Od roku 1965 az do roku 2002, teda viac ako 30 rokov platil
v pracovno-pravnych vztahoch zakladny kodex – Zakonnik prace, vydany
v Zbierke zakonov ako zakon c. 65/1965, spolu s dalsimi doplnujucimi zakonmi,
suvisiacimi a vykonavacimi predpismi, ako aj mnohymi zmenami a doplnkami.
Kedze na Slovensku doslo po r. 1989 k zasadnym zmenam politickeho
a ekonomickeho systemu, bolo nevyhnutne reformovat aj cely pravny poriadok
spolocnosti, vratane pracovneho prava. Aj ked od roku 1990 boli schvalene mnohe ciastkove
zmeny a upravy v Zakonniku prace, bolo potrebne pripravit novy Zakonnik prace,
ktory by zodpovedal podmienkam trhoveho hospodarstva a bol v sulade
s legislativou Europskej unie.
Dna 2. jula 2001 prijala NR SR zakon c. 311/2001, ktorym schvalila novy Zakonnik
prace. Ihned po jeho publikovani sa stal tercom vaznej kritiky zo strany zamestnavatelov,
zamestnancov i politickych stran, ktori pozadovali oddialenie jeho ucinnosti
a okamzitu novelizaciu. Vysledkom je novela noveho Zakonnika prace, a to zak. c.
165/2002, ktory upravil najkritizovanejsie ustanovenia a nadobudol ucinnost spolu so
Zakonnikom prace od 1. aprila 2002 (s vynimkou niektorych ustanoveni Zakonnika prace,
ktore nadobudnu ucinnost po prijati SR do EU).Ake podstatne zmeny novy
Zakonnik prace priniesol, zhrnieme v niekolkych bodoch:
novy ZP ma uplne inu strukturu, clenenie, nazvy casti, ako aj odlisne
paragrafove znenie,
- je komplexnejsi ako stary ZP – zahrna ustanovenia vykonavacieho vladneho
nariadenia, zakona o mzde ako aj zakona o odstupnom,
- s cielom posilnit zmluvnu slobodu ucastnikov stanovuje maximalne
a minimalne hranice v pracovno-pravnych vztahoch, ktore mozu byt vyhodnejsie
upravene v ramci kolektivneho vyjednavania,
- zrusil sposob vzniku pracovneho pomeru vymenovanim a volbou,
- ustanovuje maximalny 58 hodinovy tyzdenny pracovny cas (40 hodin pracovny cas
a najviac 18 hodin prace nadcas u vsetkych zamestnavatelov spolu),
- posilnuje princip rovnosti a zakaz diskriminacie vo vsetkych svojich
ustanoveniach,
- zakazuje zamestnavatelovi v predzmluvnych vztahoch vyzadovat od uchadzaca
o zamestnanie osobne udaje,
- zabezpecuje zvysenu ochranu mladistvych pri vstupe do zamestnania, ochranu deti
pri vynimocnom vykone lahkych prac,
- stanovuje poziadavky na zosuladenie rodicovskych a pracovnych povinnosti
u oboch rodicov,
- posilnuje v mnohych ustanoveniach postavenie odborovej organizacie.
Okrem uvedenych uprav priniesol Zakonnik prace mnozstvo dalsich zmien. Blizsie
sa konkretnou upravou mozeme zaoberat v niektorom z buducich vydani novin, resp.
v odpovediach na vase pripadne otazky.
Vyzivne prostrednictvom statu
Rodicom, ktorych byvaly partner dlhodobo odmieta plnit svoje povinnosti
a prispievat na vyzivu deti, pomoze stat. Navrh predpoklada vznik statneho fondu
nahradnej vyzivy (FNV), do ktoreho by sa vlozilo 1,5 miliard korun, dalsie zdroje by mali
pochadzat okrem ineho z darov a inych prispevkov od tuzemskych
a zahranicnych pravnickych a fyzickych osob, vynosy z cennych papierov
nadobudnutych od inych subjektov, vynosy z loterii, dotacii statneho rozpoctu. Fond
by mal zacat posobit od 1. novembra 2002. Rodic, ktory ma zverene deti do vychovy, bude
mat moznost poziadat o prispevok, a to okresny urad alebo priamo ministerstvo
prace. Podmienkou na ziskanie prispevku z FNV je sudne rozhodnutie, ze druhy rodic ma
platit vyzivne v stanovenej vyske, a doklad o tom, ze ziadatelia
o prispevok poziadali sud o nuteny vykon jeho rozhodnutia, teda o exekuciu.
Nebude stacit vyhlasenie, ze druhy rodic neplati alimenty. Zaroven treba predlozit
potvrdenie mesta alebo obce o tom, ze opravnena osoba zije s nezaopatrenym
dietatom v spolocnej domacnosti a riadne sa o dieta stara, skola musi
potvrdit, ze dieta ju riadne navstevuje. Opravnena osoba bude moct ziskat prispevok az na
dvanast mesiacov. Potom musi predlozit opat vsetky doklady, aby ziskala prispevok na
dalsich dvanast mesiacov. Ak druhy rodic zacne platit, je povinny poberatel prispevkov
tuto zmenu ohlasit. Stat si bude od neplatiaceho rodica vymahat vyplatene prispevky
vratane urokov z omeskania. |
