S veducou technickeho useku Alenou Predajnianskou na
aktualnu temu:
| “Pokial uzivatel nema cim uzavriet privod
tepla, darmo chce setrit” |
Zohladnenie polohy bytu je vyhodne
v domoch, ktore maju vacsi pocet vnutornych bytov
Maj nie je len mesiacom rozkvitajucej prirody, je to zaroven obdobie, kedy sa
konci vykurovacia sezona a spravca bytoveho fondu rozposiela majitelom bytov
vyuctovanie sluzieb za predchadzajuce obdobie. O rozhovor sme pri tejto prilezitosti
poziadali Alenu Predajniansku, veducu technickeho useku ZP BYTOS, s. r. o.:
* Do kolonky “sluzby” mozno zaratat niekolko poloziek. Ktoru by ste
definovali za najnakladnejsiu a preco?
- Najnakladnejsou polozkou vo vyuctovani su jednoznacne naklady na teplo
a teplu uzitkovu vodu. Uvedene naklady predstavuju 70 az 78 percent celych nakladov.
*Uz tradicne sa obdobie uctovania spaja s roznymi reakciami uzivatelov
bytov.
- Uzivatelov mozno rozdelit na dve skupiny. Jedna skupina pri montazi pomerovych
meracov tepla pristupuje k hospodarnosti velmi ustretovo a vysledok sa dostavi.
Druha skupina zacne konat po obdrzani vyuctovania sluzieb. Vtedy zacne vysledky na
tepelnych zariadeniach reklamovat pocnuc spravcom, az po organy statnej spravy.
*Ktorych je podla vas viac?
- Postupne pribudaju uzivatelia, ktori sa spravaju hospodarne k spotrebe
energii.
* Myslite si, ze termoregulatory, aj napriek tomu, ze sa o ich
opodstatneni vela diskutuje, zohravaju v usporach tepelnej energie svoj vyznam?
- Aj napriek tomu, ze povinnost montovat termostaticke ventily bola zrusena,
podla vysledkov predchadzajucich rokov je znacne, ze uzivatelia, ktori termostaticke
ventily maju a namontovali si aj pomerove merace tepla, dosiahli zvysenu usporu aj
napriek tomu, ze v roku 2001 bola vacsia zima. Pokial uzivatel nema cim uzavriet
privod tepla, darmo chce setrit.
*Pri tohtorocnom uctovani ste vyuzili na zaklade poziadavky obyvatelov jednej
bytovky sluzby firmy Techem, ktora pri vypoctoch spotreby tepelnej energie zohladnila
polohu jednotlivych bytov. Co vyplyva z vysledkov tychto vypoctov, ak ich porovnate
s klasickym vypoctom? Myslite si, ze takyto sposob by sa mohol v buducnosti
osvedcit aj v inych bytovkach?
- O zohladneni polohy jednotlivych bytov si uzivatelia rozhoduju sami, ak
si to schvalia. Zohladnenie polohy bytu je vyhodne v domoch, ktore maju vacsi pocet
vnutornych bytov. (Otazka koeficientov je rozvedena v clanku Ing. V. Bulakovej –
pozn. red.). Mame viac domov, v ktorych su namontovane pomerove merace tepla. Tieto
merace stimuluju k usporam. Vysledky v roku 2000 nasvedcovali tomu, ze tehlove
domy maju vacsiu spotrebu tepla ako panelove. No pri porovnani vysledkov za rok 2001
v domoch TOB 1,2, po zamontovani pomerovych meracov sla spotreba tepla dole aj
napriek tomu, ze su to tehlove domy. Z toho je jasne, ze spotreba tepla je vo velkej
miere ovplyvnena spravanim sa uzivatelov.
* Mozete definovat v ktorej vami spravovanej lokalite bol zaznamenany
najvacsi uspech v usporach?
- Za rok 2001 najvacsie uspory zaznamenali bytove domy TOB 1 a TOB 2.
Uspora je 11 az 13 percentna.
*A co tie dalsie?
- Aj ked zima v roku 2001 bola vacsia ako v roku 2000, napriek tomu sa
podarilo asi jednej stvrtine uzivatelov dosiahnut urcite uspory tepla. Ako priklad uvediem
niektore domy: na Stiavnicke 209 pri zalozeni pomerovych meracov v roku 2000
zaznamenali obyvatelia usporu 25 percent. Predpokladom na rok 2001 bol nulova uspora, no
napriek tomu dosiahli dalsiu usporu 6 percent. V Podbrezovej dom TOB 1,2 –
v roku 2001 boli namontovane merace tepla – uspora predstavuje 13 percent.
Uvediem vsak aj opacny priklad – na Stiavnicke v dome 204 bola v roku 2000
uspora 2 percenta, no v roku 2001 sa spotreba zvysila o 44 percent. Ak by ste
porovnali domy v Brezne, okrem domu Frana Krala, kde este zaznamenali usporu 2,6
percenta, ostatne domy zaznamenali zvysenie spotreby tepla. Napriklad dom SDC 2,4
v roku 2000 zaznamenal zvysenie spotreby o 2,2 percenta, v roku 2001 zvysenie o
44 percent. Dom CSA v roku 2000 usporil 24 percent , no v roku 2001 sa spotreba
zvysila o 24 percent. Ale aj napriek tomu merna spotreba v Brezne na CSA je
o tretinu nizsia ako merna spotreba v Podbrezovej, v D- blokoch. Aj ked sa
mozno budem opakovat, opat zdoraznim, ze spotreba tepla je vo velkej miere okrem ineho
zavisla od spravania sa uzivatelov.
S veducou ekonomickeho useku ZP BYTOS, a.s., Ing. Verou
Bulakovou o vyuctovani sluzieb v ZP BYTOS, s. r. o.
Zvysenie cien za sluzby nemusi vzdy znamenat zvysenie nakladov jednotlivych
domacnosti. V priebehu roku 2001 doslo u nasich uzivatelov, ktori su
v sprave ZP Bytos, s.r.o., k uprave cien zalohovych predpisov:
vodne a stocne z 15,90 Sk m3 na 19 Sk/m3
za ohrev a teplo:
V roku 2001 v zmysle Opatrenia MF SR podliehala tvorba cien na tepelnu
energiu schvaleniu Okresnym uradom v Brezne.
V tabulke uvadzame schvalene ceny, i ceny, ktore budu predmetom
vyuctovania:
| Tepelny zdroj |
Schvalena cena OU v Brezne |
Skutocna cena pre vyuctovanie |
| MS 11+ D bloky |
383 Sk/GJ |
364,31Sk/GJ |
| VS 120+VS TOB |
376 Sk/GJ |
376 Sk/GJ |
| Hotel Podbrezovan |
389 Sk/GJ |
389 Sk/GJ |
| Dom Sportu |
407 Sk/GJ |
356,54 Sk/GJ |
| SDC-BYPOS s.r.o |
295 Sk/GJ |
295 Sk/GJ |
| Zapad-BYPOS s.r.o. |
295 Sk/GJ |
295 Sk/GJ |
Moj prispevok bude zamerany na analyzu najvacsej polozky v rodinnom
rozpocte, akou je teplo a tepla uzitkova voda, v zavislosti od priameho
ovplyvnovania samotnym uzivatelom. Uz treti rok sa pravidelne v obdobi vyuctovania
zameriavam na vysledky z vyuctovanie tepelnej energie, v zavislosti od
vyuzivania meracej a regulacnej techniky v bytovych domoch. Uz v prvych
rokoch nasej spravcovskej cinnosti som skonstatovala, ze stavebnicovy system
v niektorych bytovych domoch velmi nepriaznivo vplyva na vysoku mernu spotrebu tepla.
Slo predovsetkym o starsie domy na sidlisku Stiavnicka. Po mnohych stretnutiach so
samospravami vlastnikov sme si vytycili za ciel postupne:
-vyregulovat tepelny system, tak ako nam uklada zakon 70/98 (zakon
o energetike),
-na zaklade poziadaviek samosprav z prostriedkov vo fonde oprav zateplit
bytovy dom,
-zabezpecit montaz pomerovych meracov na rozuctovanie tepla v jednotlivych
domacnostiach.
Prvymi, ktori uvedeny ciel pochopili, boli vlastnici v bytovom dome
Stiavnicka 205. Postupne s poziadavkami prichadzali uzivatelia dalsich bytovych
domov, a tak v roku 2001 firmy Techem a STING spracovali vyuctovanie podla
pomerovych meracov tepla v tychto bytovych domoch:
Stiavnicka 205, Frana Krala 2, Kolkaren 27, Kolkaren 28, Stiavnicka 208
od 1. septembra 2001, Stiavnicka 209 od 1. septembra 2001.
Vo vsetkych bytovych domoch (dalej BD) - okrem Frana Krala 2 - sa vlastnici
rozhodli pre elektronicke pomerove merace tepla s lehotou funkcnosti desat rokov.
V tychto BD na zaklade vypracovanych udajov uvedenych v prislusnej
tabulke je mozne prezentovat dosiahnute vysledky, ktore potvrdzuju skutocnost, ze nie vzdy
cena moze znamenat rast nakladov v jednotlivych domacnostiach.
Pred zavedenim po zavedeni MRT a PMT
ROK 1998 ROK 1999 Rok 2000 ROK2001
| BD |
GJ |
GJ/M2 |
GJ |
GJ/M2 |
GJ |
GJ/M2 |
GJ |
GJ/M2 |
Por.merace spotr. R.2001 1998 |
Znizenie spotr.r.2001 1998 |
| Stiav. 205 |
656,89 |
0,991 |
573,50 |
0.865 |
461 |
0,696 |
459 |
0,693 |
69,9% |
30,1% |
| F.Krala2 |
1886 |
0,541 |
1842 |
0,524 |
1615 |
0,459 |
1572,50 |
0,447 |
82,62% |
17,4% |
| Kolk.27 |
|
|
|
|
922 |
0,742 |
816,61 |
0,657 |
88,5% |
11,5 |
| Kolk.28 |
|
|
|
|
1196,10 |
0,782 |
1012,30 |
0,678 |
86,7 |
13,3 |
Poznamka:
Rok 1998 je obdobie pred zavedenim pomerovych meracov tepla na Kolkarni 27 a 28
je to rok 2000, znizenie rok 2001/2000. V BD Stiavnicka 208 a Stiavnicka 209,
v ktorych doslo k zavedeniu pomerovych meracov tepla od 1. septembra 2001,
neuvadzame analyzu, nakolko by nesplnila ucel. Na zaklade predlozenej tabulky
”Vyhodnotenie spotreby tepla 2001/2000” je vsak mozne skonstatovat, ze uz za
uvedene obdobie sme zaznamenali menej spotreby v GJ (gigadzaul), v porovnani
s predchadzajucim rokom.
Najpriaznivejsie vysledky za obdobie styroch rokov dosiahla Stiavnicka 205,
ktora moze byt prikladom, ze len hospodarnym konanim v spotrebe tepla
v jednotlivych domacnostiach v sucinnosti s meracou a regulacnou
technikou je mozne dosiahnut usporu 30 percent.
Dalsim zaujimavym momentom pri analyze spotreby tepla v jednotlivych
domacnostiach su vysledky v bytovych domov na Kolkarni 28, kde sa vacsinou
hlasov rozhodli vlastnici pre pouzitie redukcnych koeficientov, ktore zohladnuju polohu
bytov.
Redukcne koeficienty uvadzame v nasledujucej tabulke:
| Redukcia |
POPIS |
| -20 |
Priestor pod miestnostou |
| -22 |
Nevykurovana pivnica |
| -20 |
Priestor nad miestnostou – plocha strecha |
| -15 |
Neupravena povala |
| -10 |
Upravena, nevykurovana manzarda |
| 0 |
Priestor pod bytom – vykurovana pivnica |
| 0 |
Redukcia pre 6.,7. a 8. poschodie |
| -10 |
Druha vonkajsia stena miestnosti |
| -18 |
Druha vonkajsia stena miestnosti, ak smeruje na sever
alebo na vychod |
| -7 |
Tretia vonkajsia stena miestnosti |
| -5 |
Dve protilahle steny miestnosti |
Na zaklade pouzitia uvedenych redukcnych koeficientov sa prejavil princip
kolektivnej solidarity, ked byty s vnutornou polohou zobrali urcitu cast nakladov na
seba v prospech bytov s nevyhodnou polohou.
Uvadzame dva porovnatelne byty s roznou polohou, s vycislenim nakladov,
ak by bol pouzity princip rozpocitania :
a) na podlahovu plochu m2
b) podla pomerovych rozdelovacov tepla bez pouzitia redukcnych koeficientov,
c) podla pomerovych rozdelovacov tepla s pouzitim redukcnych koeficientov.
VSTUPNE UDAJE:
GJ namerane na vstupe - ustr. kurenie 1012,30 GJ
Podl. plocha m2 1492,94 m2
Cena za GJ 376 Sk/GJ
Porovnanie spracovane:
- krajny byt podlahovej plochy 51,92 m2
- byt v strede 51,32 m2
Naklad na cely bytovy dom na / m2
1012,30 x 376 /1492,94 = 254,94 Sk/m2
a) krajny byt podlahovej plochy 51,92 m2 naklad 13 236 Sk stredny byt
51,32m2 naklad 13 084 Sk
b) podla pomerovych rozdelovacov tepla bez redukcnych koeficientov Naklad na teplo
celkom 380 624,80 Sk
70% na dieliky 266 437,6 Sk
30%na podl. plochu 114 187Sk
Pocet spotrebovanych dielikov v domacnosti 122 892,
naklad na 1 dielik 266 437,6 : 122 892= 2,16806,
naklad na m2 114 187: 1492,94 = 76,4819
krajny byt 51,92 m2 pocet dielikov 5071
naklad na podlahovu plochu 3971Sk
naklad na spotrebovane dieliky 10 994 Sk
naklad celkom 14 965 Sk
stredny 51,32 m2 dieliky v domacnosti 2960
naklad na podlahovu plochu 3925 Sk naklad na spotrebovane dieliky 6417 Sk
naklad celkom 10 342 Sk
c) podla pomerovych rozdelovacov tepla s pouzitim redukcnych koeficientov
dieliky po uprave 102 876,60
naklad na 1 dielik 2 5898
krajny byt 51,92m2 upravene dieliky 3271,68
naklad na podlahovu plochu 3971Sk
naklad na redukcne dieliky 8493 Sk
naklad celkom 12 464 Sk
stredny byt 51,32 m2 dieliky 2960
naklad na podlahovu plochu 3925 Sk
naklad na dieliky 7665 Sk
naklad celkom 11 590 Sk
Rekapitulacia:
| Vymera |
Poloha |
Naklad na podl. plochu |
Naklad redukcne koeficienty. |
Naklad na skut. spotrebu bez RK |
| 51,92 m2 |
krajny byt |
13 236 |
12 464 |
14 965 |
| 51,32m2 |
stredny byt |
13 084 |
11 590 |
10 342 |
Cielom mojho prispevku bolo strucne poukazat na moznosti sposobu vyuzitia
meracej a regulacnej techniky podla vlastnikov bytov, s dopadom na ich naklady
na domacnosti. Naklady na teplo a teplu vodu tvoria cca 70 percent vsetkych nakladov
na domacnost a preto je potrebne vyuzit vsetky ponukane moznosti na ich ovplyvnenie.
Pozorne by si mali tieto riadky precitat predovsetkym majitelia bytov, ktori stale vahaju
a nevedia sa rozhodnut, ci si zaviest pomerove merace tepla do domacnosti. Na tento
ucel pritom mozu pouzit aj financne prostriedky z fondu oprav.
Od roku 2003 tvorba cien tepelnej energie prejde do posobnosti Regulacneho uradu
SR. Co tato zmena prinesie ukaze kratka buducnost a nasa financna situacia.
|
