PODBREZOVAN    03/2002

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Prakticke rady


<<<

Zdravie mas len jedno

AKTUALNE O CHRIPKE

Sychravo, dazd, rychle oteplovanie – to je priazniva klima pre sirenie chripkovych virusov.

Klinicke priznaky chripky, a co ju vyvolava
Chripka klinicky prebieha ako akutne zapalove ochorenie hornych dychacich ciest. Jej nastup byva nahly, zacina zimnicou, bolestami hlavy, stupajucimi teplotami. Chory pocituje slabost, unavu, malatnost, bolesti svalov, klbov a pridruzi sa kasel. V dosledku zapalov sliznice nosa sa prejavuje pocit sucha a skriabania v hrdle, palenie za hrudnou kostou, ako aj zapal spojiviek. Bez komplikacii sa priznaky po 3-5 dnoch stratia, avsak unava a slabost mozu pretrvavat dlhsie. Pri komplikovanych pripadoch moze viest ochorenie az k primarnej virusovej pneumonii. Pri rizikovych skupinach (deti, starsie osoby, alebo osoby postihnute roznymi poruchami zdravia) obavy vyvolavaju najma nahle a dramaticke zhorsenia uz existujuceho ochorenia s naslednym respiracnym, oblickovym ci srdcovym zlyhanim a umrtim.
Chripku vyvolavaju stredne velke virusy sferickeho, niekedy vlakniteho tvaru – patriace do skupiny Ortomyxovirusov. Na zaklade rozdielov v jadre sa rozlisuju tri typy virusov chripky – oznacovane A, B, C. Kym virusy typu B a C vyvolavaju infekcie len u cloveka, virusy chripky Asa izolovali aj z roznych zvierat, najma vtakov (A Avian), prasiat (A Swine) a koni (A Equi).

Epidemia a pandemia
Virusy – najma typu A, su unikatne tym, ze su nesmierne premenlive. V priebehu niekolkych mesiacoch dochadza k drobnym lokalnym modifikaciam genov kodujucich tvorbu hemoglutininu a neuraminidazy. V dosledku toho vznikaju male zmeny tychto antigenov, oznacovane ako antigenny posun (drift). Teda vznika len variant v ramci subtypu, co ma za nasledok vznik kazdorocnych epidemii. Epidemie su explozivne s prudkym excesom chorobnosti a smrtnosti s rychlym rozsirenim na velke uzemie a obvykle aj rychlym poklesom. Raz za 10 az 30 rokov vsak dojde k velkej zmene, oznacovanej ako antigenny skok (shift), kedy dojde k vymene celej casti genoveho fragmentu, vzniku novych typov povrchovych antigenov a tym vzniku noveho subtypu virusu chripky. Vtedy vznikaju pandemie.

Prevencia - ockovanie
Je to najcastejsie ochorenie, prebiehajuce kazdy rok v epidemiach. Na Slovensku sa kazdorocne eviduju priblizne 2 miliony ochoreni. Najucinnejsim prostriedkom je ockovanie - na znizenie nepriaznivych dosledkov chripky. Ockovacie latky sa oproti inym ockovacim latkam odlisuju tym, ze zlozenie vakcinalneho kmena sa meni kazdu sezonu a cas medzi identifikaciou noveho cirkulujuceho kmena uvedenim vakciny na trh je velmi kratky. Na Slovensku je registrovanych pat ockovacich latok proti chripke – Subinvira, Vaxigrip, Fluarix, Influvac, Begrivac. Vakciny sa vyrabaju z vysokopurifikovanych inaktivovanych virusov. V porovnani so silnymi krajinami je spotreba vakciny proti chripke na Slovensku nizka. V USA je kazdorocne zaockovanych takmer 30 percent obyvatelov, v Spanielsku, Kanade, Francuzsku, Holansku, Taliansku a vo Finsku zaockovanost dosahuje 15-17 percent populacie rocne. U nas bolo pred sezonou 1999/2000 zaockovanych 258 586 osob, co je 4,8 percenta populacie. Co je vsak potesitelne, percento z roka na rok vzrasta a to z 1,8 percenta v sezone 1996/97 az na uz spominanych 4,8 percenta.

Z informacii Statneho zdravotneho ustavu SR v Bratislave, Spravy Narodneho referencneho centra pre chripku, vyberame: v porovnani s predchadzajucim tyzdnom z 18 europskych statov zapojenych do Europskej siete pre surveillance chripky (EISS) hlasilo zvysenie chorobnosti a zhorsenie epidemiologickej situacie 8 krajin. Vo vacsine krajin sa potvrdzuje prevaha virusu AH3N2. Sucasne vsak v populacii koluju aj virusy chripky typu B. Izolovane kmene sa zhoduju s vakcinalnymi. Plosne epidemie su nadalej hlasene z Francuzska, Belgicka a Spanielska, pricom nahly vzostup chorobnosti bol zaznamenany aj vo Svajciarsku. Lokalne epidemie su okrem Holandska uz aj v Portugalsku. Sporadicky vyskyt hlasi nadalej Cesko, Nemecko, Norsko, Slovinsko a uz aj Dansko, Irsko, Svedsko a Skotsko. Virusy chripky zatial neboli potvrdene v Polsku a Walese. Vzostup chorobnosti a izolacia virusov poukazuju na zacinajucu zvysenu aktivitu cirkulacie virusov chripky na Slovensku. Aj vzhladom na situaciu v Europe, mozeme v nasledujucom obdobi ocakavat dalsie zvysovanie chorobnosti. V poslednom januarovom tyzdni bolo na Slovensku hlasenych 60 739 ochoreni, co je chorobnost 1131,6/10000 obyvatelov. V porovnani s chorobnostou v predchadzajucom tyzdni doslo k vzostupu o 20,8 percenta. Napriek narastu, je chorobnost stale mierne pod hladinou ocakavani. Prvykrat v sezone 2001/2002 bol na Slovensku izolovany virus chripky identifikovany ako B/Sichuan/379/99. Izolovany bol od 21-rocneho neockovaneho muza, ktory ochorel 19. januara. Klinicky priebeh ochorenia bol tazky a vyziadal si jeho hospitalizaciu. Stav pacienta sa po styroch dnoch hospitalizacie zlepsil. Izolovany virus je obsiahnuty vo vakcinach urcenych na tuto sezonu.
Veduca epidemiologickeho odboru Statneho zdravotneho ustavu v B. Bystrici – MUDr. Maria Avdicova, konkretizovala udaje o vyskyte chripky a chripke podobnych ochoreni v trinastich okresoch Banskobystrickeho kraja. Najviac pripadov zaznamenali v okresoch Rimavska Sobota (1379), Lucenec (1056), Velky Krtis (989) a Banska Bystrica (979). V okrese Brezno v poslednom januarovom tyzdni bolo 610 chorych, v 87 pripadoch to boli pacienti do pat rokov, 137 chorych bolo od 6-14 rokov, 315 od 16-59 rokov a 71 pripadov bolo zaznamenanych vo veku nad 60 rokov.


<<<

zp_kuchl_tr.gif (4601 bytes) zp_gastro_tr.gif (12780 bytes)

zp_kuchp_tr.gif (4578 bytes)

Jedalny listok  od 11. do 17.02. 2002 Jedalny listok od 18. do 24.02. 2002
Pondelok 11.2.
I. zmena

Polievka: paradajkova s cestovinou, chlieb
Vypr. morcacia viedenska pochutka, pyre, kompot
Bravcovy rezen na hubach, slov. ryza, salat
Zapekane cestoviny s udenym masom, salat
Salat mrkvovy s marhulami
Kuracie prsia s plnkou, obloha
Ceresnova bublanina, kakao

II. – III. zmena

Polievka: sosovicova kysla, chlieb
Svieckova hovadzia pecienka, knedla
Hydinove sote na zelenine, ryza, salat

Utorok 12.2.
I. zmena

Polievka: fazulova kysla, chlieb
Belehradsky bravcovy rezen, zemiaky, salat
Hovadzie varene, paradajkova omacka, knedla
Vareny karfiol so syrovou omackou, obloha
Pikantny syrovy salat
Porovy nakyp, obloha
Langose s cesnakom a kecupom

II. – III. zmena

Polievka: kelova, chlieb
Vyprazany bravcovy rezen, zemiaky, salat
Hamburske bravcove stehno, cestovina

Streda 13.2.
I. zmena

Polievka: zeleninova domaca, chlieb
Pecene kuracie stehno, ryza, salat
Madarsky hovadzi gulas, knedla
Vyprazane rybie file, zemiaky, kompot
Salat cestovinovy so zeleninou
Slivkove knedle
Sisky s dzemom, kakao

II. – III. zmena

Polievka: fazulova s parkom, chlieb
Kuracie stehno na paprike, cestovina
Prirodny bravcovy rezen, ryza so zeleninou, salat

Stvrtok 14.2.
I. zmena

Polievka: hrachova, chlieb
Kuracie prsia na zelenine, ryza, salat
Bravcove maso s kelom, zemiaky
Pizza sampinonova s brokolicou
Salat svajciarsky s tofu
Ohnive kuracie stehno orientalske, obloha
Osie hniezda so skoricou

II. – III. zmena

Polievka: hovadzia s cestovinou, chlieb
Madarsky hovadzi gulas, knedla
Kuracie prsia na hubach, ryza, salat

Piatok 15.2.
I. zmena

Polievka: hovadzia s pec. haluskami, chlieb
Svieckova hovadzia pecienka, knedla
Plneny bravcovy zvitok, ryza so zeleninou, salat
Horehronske spagety
Salat francuzsky sampinonovy
Halusky s kyslou kapustou
Zemlovka s tvarohom, kakao

II. – III. zmena

Polievka: goralska, chlieb
Vyprazane morc. dukaty so syrom, zemiaky, kompot
Bravcova pecena krkovicka, kapusta, knedla

Sobota 16.2.

Polievka: krupkova, chlieb
Udene maso, kapusta, knedla

Nedela 17.2.

Polievka: gulasova, chlieb
Kuracie prsia na zelenine, ryza salat

Pondelok 18.2.
I. zmena

Polievka: hrstkova, chlieb
Bravcova pecena krkovicka, kapusta, knedla
Mexicky hovadzi gulas, ryza, salat
Zeleninovy rezen, zemiaky, kompot
Salat zo zelenej fazulky s cibulkou
Plnene hovadzie maso, obloha
Tvarohovy nakyp s ceresnami

II. – III. zmena

Polievka: fazulova kysla, chlieb
Ciganska hovadzia rostenka, ryza, salat
Bravcove maso na smotane, cestovina

Utorok 19.2.
I. zmena

Polievka: fazulkova kysla, chlieb
Vyprazany bravcovy rezen, zemiaky, salat
Goralska pochutka, cestovina
Granatiersky pochod, uhorka
Salat lipsky so sparglou
Rizoto natural so zeleninou, obloha
Buchty na pare s lekvarom, kak. posypka, kakao

II. – III. zmena

Polievka: karfiolova, chlieb
Vyprazane morcacie palicky, zem., tatarska omacka
Madarsky hovadzi gulas, knedla

Streda 20.2.
I. zmena

Polievka: drzkova, chlieb
Kuracie stehno zbojnicke, zemiaky, salat
Madarsky hovadzi gulas, knedla
Masovy nakyp so zemiakmi
Salat cestovinovy so sunkou a kapiou
Zemiakovy paprikas, uhorkovy salat
Cesnakove osie hniezda

II. – III. zmena

Polievka: zeleninova s liatym cestom, chlieb
Pecene kuracie stehno, ryza, salat
Svieckova hovadzia pecienka, knedla

Stvrtok 21.2.
I. zmena

Polievka: slepacia s cestovinou, chlieb
Hydinove sote na cinsky sposob, ryza, salat
Svieckova hovadzia pecienka, knedla
Rizoto so sampinonmi, uhorka
Salat syrovy s orechami
Dusene rybie file, dusena zelena fazulka
Kolac slivkovy kysnuty, kakao

II. – III. zmena

Polievka: horacka, chlieb
Vyprazany bravcovy rezen, zemiaky, salat
Rynska rostenka, cestovina

Piatok 22.2.
I. zmena

Polievka: frankfurtska, chlieb
Vyp. morc. medail.so sunkou a syrom,zem.,tat.om.
Restovana pecen na cibulke, slov. ryza, salat
Rolnicke zemiaky, uhorka
Salat z cervenej repy s jablkami
Zapekana brokolica s tofu
Palacinky s lekvarom, kakao

II. – III. zmena

Polievka: zemiakova biela, chlieb
Namornicke hovadzie maso, slov. ryza, salat
vy perkelt, knedla

Sobota 23.2.

Polievka: francuzska, chlieb
Zahradnicke bravcove stehno, ryza, salat

Nedela 24.2.

Polievka: rolnicka, chlieb
Milanska hovadzia pecienka, cestovina

 


<<<

PODBREZOVAN   03/2002

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6