|
Maso vo vyzive deti Nazory na zastupenie masa v nasej strave sa roznia. Vegetariani su zasadne proti jeho konzumacii a zvacsa argumentuju vraj vysokym obsahom tuku a cholesterolu. Naopak, zastupcovia zmiesanej stravy a aj odbornici z oblasti vyzivy a pediatrie, primeranu konzumaciu masa odporucaju. Jeho vyznam a zastupenie v strave su v jednotlivych zivotnych etapach odlisne a to strukturou, aj mnozstvom. Obdobie detstva a dospievania je vynimocne. Vyziva deti ma totiz svoje specifika. Nie je to len mensia porcia v porovnani s dospelym clovekom. Organizmus dietata sa vyvija fyzicky aj psychicky. Na tento burlivy vyvoj potrebuje mat k dispozicii kvalitne stavebne latky a primeranu energiu. Zakladnou stavebnou latkou su bielkoviny. Potrebnu energiu dodavaju organizmu hlavne tuky. Maso je zdroj dolezitych zivin Zdroje bielkovin mozu byt rozne. Je to vsak prave maso, ktore v porovnani s inymi potravinami predstavuje velmi bohaty a komplexny zdroj tych najkvalitnejsich bielkovin. Ich kvalita sa posudzuje podla zastupenia jednotlivych aminokyselin. Z nich hlavne tzv. esencialne, cize nenahraditelne, su v mase zastupene v dostatocnom mnozstve a optimalnom pomere. Su velmi cenne pre metabolizmus cloveka, pre jeho rast a vyvoj. Hovorime, ze bielkoviny su biologicky plnohodnotne. Pre detsky vek je zvlast vyznamny vysoky obsah rastovej aminokyseliny lyzinu, ako aj pritomnost dalsich dvoch, v case burliveho rastu dolezitych aminokyselin argininu a histidinu. Obsah bielkovin v jednotlivych druhoch masa je rozny. V 100 g hovadzieho sa napriklad nachadza takmer 21 g, v telacom 20,5 g, v kuracom 19 g a v bravcovom 17,3 g bielkovin. Maso je vsak zdrojom aj dalsich dolezitych zivin. Obsahuje cele spektrum vitaminov, hlavne zo skupiny B, vratane doleziteho vitaminu B 12. Maso je pre cloveka hlavnym zdrojom zeleza, co sa vyuziva v prevencii a dietoterapii chudokrvnosti. Z masa vie totiz organizmus vyuzit zelezo pre svoje potreby v podstatne vyssom mnozstve (asi 25 percent), ako z rastlinnych zdrojov (len 3 percenta). Najviac zeleza obsahuju vnutornosti a hovadzie maso. Okrem zeleza maso obsahuje aj dalsie mineralne latky zinok, horcik, fosfor ci vapnik a stopove prvky selen, med, chrom ci jod. Tie su vo vyzive deti dolezite, pretoze zabezpecuju mnohe metabolicke pochody a reakcie, optimalny rast a psychicky vyvoj. Volme chudsie druhy Obsah tukov a cholesterolu v mase sa z hladiska modernej vyzivy v sucasnosti hodnoti negativne. Treba vsak zdoraznit: spravajme sa pri kupe masa uvedomele. Mame moznost vyberu masa jednak z roznych zvierat hovadzie, hydina, divina, bravcovina a jednak z roznych casti. Volme vzdy chudsie druhy! Najnizsi obsah tuku ma divina, hovadzie maso zadne a hydina. O nieco viac obsahuje hovadzie maso predne. Vyrazne vyssi obsah tuku je v bravcovom mase. Podobne rozdiely su aj v obsahu cholesterolu v 100 g hovadzieho masa je 70 mg cholesterolu, v bravcovom 80 -100 mg, kura s kozou obsahuje 99 mg, bez koze 45 mg a morka 75 mg cholesterolu. Tieto vlastnosti limituju pouzitie jednotlivych druhov masa nielen v roznych dietach, ale aj pri nasej volbe vo vyzive deti a mladeze. Cholesterol deti potrebuju Extremne obmedzenie, az vylucenie cholesterolu zo stravy deti nie je spravne. Cholesterol plni totiz v organizme dolezite funkcie. Je pritomny v kazdej bunke ako zakladny stavebny material bunkovych stien. Bunky pre normalny chod svojich funkcii potrebuju pravidelny prisun cholesterolu. Potrebny je aj na tvorbu pohlavnych hormonov. Cholesterol je zaroven sucastou zlcovych kyselin nevyhnutnych na vstrebavanie tukov v creve a potrebny je aj pri premene vitaminu D. Pestra strava s primeranym zastupenim vsetkych druhov potravin vratane roznych druhov masa, predovsetkym s nizkym obsahom tukov, zabezpeci optimalny prijem vsetkych zivin a ochrannych latok. Dieta sa bude vyvijat harmonicky, dusevny vyvoj a prirastky na hmotnosti a vyske budu zodpovedat jeho veku. MUDr. Alzbeta Bederova, CSc. |
Jedalny listok 23.9. do 29.9. 2002 | Jedalny listok od 30.9. do 6.10. 2002 |
Pondelok 23.9. I. zmena II. - III. zmena
Utorok 24.9. I. zmena II. - III. zmena
Streda 25.9. I. zmena II. - III. zmena
Stvrtok 26.9. I. zmena II. - III. zmena
Piatok 27.9. I. zmena II. - III. zmena
Sobota 28.9. Polievka: rascova s vajcom, pecivo
Nedela 29.9. Polievka: fazulova na paprike, pecivo |
Pondelok 30.9. I. zmena II. - III. zmena
Utorok 1.10. I. zmena II. - III. zmena
Streda 2.10. I. zmena II. - III. zmena
Stvrtok 3.10. I. zmena II. - III. zmena
Piatok 4.10. I. zmena II. - III. zmena
Sobota 5.10. Polievka: hrachova so salamou, pecivo
Nedela 6.10. Polievka: horacka, pecivo |