Za vyssimi metami

*Mozete sa predstavit a prezradit nam, co ovplyvnilo vase rozhodnutie prevziat dirigentsku taktovku v nasom dychovom orchestri?
- Pochadzam z Trencianskeho kraja, kde kazda dedinka ma jeden, ale i viac, dychovych orchestrov a tam sa rodil aj moj vztah k hudbe. Na trubke som zacal hravat ako osemrocny, nasledovalo absolvovanie hudobnej skoly a konzervatoria. Zaverom roka 1970 nasa mala dedinka vyhrala Celoslovensku sutaz mladeznickych hudieb v Poprade a toto vitazstvo si zopakovala este sedemkrat za sebou. Prvenstvo v narodnej sutazi nam zabezpecilo vystupovanie na celostatnej urovni v Prahe. Od roku 1971 som zacal posobit vo Velkom dychovom orchestri Strojstav Noveho Mesta nad Vahom, s ktorym sme sa dostali na najvyssiu sutaz dychovych hudieb v byvalej CSSR - Kmochov Kolin, kde sme skoncili treti. Nasledovalo ucinkovanie v mladeznickom orchestri Chirana Stara Tura, kde som sa pod vedenim prof. Sindlera dostal k dirigentskej taktovke. Neskor som posobil v Posadkovej hudbe Presov, ako aj v detskom orchestri tohto mesta. Rad si spominam na svoje ucinkovanie v amaterskom Dychovom orchestri Sklarni Kvetna, ktory vysoko presahoval kvality profesionalnych telies. Od jula tohto roku posobim v Dychovej hudbe Zeleziarni Podbrezova.

*Vas hudobny zivot je pestry. Ktore z doterajsich uspechov si najviac cenite?
- Prve miesto vychodnej Europy v Bulharsku, vitazstvo na Europskom festivale dychovych hudieb v Neerpelte v Belgicku, ucast na festivaloch Kmochov Kolin, Zlata kridlovka Brno, Ceske Budejovice, Ostrava, v ramci Delnickeho mladi sme vyhrali vsetky sutaze v rokoch 1980-86.
Vysoko si cenim aj spolupracu s hudobnym skladatelom Adom Doskom, s ktorym sme nahravali skladby v Ceskych Budejoviciach, za jednu noc sme nahrali aj 16 skladieb. A do tretice - zivot ma naucil, ze ak chcem viest dobre orchester, sam musim ovladat vsetky dychove nastroje. Tesi ma, ze sa mi to podarilo, o com svedci skutocnost, ze z mnohych mojich studentov su dnes dobri profesionalni hraci.

*Ako hodnotite uroven Dychovej hudby ZP a.s.?
- Som milo prekvapeny, ze som sa na strednom Slovensku stretol s takouto urovnou. Samozrejme, vidim aj mensie problemy, ktore sa vsak vyskytuju v kazdom orchestri, napriklad - s dochadzkou na skusky. Dychovy orchester je jeden organicky celok, t.j. kazda nastrojova sekcia, ktora chyba v orchestri, je “pocutelna” a na druhej strane, ked nie je zohrata s orchestrom, tak mu nepomaha, ale skor skodi. Hracov v orchestri nemozeme rozdelovat na solistov a doprovod. Vzdy ide o jednotny homogenny celok, ktory je aj tak hodnoteny.

*Ake su vase dalsie zamery s orchestrom a jeho jednotlivymi clenmi?
- Dalsie zamery neoddelitelne suvisia s vychovou mladych ludi. Perspektivu vidim v spolupraci so studentmi konzervatoria, ktori by mohli tomuto orchestru pomoct v jednotlivych sekciach, cim by sa samozrejme zdvihlo aj sebavedomie podbrezovskych hracov. Potvrdila mi to skusenost zo spoluprace s bratislavskym konzervatoriom, kde nam vypomahali dychari a podobne to bolo s posluchacmi AMU. Chcel by som na to nadviazat aj tu, samozrejme po odsuhlaseni vo vybore DH a so zamestnavatelom. V sucasnosti pre zlepsenie nasej prace sme zacali s rozohravkami na skuskach, s individualnymi cviceniami ... Navrhol som aj skusky, ktore by sme absolvovali po sekciach, cim by sa zefektivnila nasa praca, ako aj zvysila orchestralna uroven hracov. Aspon raz rocne by som chcel, po prejednani s kapelnikom Posadkovej hudby B. Bystrice, uskutocnit spolocny koncert nasich hudieb na uzemi regionu. Do dvoch rokov, nakolko podmienky na to su, by som chcel aby sme sa dostali na Kmochov Kolin a mozno aj na festival dychovych hudieb v Kerkrade v Holandsku.
Zaverom by som sa chcel vratit k otazke mladeze. Bolo by vynikajuce, keby sme tu vybudovali akysi “inkubator” na vychovu mladeze, ktora by v buducnosti mohla tvorit zaklad dychoveho telesa. Rodicia, ale aj skoly by si mali uvedomit, ze zlozka dychovych nastrojov podporuje v prvom rade zdravie deti. Hra na dychove nastroje napomaha lieceniu astmatickych chorob tym, ze uci hracov dychat branicou. Zaroven je tak narocna, ako sport, ved japonski vedci vypocitali, ze dvojhodinovy koncert sa vyrovna namahe vynalozenej na absolvovanie jedneho maratonu.
Realizaciou uvedenych zamerov by sme este viac vyzdvihli uroven Dychovej hudby ZP a.s. k este uspesnejsej reprezentacii firmy, ale aj regionu v ramci Slovenska a zahranicia.

V. Kukolova