ZP a.s. NEWS

S obchodnym riaditelom Ing. Juliusom Krivanom o zakazkovej naplni

Vyvoj zakazkovej naplne je na urovni planu

- V septembri, hoci uz mame jeho polovicku za sebou, bol v prevadzkarni valcovna bezsvikovych rur planovany objem 9300 ton rur. K dnesnemu dnu (13. septembra- pozn. red.), sa nam v sortimente ocelovych bezsvikovych rur podarilo zabezpecit zakazkovu napln na 8714 ton, co predstavuje mierne zvysenie v porovnani s predchadzajucim obdobim, nedokazali sme vsak naplnit plan. Lepsia bola situacia vo zvarovni rur velkych priemerov, kde sme planovany objem rur prekrocili o 27 ton. V stredisku oblukaren skutocnost 268 ton prevysila planovane objemy vyroby ocelovych bezsvikovych navarovacich oblukov o 58 ton a stredisko, vzhladom na zvysene objednavky, preslo na trojzmenny vyrobny cyklus. Vdaka dobrej obchodnej politike obchodnej spolocnosti PIPEX sa nam v obidvoch taharnach rur podarilo prekrocit planovane objemy. V prevadzkarni taharen rur 1 o 26 ton a v taharni rur 2 o 63 ton. Naopak, v sortimente valcovanych rur sme ziskali viac zakaziek priamym vyvozom a obchodnou cinnostou na slovenskom trhu (domacom teritoriu). Planovane objemy sa nam nepodarilo naplnit ani v prevadzkarni oceliaren, kde bol stanoveny plan pre kontinualne odlievane bloky 5500 ton a skutocnost predstavuje 4660 ton. Rovnaka situacia je aj vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby, plan stanovoval 460 ton a v skutocnosti sme dosiahli odbyt pre 434 ton a len na 75 percent sme pokryli odbyt HP rur. Uvedene potvrdzuje skutocnost, ze tri posledne menovane prevadzkarne su mierne pod urovnou planu.

*Ako sa vyvija zakazkova napln na buduci mesiac a ake su vyhlady na posledny stvrtrok?

- V prevadzkarni valcovna rur bol objem vyroby planovany so zretelom na stvorcatovy pracovny rezim na 9000 ton, jeho naplnenie odhadujeme na 8500 az 8700 ton. V stredisku oblukaren planovany objem 230 ton ocelovych navarovacich oblukov zabezpecime. Rovnaka situacia je vo vyrobkoch taharne rur 1. V taharni rur 2 bol na oktober stanoveny vyssi plan v porovnani s predchadzajucimi mesiacmi, a to aj vzhladom na poziadavky PIPEX-u. V oceliarni je planovany objem 5500 ton, v skutocnosti ocakavame vyrobu kontinualne odlievanych ocelovych blokov v objeme 4500 az 5000 ton. Uz dnes mozeme konstatovat, ze prevadzkaren druhovyroba ma oktobrovy plan prekroceny o 11 ton, v HP rurach su planovane objemy 20 ton a v redukciach 4 tony.

A ako to vyzera v stvrtom stvrtroku? Plan v sortimente presnych bezsvikovych rur sa nam podari splnit, mozno aj mierne prekrocit. Rovnaka situacia sa javi v sortimente ocelovych navarovacich oblukov. Ocakavame mierne problemy v sortimente zvaranych rur velkych priemerov, nakolko najviac tychto vyrobkov predavame v letnych mesiacoch. Vo valcovni bezsvikovych rur predpokladame pokracovanie doterajsieho vyvoja.

<<<

Obcianske zdruzenie KLUB 500 vzniklo v aprili 2002. Je to klub zdruzujuci vlastnikov prosperujucich slovenskych firiem, ktori zamestnavaju viac ako patsto zamestnancov. Predsedom KLUBU 500 je Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel ZP a.s. Na svojom septembrovom zasadnuti klub prijal vyhlasenie, ktore uvadzame v celom zneni:

VYHLASENIE KLUBU 500

Vazeni spoluobcania!

Nadchadzajuce volby velmi vazne prehovoria do buducej orientacie Slovenska. Zalezi nam na osude tejto krajiny, preto chceme vyzvat spoluobcanov k starostlivemu vyberu politikov, politickych stran a hnuti pri volebnom rozhodovani.
Clenovia Klubu 500 predstavuju spolocne jedneho z najvacsich platitelov dani v tomto state, chcu, aby vytvorene financne prostriedky smerovali do rozvoja Slovenska. Reprezentujeme skupinu firiem, ktore v poslednom desatroci preukazali zivotaschopnost, maju vysporiadane zavazky voci statu a su garantom zamestnanosti.
Klub 500 sa obracia na obcanov Slovenskej republiky az po absolvovani rozhovorov s predstavitelmi politickych subjektov, o ktorych si myslime, ze maju sancu vytvorit novu vladu a byt v novom parlamente.
Neosobujeme si pravo hodnotit, ako sa mate rozhodnut vo volebnej miestnosti. Sme ale presvedceni o tom, ze mnohe politicke strany a hnutia prezentuju na verejnosti nerealne sluby. Nikdy ich nenaplnia.
Ti politici, ktori uz sklamali, nemali by dostat nase preferencne hlasy. Naopak treba dat sancu novym ludom, ktori svojou odbornostou a moralnymi vlastnostami budu schopni riesit nahromadene problemy krajiny.
Politici, ktorych postavime do cela statu a parlamentu, budu rozhodovat o prerozdeleni vydavkov statneho rozpoctu, kazdy rok zhruba o 250 miliardach korun.
Spolocne mozeme rozhodnut o tom, ci sa zaradime do civilizovanej europskej spolocnosti statov prostrednictvom EU a NATO alebo zostaneme na okraji zaujmu investorov a politikov.
Stretnutie so zastupcami diplomatickych zborov nam jednoznacne potvrdilo zaujem zahranicia o to, aby Slovensko bolo clenom Europskej unie a NATO.

Spoluobcania, nedajte na prazdne sluby a nerealne vizie politikov, ktori boli uz v minulosti spajani s roznymi kauzami, za tie spolocne zaplatime.

Uvedomte si, ze zvoleni politici budu rozhodovat o nasich peniazoch, ktore vsetci prostrednictvom dani odvadzame.

<<<

System riadenia bezpecnosti prace (SRBP)

– bezpecnostny system kazdeho pracoviska

Ako sa vyvija a zdokonaluje riadenie inych aspektov v zivote cloveka alebo v historii vyrobnej organizacie, akou moze byt kvalita vyrobkov, postupne i oblast bezpecnosti a ochrany zdravia dosahuje ciel urcitych systemovych krokov.

Od vyvoja tvorby a cielavedomej cinnosti cloveka neustalym zdokonalovanim prechadza i samotne riadenie bezpecnej prace, pozitivne vplyvanie na vlastnu bezpecnost cloveka pri praci a bezpecnost pracovnych kolektivov pre cielavedome plnenie pracovnych a ostatnych suvisiacich uloh.

Je treba povedat, ze pre ochranu zdravia a bezpecnost pri praci existuje zakonny ramec, ktory vymedzuje a vyzaduje od organizacii take riadenie svojich cinnosti a spravanie sa zamestnancov, pripadne inych osob zdrziavajucich sa na pracoviskach organizacie alebo v jeho areali, aby nedochadzalo k neziaducim javom, k neziaducim udalostiam.

Skusenosti a prax potvrdili, ze vydanie zavaznej platnej legislativy, zakona, samo o sebe neprinasa casto ocakavany efekt. Preto mnohe staty, odvetvia priemyslu, vedecke spolocnosti, institucie vyhladavali sposoby a riesenia v minulosti u nas i vo svete a vytvarali urcite vnutorne systemy, tiez tzv.“narodne programy BOZP” , ktorych hlavnym cielom je inspirovat siroku verejnost, motivovat organizacie k bezpecnemu spravaniu sa, k bezpecnemu vykonu prace.

Z narodnych programov mozno spomenut napr. nemecky program ASCA, ktory vychadza z filozofie, ze presadzovanie bezpecnosti prace je efektivne vtedy, ked nespociva len v napravani zistenych nedostatkov, ale skuma priciny opakovaneho vyskytu. V Norsku bolo uz v roku 1991 kralovskym dekretom prijate nariadenie Internal Control, ktore podnikom predpisuje “systematicke sledovanie vsetkych okolnosti suvisiace s pracou s cielom chranit zdravie a zlepsit bezpecnost pri praci. Finsky program Tuttava si kladie za ciel poskytnut taky system riadenia, ktory zavedie na pracovisku poriadok, zlepsi pracovne podmienky a bezpecnost s optimalizaciou vyrobnych tokov. V susednom Polsku je vytvoreny program Malwa, ktory riesi komplexnejsie system predchadzania neziaducim urazom, v Cechach zavedeny narodny projekt, alebo skor kampan “Bezpecny podnik”, s cielom motivovania podnikov, aby systematicky riesili BOZP.

Na Slovensku bol rozpracovany v rokoch 1997-1998 narodny program BOZP s predbeznym nazvom “Zebra”, v ktorom mali svoju ucast slovenske institucie, niektore vyrobne organizacie, za externej spoluprace zahranicnych institucii z Holandska, Nemecka, Velkej Britanie, Polska, Ceskej republiky. Nechybali ani medzinarodne institucie (NIOSH -Narodny institut BOZP, Europska komisia DG5 atd). Nazov bol vytvoreny z principu sledu: Zdravie - Environment- Bezpecnost-Riadenie - Akost a jeho zakladnou filozofiou bolo bezpecne dosiahnut ciel kvalitnej vyroby bez ujmy na prostredi a najma zdravi cloveka, ako mozno bezpecne prejst po vyznacenom prechode pre chodcov, po “zebre” na druhu stranu, na stanoveny ciel kvalitnej vyroby.

Pre samotne organizacie, podniky postupne vznikali odporucania pre zavadzanie SRBP. Mozno spomenut niektore: Medzinarodna organizacia pre riadenie bezpecnosti (International Safety Management Organisation-ISMOL) vyvinula v roku 1996 normu “Riadiace systemy pre bezpecnost a ochranu zdravia” nazvanu “ISA 2000”, ktora deklarovala schopnost zintegrovania sa s inymi riadiacimi systemami. Ohodnotenie a certifikacia ISA 2000 malo byt dostupne vyhradne od Medzinarodneho certifikacneho uradu (International Certification Body). Bola vytvorena ako ISO norma, co malo zabezpecit lahsiu integraciu. Je relevantna pre vsetky odvetvia priemyslu, cez male vyrobne zariadenia, tiez urady, hotely. Vysla v roku 1997 pod hlavickou SGS & ISMOL ISA 2000. V tomto roku vysla aj norska specifikacia DNV “Norma na certifikaciu systemu manazerstva bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci” (OHSMS), a mnohe dalsie odporucania a usmernenia.

Je vidiet, ze vo vyvoji bola citelna potreba zavedenia vseobecne platneho systemu, podobneho, ako je v kvalite medzinarodne uznavana specifikacia ISO 9001, alebo environmentu ISO 14001.

Pri tvorbe tohoto systemu sa vsak narazalo na viacere uskalia, ktore spocivali najma v urovni kultury cloveka, spolocnosti, statu, kultury prace a najma na tom, ako dosiahnut “meranie a tym porovnavanie dosiahnutej kvality bezpecnej prace” medzi organizaciami, medzi jednotlivymi rezortmi priemyslu a tiez v medzinarodnom, v medzistatnom meradle. Nazorne - pokial ide o kvalitu, posudenie kvality vyroby je jednoduche, staci posudit poziadavky povolenej tolerancie a zistime, do akeho kvalitativneho stupna je vyrobok mozne zaradit, resp. ci su splnene poziadavky umiestnenia vyrobku na trhu. V systeme environmentu je dolezitou poziadavkou uskutocnovat podnikatelsky zamer s minimalnym dopadom na zivotne prostredie.

Jednym z hlavnych dovodov, preco norma 18 001 nevychadza pod hlavickou medzinarodnej institucie ISO je skutocnost, ze respektuje narodnu kulturu, kulturu prace roznych narodov a krajin, pricom pre vytvaranie ci uz statnych tzv. narodnych programov BOZP je ponechany priestor. Organizacia, ktora sa rozhodne deklarovat systemovost riadenia BOZP v zmysle OHSAS 18 001 dava na vedomie, ze ma eminentny zaujem o bezpecnost vyroby a svojich zamestnancov, minimalizovanie vzniku neziaducich udalosti a tieto kriteria bude vyzadovat i od svojich subdodavatelov. Na tento britsky standard BSi OHSAS 18001 postupne nabiehaju nielen europske krajiny, ale aj krajiny zo zamoria.

Nakolko sa i nasa organizacia prihlasila pre plnenie tohoto standardu systemoveho riadenia bezpecnosti prace, pre zvysenie povedomia a aktualnosti kazdeho pracoviska v ZP a.s., bude v Podbrezovane pravidelna rubrika “ Okienko SRBP”, v ktorom budeme pravidelne prinasat informacie a aktuality zavadzania tohoto systemu u nas. Svoje otazky, podnety mozete zadavat svojim clenom realizacneho timu v zmysle Rozhodnutia c.18/2002 GR , resp koordinatorovi SRBP na tel.c.2770, alebo elektronickou postou majer.ondrej@zelpo.sk.

Ing.Ondrej Majer
koordinator SRBP

<<<

Desatrocie podnikovej predajne v retrospektive

Predaj sme zefektivnili

Desiate vyrocie svojho vzniku v tomto roku oslavila podnikova predajna nasej akciovej spolocnosti. Ako hodnoti uplynule obdobie jej veduci Ing. Ivan ZEMKO?

- Kedze vo funkcii veduceho podnikovej predajne posobim len piaty rok, nemozem podrobne hodnotit cele obdobie. Napriek tomu sa vsak pokusim na zaklade ziskanych informacii priblizit cele desatrocie jej existencie. Zaciatky, v roku 1992, boli tazke. Zacalo sa budovanie niecoho noveho, bol to vstup na neznamu podu. Chybali skusenosti s priamym predajom, pri odbere rur s platbou v hotovosti. Boli to ine zakony, ine danove podmienky ako pri predaji prostrednictvom obchodneho oddelenia. Naviac, hlavnu skupinu predavaneho sortimentu v tom obdobi tvoril prebytkovy material zo skladov odboru zasobovania, resp. prevadzkovych skladov.

V obdobi do roku 1996 tvoril sortiment predajne aj stavebny material z likvidovanej stavebnej udrzby. Neskor, ked nastali problemy s platbou zakaznikov na priame odbery z vyroby, zacal sa realizovat priamy predaj zakaziek prostrednictvom predajne. V roku 1995 doslo k prestahovaniu predajne do terajsich priestorov. Dovtedy mala sidlo v priestoroch dopravy. V tomto obdobi sa presunulo aj tazisko predavaneho sortimentu na hlavnu skupinu vyrobkov Zeleziarni Podbrezova a.s. a rury s oblukmi tvorili cca 85 percent predavaneho sortimentu. Velmi dobre sa predavali rurove navarovacie obluky, na tisice kusov.

V tom case bolo realizovanych cca 80 percent obchodnych pripadov formou nakladky vo vyrobnych prevadzkarnach a naslednou platbou v predajni. Tento sposob predaja bol komplikovany a neprehladny. K jeho zmene doslo v roku 1997, ked po urcitych problemoch doslo k personalnym zmenam. Na horucu stolicku veduceho predajne som sadal s odhodlanim a hlavou plnou planov. Dnes, po piatich rokoch posobenia vo funkcii, mozem spokojne konstatovat, ze sa mi podarilo vela planov zrealizovat. Dovolim si tvrdit, ze v poslednych rokoch sa nam podarilo zefektivnit predaj vyrobkov Zeleziarni Podbrezova a.s., coho dokazom je spokojnost vacsiny zakaznikov. No napriek tomu sa najdu vynimky, ktore potvrdzuju pravidlo. To je vsak motivacia pre vsetkych pracovnikov predajne.

* Pat rokov vasho posobenia prinieslo urcite mnohe zmeny. Spomeniete, ktore boli vyraznejsie?

- Za pat rokov posobenia noveho osadenstva predajne doslo k viacerym zmenam vybavovania zakaznikov. Vdaka pripojeniu predajne na podnikovu siet mozeme zakaznika v realnom case informovat o skladovych zasobach, vdaka comu vybavime viac obchodnych pripadov. Zmena nastala aj v odbere materialu. Dnes realizujeme 99 percent nakladky v sklade predajne, kde rury zvazame nasim podnikovym vozidlom, pripadne vagonom. Vdaka tomuto sposobu sme odbremenili expedicie jednotlivych prevadzkarni a urychlili nakladanie na vozidla zakaznikov. V spolupraci s prepravnymi spolocnostami TEN EXPRES, MG EXPRES a UPS ponukame zakaznikom aj moznost dopravy tovaru. Z poslednych aktivit by som chcel spomenut upravenu vstupnu komunikaciu na parkovisko pred halou skladu predajne, cim sa znizilo riziko vzniku dopravnej nehody pri vjazde ci vyjazde na resp. z cesty I. triedy.

* Spomenuli ste zmeny v predaji, co tieto zmeny priniesli z hladiska ekonomickeho spracovania dokladov ?

- V oblasti ekonomiky a spracovania dokladov nastalo za posledne roky taktiez niekolko velmi podstatnych zmien. Do roku 1998 prebiehalo cele spracovanie dokladov v odbore informatiky. Po urcitych zmenach v spracovani presla podstatna cast zodpovednosti za spracovanie dokladov do kompetencie ekonomky predajne. V jej kompetencii je taktiez cela ekonomicka agenda pri objednavani, dovoze a naslednom predaji externeho tovaru, ako su rurove navarovacie obluky velkych priemerov dovazanych zo SVINOVA (Cesko), SIEKMANU (Nemecko, ci agenda pri predaji ocelovych blokov do SISAKU (Chorvatsko).

*Dokazete desatrocie fungovania predajne zhrnut do reci cisiel ?

- V roku 1992 bol predany tovar v objeme cca 6 milionov korun, o rok neskor to uz bolo za 16,5 milionov korun. Z obchodneho hladiska bol najuspesnejsi rok 1995, ked bol predany tovar v hodnote cca 33,9 milionov korun, a to aj vdaka uz spominanemu vypredaju skladovych zasob. Za poslednych pat rokov sme zaznamenali najuspesnejsie obchodovanie v roku 2000, ked sme dokazali predat tovar za cca 26,5 milionov korun. Po tomto uspesnom roku doslo k recesii na trhu s hutnickymi vyrobkami, co sme v predajni pocitili na vacsom pocte obchodov, avsak objem jednotlivych obchodov klesol. Zakaznici si kupuju len mnozstva, ktore momentalne potrebuju do vyroby a taktiez poklesol zaujem obchodnych firiem. Pre ilustraciu uvediem cisla z predchadzajuceho obchodneho roka: prostrednictvom drobneho predaja sme predali 350 ton valcovanych rur, 245 ton presnych rur, takmer 20 ton rurovych navarovacich oblukov a 115 ton stlpikov, v celkovej hodnote cca 20 milionov korun. Na priprave a predaji tovaru sa dnes v podnikovej predajni podiela sedem zamestnancov.

* Mnohe z vasich predsavzati sa uz naplnili, co planujete zmenit v najblizsej buducnosti?

- Z planovanych zmien by som chcel spomenut najma tie, ktore nam pomozu zlepsit pracovne prostredie a podmienky. V dohladnej dobe chceme zrealizovat vystavbu dopravnikov k deliacej pile a prestavbu vstupnych bran do skladu predajne. V stadiu riesenia je aj nakup noveho nakladneho vozidla, ktore by malo nahradit nasu viac ako 25 rokov staru AVIU, do udrzby ktorej rocne investujeme nemale financne prostriedky. V buducom roku by sme chceli do kancelarie predajne doplnit jeden vykonny pocitac.

V podnikovej predajni sa za desat rokov vystriedalo 19 zamestnancov, 4 ucni na prevadzkovej praxi a 5 brigadnici pocas letnych brigad. Vsetkym by som sa chcel podakovat za pracu, ktoru pri vzniku ci dalsom rozvoji predajne odviedli. Zvlast sa chcem podakovat vsetkym, ktori mi pomohli za poslednych pat rokov pri vedeni predajne.

<<<

S Ing. Martinou Cernakovou, metodickou uctovnictva

INVENTARIZACIA PREDO DVERMI

*Co nas caka v tohtorocnom inventarizacnom obdobi?

- V zmysle zakona c. 563/1991 Zb., v zneni neskorsich predpisov, bude v Zeleziarnach Podbrezova a.s. vykonana periodicka inventarizacia majetku a zavazkov za rok 2002, ktora sa uskutocni v dvoch etapach. V prvej etape, s terminom k 1. oktobru 2002 bude inventarizovany hmotny investicny majetok (budovy, stroje, dopravne prostriedky a inventar) a zasoby (material na sklade, tovar v podnikovej predajni a zasoby vlastnej vyroby). V druhej etape, k terminu 31. december 2002 sa bude inventarizovat ostatny hmotny investicny majetok (predmety z drahych kovov, modely, pozemky, umelecke diela a ostatny HIM), ako aj drobny hmotny a nehmotny investicny majetok, nehmotny investicny majetok, rozostavane investicie, poskytnute preddavky na NIM a HIM, financne investicie, opravne polozky, material a tovar na ceste, ostatny majetok evidovany na uctoch uctovnej triedy 2, 3 a 4.

Clenovia ciastkovych a riadiacich inventarizacnych komisii sa budu riadit vnutropodnikovou Smernicou S - 408 “Inventarizacia majetku a zavazkov ZP a.s.”, obsahujucou zasady a upravy pre vlastnu inventarizaciu majetku, zasady pre formalnu a vecnu spravnost inventarizacnych supisov a zapisov, sposob zuctovania inventarizacnych rozdielov atd. Ako pomocka pri vykonavani inventarizacie zaroven sluzi aj metodicky pokyn Em c. 19/2000. Cinnost jednotlivych inventarizacnych komisii zastresuje osemclenna ustredna inventarizacna komisia, vedena predsedom Ing. Ludovitom Ihringom. Okrem uz spominanej smernice bol v tomto obdobi vydany Prikaz GR c. 9/2002, v ktorom je presne stanovene clenenie majetku a zavazkov, s naslednym casovym harmonogramom, a 17. septembra sa predsedovia jednotlivych inventarizacnych komisii zucastnili instruktaze k priebehu inventarizacie.

*Mozete byt konkretnejsia k harmonogramu a terminom?

- Fyzicka inventarizacia investicneho majetku sa uskutocni k 1. oktobru 2002. Zmeny k 30. septembru 2002 budu spracovane v uzavierke za mesiac september a inventurne zostavy investicneho majetku budu komisiam k dispozicii do 18. oktobra (po spracovani mesacnej uzavierky za september 2002). Do tohto terminu musi byt vykonana fyzicka inventura investicneho majetku s ukoncenim - odovzdanim podkladov o vykonanej inventarizacii k 31. oktobru 2002.

V skladoch nahradnych dielcov, materialovych zasob a tovaru zacne fyzicka inventura 1. oktobra 2002. Inventurne supisy budu odovzdane do 10. oktobra 2002, v piatich vyspecifikovanych skladoch prebehne dalsie porovnanie s uctovnym stavom podla zostav do 25. oktobra 2002 a v ostatnych skladoch to bude do 18. oktobra 2002. Pocas tejto doby budu sklady uzatvorene, material, nahradne dielce a tovar sa nebudu vydavat. Chcem upozornit prevadzkarne a odborne utvary nasej spolocnosti na vcasne a dostatocne predzasobenie sa – najneskor do 30. septembra 2002 do 14. hodiny. Je to posledny termin, kedy musia byt odoslane vsetky doklady na zuctovanie.

Inventarizacia zasob vlastnej vyroby prebehne k 1. oktobru 2002 a ukoncena bude k 31. oktobru 2002. Inventarizacia ostatnych zloziek majetku a zavazkov ZP a.s. bude vykonana k 31. decembru 2002.

Na zaver by som chcela upozornit na skutocnost, ze v ramci inventarizacie bude potrebne vykonat vytriedenie nepotrebnych, resp. nepouzitelnych zasob a opotrebovaneho investicneho majetku, ako aj na skutocnost, ze v pripade, ze sa inventarizovany majetok fyzicky nenachadza v priestoroch firmy, musi byt v case inventarizacie tato skutocnost dolozena pisomnym odsuhlasenim s dodavatelom.

V. Kukolova

<<<