Kamenivo ako druhotna surovina

V roku 2001 sme spracovali a  zviezli do oceliarne 62 000 ton srotu, co predstavuje v porovnani s rokom 2000 narast o 15 percent. Okrem bezneho srotu sme upravovali aj vagonovinu. Pri uprave sme vo velkej miere vyuzili technologicke pridavne zariadenie - noznicu firmy NORDSTAHL AS 4000 na pasovom podvozku bagra DH 411, ktora je predurcena na uvedene prace. Dufam, ze sa nam podari zabezpecit dostatocny prisun obdobneho srotu aj v tomto roku. Zvlast po zdrazeni plynu je snahou prevadzkarne hladat technologie upravy srotu s nizsou energetickou narocnostou. Dalsou nemenej dolezitou cinnostou je recyklacia elektropecnej trosky, vyroba a predaj umeleho hutneho kameniva.
V roku 2001 sme vyrobili 36 000 ton frakcii umeleho hutneho kameniva. Co sa tyka predaja, zvysil sa v porovnani s rokom 2000 o 100 percent. Predali sme 40 000 ton, z toho pre potreby zeleziarni bolo vyuzitych 10 000 ton. V oktobri sme spracovali aj nadsitnu frakciu velkosti 63-200 milimetrov drvicom externej firmy, nakolko vyskyt nadsitnej frakcie je od 30 do 40 percent. Drvenie bude potrebne vykonavat aj v buducnosti raz za dva, pripadne tri roky . Okrem vyroby umeleho hutneho kameniva sme v spolupraci s technicko-investicnym odborom hladali moznosti rozsirenia pouzitia kameniva v odvetviach stavebnictva a dopravy. Skusky boli vykonane v renomovanych skusobniach. Z vysledkov vyplyva, ze je moznost uplatnenia umeleho hutneho kameniva:

• na zakladove stavby,
• na vibrolisovane betony.

• na podkladove a lozne vrstvy.

Dalsou oblastou je vyuzitie frakcii 0-32 milimetrov a 32-63 milimetrov v konstrukcii kolajoveho zvrsku. Frakcie umeleho hutneho kameniva dosiahli velmi dobre vysledky, najma z hladiska pevnostnych a trvanlivostnych vlastnosti a predstihli hodnotami aj niektore prirodne kameniva. Na zaklade odporucania TU – Zilina boli vyuzite frakcie v ZP na opravy kolajovych zvrskov a podrobene sledovaniu deformacnych vlastnosti materialu v dlhodobejsom casovom obdobi.
Aj ked, ako vidite, je vyuzitie umeleho hutneho kameniva pomerne siroke, nepodarilo sa nam do dnesneho dna ziskat certifikaciu. Nasou snahou vsak bude presadit, aby kamenivo nebolo posudzovane ako odpad, ale ako druhotna surovina, cim by sme si osvedcenie mali zabezpecit. O tom vas budem vcas informovat.

Ing. Robert Plsik,
ved. prev. srotove pole Piesok

Zo sveta ocele

Pariz(REUTERS), jp) – Styri tyzdne pred rozhodnutim americkeho prezidenta Georgea Busha o tom, ci USA zavedu ochranne opatrenia proti dovozu ocele do krajiny, rokovali v Parizi vysoki predstavitelia najvyznamnejsich svetovych oceliarskych krajin. Po dvojdnovych rozhovoroch zostala hrozba transatlantickeho obchodneho konfliktu nadalej realna.
Europska unia v Parizi navrhla Americanom, aby namiesto zavedenia ochrannych opatreni uvalili na spotrebu ocele v USA dan. “Navrhujeme, aby vlada USA zaviedla dan na vsetku ocel predanu v USA, teda aj tu, ktora sa dovezie”, povedal sef obchodneho oddelenia EU Peter Carl. Prezident George Bush vsak nedavno Americanom slubil, ze nijake nove dane nezavedie, a preto je tazko predstavitelne, ze by na navrh komisie pristupil. Hlavnym vysledkom stretnutia na pode Organizacie pre hospodarsku spolupracu a rozvoj (OECD), tak bolo identifikovanie nadbytocnych kapacit vyroby ocele vo vyske 103,5 az 117,5 miliona ton, ktore by mohli byt do roku 2005 odstranene. Ide vsak len asi o polovicu prebytku ocele na svetovom trhu. Prave nadprodukcia zrazila ceny tejto suroviny a americke oceliarske spolocnosti vystavila tvrdej zahranicnej konkurencii.
Americky institut pre ocel a zelezo, ktory zdruzuje viac ako dve tretiny producentov ocele v USA, 7. februara zverejnil svoje stanovisko k obchodnej politike Bushovej administrativy, kde tvrdo pozaduje vyuzitie ochrannych opatreni proti nadmernemu dovozu. Zatial, co Americania hovoria o vysokej efektivnosti svojho oceliarstva a obvinuju zahranicie z nekalej podpory svojich vyvozcov, zvysok sveta upozornuje na nizsiu konkurencieschopnost americkych producentov.
Americky institut zdoraznuje, ze od roku 1997 v USA zbankrotovalo 27 oceliarskych firiem a za posledne dva roky prislo o pracu 44- tisic robotnikov. Z toho len v januari tohto roku to bolo desattisic, co predstavuje najvacsi mesacny narast v dekade. Prepustanie je spojene s rozsiahlymi vydavkami na socialne a zdravotne zabezpecenie.
Americania sice suhlasia so znizenim vlastnych kapacit, ale rovnake kroky ocakavaju aj od ostatnych. Podla dennika Financial Times by konsolidacia americkeho oceliarstva mohla v priebehu desiatich rokov stat az 13,5 miliardy dolarov na penzijnych a zdravotnych poplatkoch. Snaha Washingtonu chranit svojich vyrobcov je najma v sucasnej situacii, ked sa ekonomika vyrovnava s recesiou, prirodzena. Krajiny ako Japonsko, Brazilia, Cina a zastupcovia EU vsak varuju USA, aby situaciu nezhorsovali.

                                                                                                                                    (Pravda)
Najvacsi producenti ocele v roku 2001

V popredi rury