PODBREZOVAN   10/2002

STRANA 1

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Aktuality

<<<

S Ing. Juliusom Krivanom, obchodnym riaditelom

Nie presne, ale valcovane...

Aka je sucasna situacia v zabezpeceni zakazkovej naplne? Opytali sme sa Ing. Juliusa Krivana, obchodneho riaditela nasej spolocnosti:

*Zacnime s valcovanymi rurami.

- Povodne planovany objem valcovne rur na mesiac maj sme z 9100 ton znizili na 7820 ton, no nakoniec sa nam podarilo zabezpecit zakazkovu napln len na 7562 ton. Ani upraveny plan v aprili sme teda nedokazali naplnit.

* Co povazujete za hlavnu pricinu?

- Nepriaznive obdobie na oceliarskom trhu pretrvava. Boli tendencie, ze v priebehu aprila, maja sa situacia zlepsi, nie je to vsak pravda. Potvrdili to aj vysledky nasich rokovani na medzinarodnom veltrhu TUBE 2002 v Düsseldorfe. Situacia je aj nadalej, hlavne v Nemecku, komplikovana. Zlepsenie nemozno ocakavat ani v letnych mesiacoch. K zmierneniu situacie by malo dojst az po volbach v Nemecku, ktore sa uskutocnia v septembri tohto roku.

* A co ostatne prevadzkarne?

- V maji su zakazkami naplnene zvarovna rur velkych priemerov, taharen rur 1, taharen rur 2, hutnicka druhovyroba. Zakazky na odbyt hydraulickych rur a redukcii sa tiez zhoduju s planom. Mierne pod planovane mnozstva sme v produkcii oblukarne a v suvislosti so znizenou vyrobou vo Vitkoviciach sme ani plan  oceliarne nenaplnili.

* Ake su vyhliadky na nasledujuci mesiac?

- Vo valcovni rur plan predaja predstavujuci  objem 9100 ton sice zatial znizeny nebol, nase predpoklady vsak vychadzaju zo situacie tohto mesiaca, co znamena objem zhruba 7500 ton. Zakazkova napln pre vyrobu zvarovne rur velkych priemerov, oblukarne, taharne rur 1 a taharne rur 2 by mala byt podla nasich prognoz naplnena. V oceliarni, podobne ako v maji, nesplnime planovany objem 5500 ton, coho dovodom bude opat vypadok vyroby vo Vitkoviciach. V hutnickej druhovyrobe je planovany objem 430 ton zabezpeceny na 95 percent uz dnes, odbyt pre hydraulicke rury bude naplneny v priebehu mesiaca a redukcie mame potvrdene na cely kvartal.

Paradoxom je, ze nase ocakavania poklesu dopytu po presnych rurach sa nenaplnili. Naopak, daleko vaznejsia sa javi situacia s valcovanymi rurami. Po niekolkych - v tomto smere bezproblemovych - rokoch sa nam planovane objemy nedari naplnit podla predstav. V uplynulych dnoch sme rokovali na pode nasej obchodnej spolocnosti PIPEX Italia s nemeckymi odberatelmi, ktori nam potvrdili, ze sklady sa neuvolnuju podla predpokladov a zakaziek je podstatne menej ako predstavoval odhad pre druhy stvrtrok roku 2002.


<<<

Povrava sa, ze...

... Zeleziarne Podbrezova preberaju zdravotnicku starostlivost na Horehroni do svojich ruk. Co je na tom pravdy?, o odpoved sme poziadali Ing. Vladimira Sotaka, generalneho riaditela nasej spolocnosti:

- V skutocnosti je pravda niekde v strede. Zeleziarne Podbrezova nemaju zaujem brat do svojich ruk zdravotnictvo, pretoze nedisponuju odbornymi zamestnancami, ktori by vedeli dokonale zdravotnictvo spravovat. Pravda je ale taka, ze slovenske zdravotnictvo je vo velmi zlom stave. Uz priemerne vzdelany obcan Horehronia vie, ze v zdravotnictve chybaju peniaze. Chyba je v tom, ze od zaciatku tvorby systemu zdravotneho poistenia a  prerozdelovacieho procesu zo strany statu nie su vytvorene ferove a ani spravodlive podmienky. Aj to, co vytvorene je, sa nedodrziava. Neexistuje vymozitelnost prava. Nasu ekonomiku riadia odborne slabo zdatni ludia, a potom situacia vyzera tak, ako vyzera. Mame zaujem, aby o nasich zamestnancov, ich rodinnych prislusnikov, ale aj o ostatnych obcanov Horehronia bolo aj po zdravotnej stranke dobre postarane. Zial, vacsina institucii v regione si svoje povinnosti neplni ani zdaleka tak, ako ZP. Napriklad v uplynulom roku sme do statneho rozpoctu odviedli 745 milionov korun. Z tychto penazi sa do regionu na investicie – pravda, nepocitam do toho podporu v nezamestnanosti - podla mojho vedomia vratilo velmi malo.

zelg0210.jpg (9573 bytes)Vzhladom na to, ze vlada a parlament navrhli moznost tranformacie niektorych vybranych nemocnic na neziskove organizacie, rozhodli sme sa v spolupraci s vedenim NsP v Brezne, Petrochemy Dubova a mestom Brezno poziadat o transformaciu tejto nemocnice na neziskovu organizaciu. Chcem si vazit vsetkych zamestnancov nemocnice, lekarov, stredny i obsluzny personal. Moja predstava je taka, ze v spolupraci uvedenych subjektov, urcenim serioznych pravidiel hospodarenia nemocnice, starostlivosti o pacientov, mozno z nej urobit dobru nemocnicu, ktora bude poskytovat standardnu zdravotnu starostlivost na pozadovanej urovni. V minulosti ZP investovali do tejto nemocnice vela financnych prostriedkov - a bol by som rad, keby si vsetci ti, ktori do breznianskej nemocnice nedali ani korunu uvedomili, ze to boli nami zarobene peniaze, neslo o ziadne dotacie. Nasim zaujmom je, aby zariadenie zabezpecene za nase financne prostriedky sluzilo ludom. Tento projekt by mal sluzit k prevychove horehronskych “intelektualov”, ktori by si mali uvedomit, ze na zaciatku tretieho tisicrocia je nasou povinnostou pripravit aj tento region na vstup do struktur Europskej unie. Zo svojho pohladu to chapem ako moralnu povinnost najsilnejsieho subjektu. Zo svojich zivotnych skusenosti uz totiz viem, ze mnohi z tych, ktori by mali moznost riadit zdravotnicku starostlivost na Horehroni, by ju riadili vdaka svojim moralnym vlastnostiam neseriozne. Podbrezova, ci sa to niekomu paci alebo nie, je a aj zostane najsilnejsim subjektom regionu a preto musi byt aj tahunom jeho rozvoja.
Skutocnost, ze sa uchadzame o takyto projekt, by mala byt zaroven pre vsetkych zamestnancov nemocnice motivaciou k tomu, aby este viac na sebe pracovali, aby prehodnotili pred vlastnym svedomim svoje odborne vedomosti, schopnosti, moralne vlastnosti, vztah k regionu, k ludom. Velmi dolezite je uvedomit si, ze ak nebudeme na seba navzajom pozitivne posobit, budeme sami proti sebe. Neustale tvrdim, ze buducnost nasho regionu mame v rukach a zalezi od nas, ako sa k tomu postavime.
Takze na zaver, nechceme preberat zdravotnicku starostlivost, chceme iba garancie pre nasich zamestnancov a cely region Horehronia.


<<<

Schema Spolocenstva o environmentalnom manazerstve a audite

EMAS

V sucasnosti je v procese schvalovania navrh zakona o systeme environmentalne orientovaneho riadenia a auditu, ktorym sa do pravneho poriadku Slovenskej republiky transportuje Nariadenie EU c. 761/200/EC, umoznujuce dobrovolnu ucast organizacii v scheme Spolocenstva pre environmentalne manazerstvo a audit EMAS II, ktory predstavuje novy, dynamicky nastroj ochrany zivotneho prostredia a trvalo udrzatelneho rozvoja. Je zalozeny na aktivnom pristupe manazmentu podnikov a ich zamestnancov, na spolocnej, ale delenej zodpovednosti so statnou a verejnou spravou, na zodpovednom pristupe k rozhodovaniu o otazkach zivotneho prostredia zo strany sirokej verejnosti.
 

K uvedenej problematike sa 23. aprila 2002 uskutocnila v Bratislave konferencia s medzinarodnou ucastou, ktorej sa zucastnili aj zastupcovia nasej spolocnosti - Ing. Pavol Fasko, veduci odboru technickeho dozoru a Ing. Milan Stulrajter. Z ich poznatkov vyberame:

Co prinasa firmam ucast v EMAS?

Vyhod je vela, z tych najvyznamnejsich je to kvalitne environmentalne manazerstvo, pridana doveryhodnost, zlepseny moralny profil a timova praca zamestnancov, zvysene povedomie personalu, zlepseny imidz firmy, nizsie poplatky a menej kontrol, nove obchodne prilezitosti, zvysena dovera klienta, lepsie vztahy s klientmi.

Co je potrebne k registracii?

Predovsetkym vykonat environmentalne preskumanie svojich cinnosti, zaviest efektivny system environmentalneho manazerstva, s cielom zlepsovania svojho environmentalneho spravania, poskytnut vyhlasenie o svojom environmentalnom spravani.

Co, ak organizacia uz certifikovana podla ISO 14 001 je?

Komisia rozhodla, ze medzinarodna norma pre systemy environmentalneho manazerstva ISO 14001 moze byt zakladnym kamenom pre EMAS. Prevzatie normy ISO 14001 na zavedenie systemu environmentalneho manazerstva ako casti EMAS umozni organizaciam postupit vyssie z ISO 14001 k EMAS bez opakovaneho usilia.

Kto moze byt zapojeny do EMAS?

Je pristupna pre kazdu organizaciu vo verejnom a sukromnom sektore, ktora chce zlepsit svoje environmentalne spravanie. Schema je pristupna vsetkym clenskym statom Europskej unie a dalsim statom v Europskej ekonomickej oblasti. Rastuci pocet kandidatskych krajin zavadza EMAS z dovodu pripravy vstupu do EU.


<<<

PODBREZOVAN    10/2002

STRANA 1

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6