PODBREZOVAN   21/2002

STRANA 3

STRANA 3

0

Socialna oblast

Hypotekarne uvery

• na vystavbu, udrzbu, zmenu nehnutelnosti urcenych na byvanie ziadatela,
• na splatenie uz skor poskytnuteho uveru pouziteho na ucely byvania.

Banka skuma bonitu ziadatela o uver, teda jeho schopnost splacat splatky uveru a uroky z uveru, vyzaduje zabezpecenie uveru vhodnou nehnutelnostou (uver sa da zabezpecit aj kupovanou nehnutelnostou) a spravidla vinkulaciou zivotnej poistky v sume minimalne vo vyske pohladavky banky, notarskou zapisnicou o uznani dlhu s plnenim zalozneho prava k nehnutelnosti do katastra nehnutelnosti. Cerpanie uveru banka podmieni zapisom zalozneho prava k nehnutelnosti do katastra nehnutelnosti, poistenim nehnutelnosti a vinkulaciou poistneho plnenia v prospech banky. V pripade potreby moze banka poziadat o doplnenie zabezpecenia k hypotekarnemu uveru inou vhodnou formou (napr. zaloznym pravom k nehnutelnosti v majetku tretej osoby, zaloznym pravom k cennym papierom a pod.). Hypotekarny uver banky poskytuju na minimalne styri roky a najviac na tridsat rokov, pri kratsej dobe uveru musi pocitat s vyssimi splatkami, uver vsak najmenej “preplatite” na urokoch. Pre priklad: pri uvere 100 tis. korun a urokovej sadzbe 5 percent zaplatite pri stvorrocnom uvere banke 110 544 korun, pri uvere na 30 rokov to uz bude 193 300 korun.
Hypotekarne uvery vo vyske do 2,5 mil. korun na jednu nehnutelnost urcenu na byvanie stat podporuje prispevkom k hypotekarnemu uveru, ide o percenta, o ktore sa znizuje urokova sadzba uveru. V sucasnosti je statny prispevok vo vyske 4,5 percenta, pricom je rovnaky po celu dobu trvania hypotekarneho uveru. Jednotlive banky poskytujuce hypotekarne uvery zvacsa vyzaduju aj otvorenie a vedenie bezneho uctu ziadatela v uverujucej banke. Pokial uvazujete o hypotekarnom uvere, porovnajte si podmienky jednotlivych bank a majte na zreteli aj dostupnost bank v regione, kde byvate. Okrem poplatku za spracovanie a poskytnutie uveru pocitajte aj s dalsimi pociatocnymi vydajmi – na znalecky posudok, notarsku zapisnicu, notarske overenie zmluv, poplatky za podanie navrhov na zapis zalozneho prava do katastra nehnutelnosti, za poistne na zmluvy o poisteni nehnutelnosti a zivotne poistenie a podobne, mozu sa vysplhat vysoko nad desattisic korun.

Peter Vano,
financny analytik

S povolenim, ci bez?

Opravovat byt bez povolenia, ci ohlasenia sa vam nemusi vzdy vyplatit. Ten, kto staval nacierno, moze dostat pokutu az 10-tisic korun. Kedy sa teda oplati merat cestu na urady, a kedy nie?
Co nemusite nahlasovat
Ak chcete menit okna, vanu alebo polozit v byte novu podlahu, nemusite urady vobec obtazovat. Ide o tzv. udrziavacie prace a tie nepodliehaju nahlaseniu alebo povoleniu stavebneho uradu. Spravidla to byvaju aj mensie upravy fasady, opravy vnutornych omietok ci obklady stien a podlah. Nijake uradne papierovanie nevyzaduje ani oprava strechy, vymena ci oprava odkvapov a kominov.
Co treba nahlasit?
Ak ide o male stavebne upravy, pri ktorych sa nemeni funkcia stavby a ide o upravu, zmenu ci posunutie nenosnej casti, cize nezasahuje sa do statiky stavby, staci podat ohlasenie. Uvadza sa v nom druh, rozsah, ucel a miesto stavby. Samozrejme by ste nemali zabudnut uviest cislo parcely a doklad, ze mate na toto miesto pravo. Tieto udaje sa nakoniec doplnia o informaciu, kto bude drobnu stavbu realizovat a pripoji sa k tomu jednoduchy situacny nacrt.
Kedy potrebujete stavebne povolenie?
Ked je stavba skolaudovana, musi sluzit na tie ucely, na ktore bola skolaudovana. Ak sa ucel meni, musi zmenu potvrdit prislusny stavebny urad, v tomto pripade je kompetentny okresny urad, odbor zivotneho prostredia. Stavebne povolenie potrebujete napriklad na stavbu rodinneho domu, jeho nadstavbu ci pristavbu. Co sa tyka obytnych domov, toto povolenie je potrebne najma v pripade, ak ste sa rozhodli odstranit niektoru z priecok, ktora plni nosnu funkciu. Tu je tiez nevyhnutne vyjadrenie statika. Za stavebne povolenie sa platia spravne poplatky vo forme kolkov.

vynatok z Pravdy

Oslavencov, ktori boli 4. oktobra 2002 oceneni za svoju vernost Zeleziarnam v Podbrezovej, sme sa opytali:
1. Spominate si este na svoje zaciatky v Podbrezovej?
2. Vase osobne zelanie?

Stefan Rybar,
stredisko doplnkovych prac a cinnosti (45. vyrocie))
1. Do podbrezovskych zeleziarni som nastupil 1. septembra 1957. Najprv som absolvoval dvojrocny kurz mladistvych, potom som pracoval v rurovni, na fitingu. V roku 1960 som presiel do oceliarne, nasledovali dva roky vojenskej sluzby a vratil som sa do oceliarne. Zazil som aj likvidaciu SM peci a budovanie novej oceliarne. V roku 1995 som zo zdravotnych dovodov musel prestupit do strediska doplnkovych prac a cinnosti, kde som dodnes. Ked si premietnem zaciatky a sucasnost, je to neporovnatelne. Ja si este pamatam riaditela Ing. V. Supku (1951-1961- pozn. red.). Vtedy veru nebola ziadna vysoka technika, az postupne sa vsetko modernizovalo. A dnes? No, neda sa to s tym, co bolo pred 45. rokmi, porovnavat.
2. Coze ja uz, ja za chvilu koncim, ale tym mladym by som zaprial, aby sa im darilo cim dalej, tym lepsie.

Jan Stasko,
kolajova doprava (25.vyrocie)
1. Vo fabrike robim 25 rokov a od zaciatku som v kolajovej doprave. Dnes je vsetko omnoho modernejsie, kulturnejsie a po vsetkych strankach lepsie, ako to bolo v mojich zaciatkoch. Vo fabrike sa hodne zmodernizovalo, ved ked som prisiel boli este parne masinky, uzkokolajova trat... Pred 25 rokmi boli masinky nove, ale dnes by sa ich uz zislo opat modernizovat. Je velmi tazko porovnavat co bolo vtedy a co je dnes. Zarobky sice boli omnoho mensie, ale dalo sa viac usetrit, teraz je zivot drahsi.
2. Aby sa fabrike darilo aj nadalej a aby sme boli vsetci zdravi.

Maria Pohorelcova,
strojarenska vyroba (30. vyrocie)
1. Uplynuly tyzden som bola pozvana na aktiv pri prilezitosti zivotnych jubilei a dnes som tu ako jubilantka za 30 odpracovanych rokov. Velmi sa mi paci, ze si vedenie spolocnosti vazi svojich zamestnancov a takymto sposobom nas oceni. Ja som od zaciatku na jednom pracovisku a za tie roky sa hodne toho zmenilo, zmodernizovalo....
2. Co si mozno dnes zelat? Predovsetkym pevne zdravie a moznost pracovat. A to zelam vsetkym zamestnancom zeleziarni, predovsetkym tym mladym.

Rudolf Saksa,
elektroservis (45. vyrocie)
1. Najprv to bola udrzba, teraz elektroservis. Vo fabrike som prezil uz styridsatpat rokov. Ak by som mal porovnavat co bolo vtedy a ako je to dnes, nie je to mozne. Vyroba sa podstatne zmodernizovala. Zivot na Slovensku vsak postupuje k horsiemu. Ceny neustale stupaju, platy nestacia na pokrytie kazdodennych vydavkov.
2. Ja uz odchadzam do dochodku, takze si zelam, aby mi zdravie sluzilo, aby som sa mohol este par rockov tesit zo svojich vnucat a fabrike prajem, aby fungovala tak, ako doposial, aspon dalsich 45 rokov.

Rudolf Jagercik,
valcovna bezsvikovych rur (45. vyrocie)
1. Od chvile, ked som prvykrat vstupil do udrzby, uplynulo styridsatpat rokov. Potom som presiel do rurovne a dnes pracujem vo valcovni bezsvikovych rur. Ked si spomeniem na zaciatky, vybavi sa mi, ako sme museli vstavat na vlak uz o pol stvrtej rano. Veru sa za tie roky toho vela pomenilo. Fabrika je zmodernizovana, praca je automatizovana, jednoduchsia. Hoci, zivot je v sucasnosti omnoho tazsi ako predtym. Ceny neustale stupaju, straca sa istota a okolo nas je mnozstvo nezamestnanych.
2. Zelam si, aby tak, ako tato fabrika prinasa socialne istoty svojim zamestnancom, aby sa ozivili aj dalsie zavody, aby poklesla nezamestnanost. Len vtedy mozno dufat v zlepsenie zivotnej urovne na Slovensku.

Jozef Repka,
odbor obrany a ochrany (25. vyrocie)
1. Mojim prvym pracoviskom bola energetika - meracie pristroje. Potom som odisiel na vojnu a po nej som nastupil na novy zavod do energetiky. Zacas som pracoval v SOU hutnickom a opat som sa vratil do zeleziarni, do odboru obrany a ochrany podniku, kde som dodnes. Vo fabrike sa za uplynulych dvadsat rokov uskutocnilo mnozstvo zmien, mnohe sa zmodernizovalo, bola vybudovana nova vysokovykonna elektrooceliaren, cely areal akoby rozkvitol. Vtedy tu boli haldy rur, dnes je vsade cisto a poriadok. Budovy su zrekonstruovane...
2. Zelam si, aby nasa fabrika fungovala aj nadalej a aby nielen my, ale cely nas region mal zabezpecenu buducnost.

Pavol Longauer,
odbor obrany a ochrany (40. vyrocie)
1. Zacinal som s velkym elanom. Prvym mojim pracoviskom bola energetika, v udrzbe meracich pristrojov. Potom som presiel na technicky rozvoj do skusobne materialov a metalografie a odtial som odisiel do udrzby a odtial do odboru obrany a ochrany podniku, kde som uz 26 rokov. Urcite sa neda porovnat sucasna fabrika s tym, co bolo pred 40 rokmi. Na styroch martinskych peciach bolo treba dennodenne udrziavat meracie pristroje, co znamenalo castokrat vyjst na klenbu martinskej pece priamo vtedy, ked sa v nej tavila ocel, nie vsak po ziadnom chodniku, ale asi na meter vzdialenymi sinami, ktore stahovali klenbu. Stavalo sa mi, ze mi pri tomto ukone horeli monterky a samozrejme, patricne sa dymilo aj z bagandzi. Vtedy som sa zamyslal na tym, ze preco odbornici nevymyslia obsluhu pece takym sposobom, aby clovek neriskoval a viac sledoval cely technologicky proces pomocou pristrojov. Keby vtedajsi oceliari videli v tom obdobi taku pec, ako mame dnes, urcite by neverili vlastnym ociam.
2. Dnes je doba tazka. Na Horehroni stopercentne funguju jedine ZP. Disponuju velkym potencialom odbornikov, ktori by nenasli nikde v okoli zamestnanie. Tak, ako si zelali moji predchodcovia (styri generacie Longauerovcov pracovali v tejto fabrike doposial a piata pokracuje), aj ja si zelam, aby aj do buducnosti zostali zeleziarne zazemim pre svojich zamestnancov.

O. Kleinova

Zmeny Obcianskeho zakonnika

Azda najznamejsi a v praxi najpouzivanejsi slovensky pravny predpis, Obciansky zakonnik podlahol opat dalsej zmene. Tuto priniesol zakon c. 526/2002 Z.z., na ktorom sa Narodna rada Slovenskej republiky uzniesla 19. augusta tohto roku.
Najvacsia cast tejto novely pojednava o zaloznom prave, ktore sluzi na zabezpecenie pohladavok a ich prislusenstva. Zalozne pravo sa zriaduje pisomnou zmluvou, dohodou o vyporiadani dedicstva, ale tiez aj rozhodnutim sudu, spravneho organu, alebo samotnym zakonom. Zaloh moze byt vec, pravo, alebo ina majetkova hodnota, byt a nebytovy priestor, ktore su prevoditelne. Zalozne pravo sa vztahuje nielen na zaloh, ale aj jeho sucasti, plody, uzitky a prislusenstvo. Zalozne pravo k veciam, alebo pravam vznika jeho registraciou v Notarskom centralnom registri zaloznych prav, alebo v osobitnom registri, pokial zakon nestanovuje inak. Ak je zalozne pravo zriadene k nehnutelnosti, vyzaduje sa jeho zapis v katastri nehnutelnosti.
Ziadost na registraciou zalozneho prava v registri zaloznych prav, alebo v osobitnom registri v pripade ak sa na vznik zalozneho prava vyzaduje registracia, podava na zaklade pisomnej zaloznej zmluvy zalozca. Zmeny registrovanych udajov sa vykonavaju na zaklade ziadosti. Ak vzniklo na zalohu viacero zaloznych prav, ich uspokojenie je zavisle od poradia registracie. Ak si zalozca neplati pohladavku, ktoru ma voci zaloznemu veritelovi, moze tento pristupit k vykonu zalozneho prava. Tuto skutocnost je vsak povinny zalozcovi pisomne oznamit. Po oznameni nesmie previest zaloh bez suhlasu veritela na ineho.
Predat zaloh sposobom, ktory urcuje zmluva, alebo na drazbe moze zalozny veritel po uplynuti 30 dni odo dna oznamenia zacatia vykonu zalozneho prava. Ak vytazok z predaja zalohu prevysi zabezpecenu pohladavku, je veritel povinny vydat rozdiel po odpocitani nevyhnutnych vydavkov zalozcovi. Novela zavadza s ucinnostou od 1. januara do praxe aj institut obmedzenia uzivacieho prava. Prakticky vyznam bude mat v pripadoch fyzickeho alebo psychickeho nasilia vo vztahu medzi manzelmi, alebo rozvedenymi manzelmi byvajucimi v spolocnom byte, alebo dome.
Ak sa z dovodu takehoto nasilia, alebo hrozby nasilim stane byvanie v spolocnom byte neznesitelnym, moze sud na navrh jedneho z manzelov obmedzit uzivacie pravo druheho z nich, alebo ho i z jeho uzivania uplne vylucit.
Ak sa rozvedeny manzel za trvania, alebo po rozvode manzelstva bude voci druhemu manzelovi, alebo blizkej osobe, ktora s nim byva spolocne v byte, dopustat fyzickeho alebo psychickeho nasilia sud rozhodne, ze mu nepatri ziadna bytova nahrada.
V nasom pravnom poriadku je novinkou aj poistenie pravnej ochrany. Poistnou zmluvou pri tomto poisteni sa poistovatel zavazuje uhradit naklady poisteneho spojene s uplatnenim jeho prava v rozsahu a za podmienok vymedzenych v poistnej zmluve. Poistna zmluva nemoze v ziadnom pripade obmedzit poisteneho pri vybere pravneho zastupcu.

TS

S ucinnostou od 1. novembra

Narodna rada SR sa 16. maja 2002 uzniesla na zakone o rodicovskom prispevku, ktory je uverejneny v Zbierke zakonov SR pod cislom 280. V zmysle zakona jedinym vecne prislusnym organom na uplatnenie naroku na rodicovsky prispevok a jeho vyplatu bude okresny urad. Znamena to, ze od tohto datumu zamestnavatelia a Socialna poistovna prestavaju byt platitelmi rodicovskeho prispevku. Zakon upravuje poskytovanie tejto statnej socialnej davky, ktorou stat prispieva rodicovi na zabezpecovanie osobnej starostlivosti a riadnej starostlivosti o dieta do troch rokov jeho veku alebo o dieta s dlhodobo nepriaznivym zdravotnym stavom do siestich rokov jeho veku. Rodicovsky prispevok sa za november 2002 prvykrat vyplati opravnenym osobam (rodicom alebo osobam, ktorym bolo dieta zverene do opatery a ktori si podali pisomnu ziadost o jeho vyplatenie na miestne prislusnom okresnom urade) v decembri 2002. Nova vyska prispevku je 3790 korun, ak vsak rodic zaroven vykonava aj zarobkovu cinnost, alebo pobera davky nemocenskeho poistenia, rodicovsky prispevok za kalendarny mesiac bude 1200 korun.

<<<

PODBREZOVAN    21/2002

STRANA 3

STRANA

0