstavuje znizenie o tri pripady. Urazy zien boli zaznamenali prevadzkarne – taharen rur 1 (2 urazy), valcovna rur a taharen rur 2 po jednom pripade.
Z dovodu pracovnych urazov bolo vymeskanych 2525 kalendarnych dni, co v porovnani s predchadzajucim rokom predstavuje zvysenie o 321 dni. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,17 (narast o 12 percent), priemerny denny stav praceneschopnych bol sedem zamestnancov (narast o jedneho zamestnanca) a jeden pripad pracovneho urazu bol priemerne lieceny 50 dni, co predstavuje zvysenie o desat dni.

Najvyznamnejsie sa na pracovnej neschopnosti podielali pripady:

351 dni vymeskal zamocnik z taharne rur 2, ktory pri prechadzani po zeriavovej drahe bol zachyteni zeriavom a utrpel zlomeninu pravej nohy v clenku a zlomeninu ihlice,

217 dni si vyziadala liecba zlomeniny prsta lavej ruky. Uraz utrpel riadic odvalcovacieho stroja vo valcovni rur pri vymene spodneho valca odvalcovacky,

215 dni sa liecil riadic stabilizacie trnovych tyci z valcovne rur, ktory utrpel tazky pracovny uraz pri kontrole kladiek kosov pretlacovacej stolice, kde mu pohybujuca tlacna tyc zachytila pravu ruku, pricom utrpel stratove poranenie 3., 4., 5. prsta a lateralnej casti dlane,

150 dni sa liecila evidentka z valcovne rur, ktora pri odpisovani udajov zo stitkov zvazkov rur v zasobniku utrpela trznu ranu a pomliazdeniu lavej nohy (jeden zo zvazkov sa uvolnil a pritlacil jej dolnu koncatinu),

127 kalendarnych dni chybal v praci aj zamocnik zo strojarenskej vyroby, ktory utrpel zlomeninu lavej ruky v predlakti pri vyberani drevenej podlozky spod nadvihnuteho plechu.

Pracovna urazovost podla poranenia casti tela: poranenie hlavy (6 pripadov), hrudnika (3), lakta a predlaktia (2), zapastia a ruky (22), stehna a bedroveho klbu (2), kolena a predkolenia (6), priehlavku a nohy pod nim (8) a v jednom pripade doslo k poraneniu viacerych casti tela.
Zdroje urazov: dopravne prostriedky (1 pripad), zdvihadla, dopravniky a zdvihacie pomocky (2), stroje hnacie, obrabacie a pracovne (3), pracovne, cestne priestory – pady osob (18), material, bremena a predmety (23), naradie, nastroje a pristroje (2), priemyselne skodliviny, horuce latky a ohen (1).
Priciny urazov: chybny, alebo nepriaznivy stav zdroja urazu (1 pripad), nespravna organizacia prace (1), pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace (15), odstranenie, nepouzivanie bezpecnostnych zariadeni (1), nepouzivanie predpisanych a pridelenych osobnych ochrannych pracovnych prostriedkov (2), nedostatky osobnych predpokladov a riziko prace (30).
Nezistene priciny:

najcastejsimi miestami urazov boli: ostatne miesta v zavode (17), dopravne prostriedky (8), zdvihacie zariadenia a dopravniky (8), stroje na vyrobu a spracovanie kovov (7),

najcastejsie druhy vykonavanej prace pri vzniku urazu boli: predvyrobny a pripravna praca (18), montazna, opravarenska a udrzbarska cinnost (15), vyrobny cinnost, obsluha strojneho a technologickeho zariadenia (7) a manualna vyrobna cinnost (5).

Vyvoj pracovnej urazovosti od roku 1997

Pokracovanie v buducom cisle

<<<

NA BAZE ZNALOSTI

Strojnicka fakulta Technickej univerzity v Kosiciach si v skolskom roku 2001/2002 pripomina jubilejnych 50 rokov od svojho zalozenia. Hlasi sa k historickemu odkazu Banskej akademie v Banskej Stiavnici, a teda i k bliziacemu sa 240. vyrociu jej zalozenia rozhodnutim Marie Terezie z 13. decembra 1762. Na zaklade zakona c. 170 Zb. zo dna 25. juna 1937 bola zriadena Vysoka skola technicka Dr. M. R. Stefanika v Kosiciach. Tragicke udalosti po viedenskej arbitrazi vynutili evakuaciu skoly najprv do Presova a neskor do Martina. Vladnym nariadenim zo dna 8. jula 1952 bola druhykrat zalozena Vysoka skola technicka v Kosiciach a jednou z prvych troch fakult tejto vysokej skoly bola Fakulta tazkeho strojarstva. Pocas uplynulych 50 rokov od jej druheho vzniku sa Strojnicka fakulta vypracovala na uznavanu vedecko – vyskumnu instituciu doma i v zahranici. Vychovala 12 724 absolventov strojneho inzinierstva a 345 bakalarov. V sucasnosti ma Strojnicka fakulta TU v Kosiciach akreditaciu a priznanie prav konat statne skusky pre styri odbory bakalarskeho studia, sestnast odborov inzinierskeho studia, pravo skolit doktorantov a udelovat vedecku hodnost PhD. v strnastich odboroch
Pri prilezitosti svojho jubilea pripravuje na 20. – 24 maja 2002 medzinarodnu konferenciu Rozvoj strojarstva na baze znalosti. Katedra environmentalistiky a riadenia procesov organizuje v tomto case 1. medzinarodnu konferenciu EI 2002 – Environmentalne inzinierstvo a 1. stretnutie katedier environmentalneho vzdelavania na univerzitach a fakultach technickeho zamerania. Katedra bezpecnosti a kvality produkcie organizuje konferenciu Nove trendy v oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci. Organizatori srdecne pozyvaju na tuto akciu absolventov skoly, partnerov z priemyslu, vyskumu a vzdelavania a celu strojarsku komunitu.

V pripade zaujmu blizsie informacie poskytne Ing. Ondrej Majer, tel.: 2767.