PODBREZOVAN   11/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<
Z pera nasich dopisovatelov:

Spevacky zbor mesta Brezna v Grecku

Spevacky zbor mesta Brezna oslavil v tomto roku 25. vyrocie svojho vzniku. Zavrsenim oslav sa stal pre jeho clenov umelecky zajazd do Grecka, ktory bol pripravovany uz niekolko rokov. Na zaklade pozvania sa spevacky zbor zucastnil ako host VI. Medzinarodneho festivalu, ktory sa uskutocnil v primorskom mestecku Agria , nachadzajucom sa na brehoch Egejskeho mora.
Cesta zacala v skorych rannych hodinach 15. maja, a na miesto pobytu sme docestovali 16. maja v poobednajsich hodinach. Unava z nas pomaly spadla uz pri prekroceni hranic Grecka, kde nas po uprsanej a chladnej ceste, prijemne a sviezo privitalo slnecne rozkvitnute Grecko.
V mestecku Agria uz na nas cakali zastupcovia mesta i priatelskeho spevackeho zboru, ktori nas velmi vrelo privitali. Agria je prekrasne primorske mestecko na upati pohoria Pelion, leziaceho nedaleko pristavneho mesta Volos, ktory je piatym najvacsim mestom v Grecku. Pohorie Pelion je opradene bajami a mytmi o greckych bohoch a hrdinoch. Charakterizuje ho mnozstvo malebnych dediniek majucich podobu skanzenov na upati hor, s mnozstvom zelene, v ktorych sa hrdo tycia kamenne domceky s kamennymi chodnickami. Nase ubytovanie bolo zabezpecene v dvoch takychto krasnych malebnych dedinkach - Pinsakates a Milies, o ktorych sa povrava, ze boli pribytkami greckych kentaurov. Su velmi dobre udrziavane a v sucasnosti sluzia na oddych ludi zijucich v mestach.
Zbor absolvoval v meste Agria dve vystupenia, z ktorych jedno sa konalo v duchu Slovenskeho vecera v Grecku. Repertoar tvorili piesne v roznych jazykoch, od spanielskych, francuzskych, africkych az po slovenske a ceske ludove piesne. Obrovsky uspech zbor zaznamenal pri piesnach “ Proc bychom se netesili“ od Bedricha Smetanu z opery Predana nevesta, negro spiritualom “Babylon falins,” mexickou skladbou “La cucaracha”. Vyvrcholenim bol obrovsky aplaus pri odzneni skladby greckeho autora Manusa Chadzikadakisa ”Ilissos”.
Uvedene skladby zazneli na koncerte v den vyhlasenia vysledkov referenda o vstupe nasej krajiny do EU. Prvy, kto nam oznamil vysledky bol prave starosta mesta Agria Thomas Evstathiu, z coho sme mali obrovsku radost. Nielen spev nas prevadzal po malebnom Grecku, ale i chvile stravene priamo na plazach Egejskeho mora ako i navsteva niektorych historickych pamiatok Grecka. V nasom povedomi zostanu spomienky na navstevu slavnych skalnych klastorov Meteora, ktore patria k najvacsim atrakciam samotneho Grecka.
Meteora je zoskupenim strmych skal na vrcholoch ktorych korunuju klastory. Cely komplex Meteor sa nachadza nad dedinkou Kalambaka, v mieste, kde sa rieka Pineus vlieva do krasnej Thessalskej niziny, vo vyske priblizne 300 m od udolia. Postupny vznik Meteorov sa datuje od 11. storocia, odvtedy sa nachadzaju prve zmienky o existencii mnichov a klastorov v Meteoroch. Zakladatelom prveho klastora Metamorfoses bol mnich Athanasios Meteoritis. Postupne, tak ako zaznamenaval rozkvet mnissky rad, vyrastali na skalach nove a nove klastory. V sucasnosti je pre verejnost spristupnenych sest klastorov, su to Premena Pana, Svateho Varlaama, Sv.Trojice, Sv. Stefana Mucenika, Sv. Mikulasa Anapavsa a Rusanu. My sme mali potesenie vojst do najvacsieho z nich, do klastora Premeny Pana. Zvlastnostou pri vstupe je, ze navstevnik musi mat zakryte ramena a nohy. Za tymto ucelom si navstevnici pri vstupe do klastora obliekaju sukne. Skala, na ktorej je postaveny klastor Metamorfoseos, sa nachadza na severnom okraji kamenneho lesa, v nadmorskej vyske 613 m o rozlohe 50 000 m2. Povodne k nemu pristup zabezpecovali povrazove rebriky a sietova klietka. V sucasnosti sa do klastora dostaneme po zdolani 115 strmych nepravidelnych schodov.
Centrom klastora je prekrasny kostol zvany Katholikon, ktory je obrazom byzantskej architektury 2. a 3. obdobia a nachadza sa v nom aj muzeum historie mnisskeho stavu, nastenne malby a rozne cirkevne relikvie. Pohlad z teras klastora sa neda ani dost dobre popisat, aka nadhera nas obklopila. To treba vidiet a prezit.
Carovna krajina. Ticho klastorov nas nuti rozjimat o ludskej pominutelnosti, o vecnosti bytia. Plni dojmov a pocitov sme pri zostupe z klastora vyjadrili vdaku ludskemu umu staroslavnou piesnou” Tebe pojem.” Posledny den nasho pobytu sme zakoncili prehliadkou mesta Volos a posedenim s greckymi priatelmi pri chutnej veceri na brehu Egejskeho mora. Mentalita Grekov je velmi podobna nasej, su pohostinni a radi sa zabavaju, o com sme sa mohli presvedcit pri prezentacii ich ludovych tancov pri spolocenskych veceroch.
Celym pobytom nasho suboru v Grecku nas sprevadzal rodak z Moravy, pan Jindrich s manzelkou, ktori sa do Grecka pristahovali v roku 1988. Nasa navsteva sa skoncila. Zostali priatelstva a mysel plna dojmov, co najvystiznejsie slovami basnika vyjadrila nase pocity clenka zboru Maria Pacerova:
“Kedy zas?
A ci este niekedy?
Rozlucit sa nam prichodi.
Odchadzame.
Ale nase srdcia ostanu tu s Vami.
Odchadzame.
Ale kus Vasej krajiny si odnesieme
domov spomienkami.
Odchadzame.
Ale tesime sa na Vas
o rok u nas.
Dovidenia a za vsetko dakujeme.”
Zbor stastne docestoval domov 21. maja v nocnych hodinach. 

Ing. Bulakova Vera
clenka Spevackeho zborumesta Brezna
 


<<<

Dychova hudba o dva roky starsia ako Zeleziarne Podbrezova

v novembri oslavi 165 rokov

Historicke zaznamy dokazuju, ze Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova je priamou pokracovatelkou prvej dychovej hudby na Slovensku. Historia dychovej hudby na Slovensku sa zacala pisat v roku 1838. Od tohto roku su zachovane prve pisomne zmienky o zakupeni prvych hudobnych nastrojov pre dychovu hudbu v Hronci. Bol to hronciansky farar Tomas Hromada a skupina kulturne vyspelych narodovcov, ktori sa pricinili o jej vznik.

V predvecer oslav 165. vyrocia Dychovej hudby ZP, ktore su planovane na 14. novembra 2003, sme sa opytali Jozefa Turisa:
* O historii sme uz toho popisali dost, mozete strucne zhodnotit ostatne roky podbrezovskej dychovej hudby?
- Za tych 165 rokov hudba prezivala rozne obdobia, roky uspechov i neuspechov. Kvalita ucinkovania vsak zalezi vzdy na kvalite hracov a obsadeni hudobnych nastrojov v orchestri. Kriticke obdobie sme zaznamenali po umrti kapelnika Adamcika. Pocas svojho ucinkovania v Podbrezovej zostavil tri orchestre - dychovy, slacikovy a tanecny, na vysokej umeleckej urovni. Pochopitelne, bolo to aj vdaka moznostiam, ktore mal k dispozicii. Po jeho smrti prevzal ulohu kapelnika Alojz Sikula. Poslednym kapelnikom na plny uvazok v Podbrezovej bol Alfred Sebesta. Po jeho odchode hudbu viedol Imrich Gazovic, ktory tu dlho nepobudol. V roku 1983 prebral ulohu kapelnika Peter Zaoral. Bol zaroven aktivny muzikant vojenskej hudby v Banskej Bystrici. V roku 1997 pri tragickej autonehode zahynul spolu s dalsimi dvomi clenmi hudby. Po tejto udalosti sa vedenia dychovky ujal nezistne Pavel Siansky, ktory bol zaroven dirigentom vojenskej posadkovej hudby v Banskej Bystrici. Nasadil vysoku umelecku latku. Pod jeho vedenim dosiahla hudba ZP dobru hudobnu uroven. Dokazom boli aj umiestnenia na roznych podujatiach a sutaziach doma i v zahranici. Takto sme sa dostali do zlateho pasma na Padiveho Trencine. Ucinkovali sme aj za hranicami. Vystupili sme v  Cechach, v Taliansku, Polsku, Rakusku, niekolkokrat v Nemecku a Madarsku. Nase snahy vyvrcholili v roku 2002 vydanim prveho CD nosica, ktoreho skladby si mozu citatelia vypocut na domovskej web stranke dychovej hudby. V sucasnosti (od novembra uplynuleho roka) je nasim kapelnikom Pavol Machajdik.
*Priblizite nam podujatia, na ktorych sa zucastnujete v tomto, pre vas jubilejnom roku ?
- Zacali sme spolocnym koncertom s nemeckou kapelou z Halbestadtu, ktory sa konal v aprili v Banskej Bystrici a potom v Brezne. 1. juna sme sa zucastnili vo Valaskej na 32. rocniku regionalneho festivalu dychovych hudieb. V septembri nas caka obhajoba zlateho pasma na 24. rocniku festivalu “Padiveho Trencin”.
* Su aj nejake problemy?
Nasim velkym problemom je obsadenost orchestra, kde mame na klucovych postoch po jednom hracovi. V pripade, ze jeden - dvaja takyto hraci pracuju v zmene, alebo sa nemozu z inych dovodov zucastnit vystupenia, je ucinkovanie celej hudby ohrozene. Problemom je aj nizky zaujem mladeze o vyucbu na dychove hudobne nastroje. Skutocnost, ze sme tejto problematike zacali venovat pozornost az po prichode nasho sucasneho kapelnika, sa odrazila na nedostatku hracov na niektore nastroje. Musime tento aktualny problem vyriesit, najlepsie v spolupraci s okolitymi ZUS, hlavnym sponzorom a v neposlednom rade aj s SOUH v Lopeji, kde chceme urobit nabor v juni i v septembri. Aj prostrednictvom novin apelujeme na rodicov, mladez - porozmyslajte o moznosti ucinkovania v dychovej hudbe, vyucbe hry na niektory z hudobnych nastrojov. V inych krajinach je bezne, ze mladez ziskava hudobne vzdelanie v dychovych orchestroch.

Zhovarala sa O. Kleinova

Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova hlada hracov na hudobne nastroje:
- kridlovka,
- trubka,
- tenor,
- saxofon/klarinet,
- bicie nastroje s alternaciou basgitara.

Zaujemcovia sa mozu prihlasit osobne v skusobni DH v Podbrezovej v utorok a vo stvrtok medzi 16.30 - 19. hod., alebo telefonicky na cisle 6451440 (aj zaznamnik).
Upozornujeme rodicov na moznost vyucby deti na dychove hudobne nastroje pri DH Zeleziarne Podbrezova. Blizsie informacie mozete ziskat na vyssie uvedenom kontakte.

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

Cesta za historiou a technickymi pamiatkami vyroby a spracovania zeleza
medzi Breznom a Banskou Bystricou

V 18. storoci sa zelezo v hospodarstve zacinalo coraz vacsmi uplatnovat, a tym sa aj horehronske erarne hutnictvo zeleza dostavalo nielen do popredia, ale predstavovalo v tomto regione hlavne banske a hutnicke vyrobne odvetvie. Erar rozsiril a zdokonalil vyrobu v Hronci, vnikal do miestnych taziarskych spolocnosti, postupne sa ich zmocnil a koncom 18. storocia zakladal nove hutnicke prevadzkarne.
Pohronsko - rudohorska trasa slovenskej casti ZELEZNEJ CESTY je putovanim udolim Hrona medzi  Breznom a Banskou Bystricou. Je to cesta za nevsednymi zazitkami, za poznavanim - za historiou a technickymi pamiatkami vyroby a spracovania zeleza.
Zachadza do horskych dolin - do prekrasnej cistej prirody Nizkych Tatier a Slovenskeho rudohoria. Zeleziarstvo vtlacilo tomuto kraju nezmazatelnu pecat. Tradicia pohronskeho zeleziarstva pretrvala dodnes.
Tato trasa slovenskej casti ZELEZNEJ CESTY sa sustreduje na najvychodnejsiu cast Pohronia, v ktorej sa rozklada mesto B r e z n o  so svojimi pertinenciami , komorske drevorubacske, banicke a hutnicke obce a osady a ta cast poddanskych obci slovensko - lupcianskeho hradneho panstva, ktora inklinovala k Hroncianskemu komplexu, resp. k jeho rodiacemu sa novemu jadru - k valcovniam a pudlovniam v Podbrezovej a k mestu Brezno, ako prirodzenemu hospodarskemu, spolocenskemu a kulturnemu centru. Vyvoj obyvatelstva a zmeny v jeho strukture zachytavaju roky 1787 - 1869.
Zelezna cesta prechadzala od vychodu na zapad lokalitami Michalova, Brezno, Myto pod Dumbierom, Jaraba, Hronec, Osrblie, Valaska - Piesok, Bystra, Podbrezova, Jasenie, Lubietova, Ponicka huta a Mostenica.

Ing. Jan Greschner,
(Pokr. v bud. cisle)


<<<

PODBREZOVAN    11/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6