PODBREZOVAN   14/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<
Vydarena reprezentacia ZP a.s. a SR

Dychova hudba na festivale v Polsku

"Hudbu clovek netvori, hudbou clovek zije.
Hudbu clovek nepocuva, hudbu clovek absorbuje”.

E. Suchon

Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova sa na pozvanie usporiadatelov a mesta zucastnila, v dnoch 20.-22. juna, 19. rocnika Medzinarodneho festivalu mladeznickych dychovych hudieb v polskom meste Swiecie. Mestecko ma 27 tisic obyvatelov a rozprestiera sa pri usti rieky Wdy do Wisly, necelych 140 km pred Gdanskom. Dominantnym podnikom je celulozka Frantschach IPP, pri ktorej funguje vyse 60 clenny "domaci" dychovy orchester.
Na severe Polska sme skutocne hudbou zili a hudbu absorbovali. Stretlo sa tam sedem velkych orchestrov s mazoretkovymi skupinami, z toho jeden z Madarska a my zo Slovenska. Tieto dokazali vytvorit nadsenemu domacemu publiku fantasticku atmosferu a naladu. Vecerne sprievody dychoviek s mazoretkovymi skupinami po uliciach mesta vitali spaliere divakov. Bolo badat, ze tito ludia su na kulturu zvyknuti a rozumeju jej.
Dva koncerty sme uskutocnili v miestnom amfiteatri, ktory mal okrem podia aj plochu pre vystupenie mazoretiek. Podbrezovske mazoretky dorastli do krasy i tanecneho prejavu, a ich program vzbudil zasluzeny obdiv. Dominovali spolu s domacimi dievcatami pred zhruba 3000 divakmi.
Zaver festivalu spestrila volba Miss a Mister - o najkrajsieho ucastnika a ucastnicku festivalu. Tesi nas, ze sutaz vyhral clen nasho orchestra pan Roman Mucha. Kapitanka mazoretiek tiez nebola v sutazi bez sanci.
Sme radi, ze sa nasa dychovka mohla zucastnit tak velkolepeho festivalu. Nas vykon v Swiecie vyzdvihol vo svojom prihovore aj zastupca burgmajstra mesta a ocenil nas upomienkovym predmetom. Pochvala patri soferom, ktori zvladli vyse 1600 km trasu a tiez narocne presuny pocas festivalovych dni. Treba uprimne podakovat vedeniu ZP a.s. i organizacnemu stabu, ze vytvorili podmienky pre ucast dychovej hudby na festivale v Polsku.

(inga)

zelp0314h.jpg (10804 bytes) zelp0314i.jpg (12604 bytes) zelp0314j.jpg (14726 bytes)

<<<

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

BREZNO

Pokrac. z minuleho cisla:

Mestania boli vynati spod pravomoci stolicnej spravy, riadili sa mestskymi pravami, neplatili dane (len kralovi tzv. "urburu", napriklad 1/8 z vytazeneho striebra) a mali aj dalsie hospodarske vyhody - boli oslobodeni od myta a trhovych poplatkov.
Druhym centrom banskeho podnikania a tym aj banickej kolonializacie sa malo stat mesto Brezno. V meste sa naozaj usadili taziari, ktori podnikali nielen na teritoriu mesta, ale aj na liptovskej strane a tak sa v priebehu niekolkych storoci prekutali vsetky dostupne miesta. Naslo sa viac uzitocnych rud, a preto aj sortiment tazby bol pestrejsi ako v Starych Horach a Spanej Doline. Na prevadzke bani sa zucastnovalo mesto Brezno, sukromne taziarstva a erar. Na rozsiahlom uzemi, ktore mestu patrilo, sa nasli drahe farebne kovy.
Vynosnost bani a ryzovisk nebola nikdy mimoriadna, takze Brezno zaostavalo za Banskou Bystricou a ostatnymi stredoslovenskymi banskymi mestami a nepatrilo ani do ich organizacie. Brezno uz od 15. stor. malo trhove pravo, dva mlyny, pivovar a mytnu stanicu smerom k Liptovu.
Dna 13. januara 1404 bol kral Zigmund v Brezne, kde zhromazdoval vojsko, aby s nim tiahol do Ciech, kde jeho bratia Vaclav a Prokop utiekli z vazenia a zapricinili nove vzbury.
V roku 1405 odisiel kral Zigmund znovu do Zvolenskej zupy. Vtedy Jan de Gyba, brezniansky farar, predstupil pred neho a prosil ho, aby z kralovskej milosti a laskavosti rozmnozil dochodky cirkvi v Brezne. Kral Zigmund vyhovel prosbe a obdaril farara Jana Hybskeho (de Gyba) a jeho nastupcov dezmou mesta Brezna, osady Pavlovej (Plantatio Pauli, terajsi Hronec s Kramom) a Bacucha. V nasledujucom roku 1406 daroval mestu mlynske pravo. 8. septembra 1406 vynal spomedzi majetkov Lupcianskeho zamku mlyn v Brezne a navzdy ho daroval mestu Brezno.
Stale vojny, ktore viedol kral Zigmund, mali zly vplyv na banske mesta. Tie sa zdruzili a toto zdruzenie sa len zosilnilo, ked kral Zigmund v roku 1428 viac miest, medzi nimi i Brezno, daroval svojej manzelke Barbore, rodenej Celjskej.
Po Zigmundovej smrti kral Albert odobral jej vsetky mesta, zamky a majetky a daroval ich svojej manzelke Alzbete. Kralovna Alzbeta prepustila 31. decembra 1441 Lupciansky zamok Gregorovi, corbavskemu grofovi za 10.000 zlatych, ako odmenu, ze zamok v Lupci vydobyl od Pongraca. V tej listine bolo i Brezno. Tymto zapisom cele zvolenske Horehronie a s nim i mesto Brezno dostali noveho vladara a pana. Toto uzavretie potvrdil v roku 1451 i Ladislav V.
Kralovna Alzbeta najala Jana Jiskru z Brandysa a poslala ho s vojskom na Slovensko. Od toho casu sa Slovensko stalo na dlhsi cas miestom bojov, co pocitilo aj Brezno. Po smrti Ladislava V. nastupil na uhorsky tron Matej Hunady. Jeho hlavnym cielom bolo vyslobodenie celeho Slovenska, a najma zamkov a miest z ruk Jiskrovych, ktore on a jeho kapitani menom kralovny Alzbety drzali a spravovali. V roku 1462 Matej sice uzavrel mier s Jiskrom, ale husitske nebezpecenstvo, hroziace Breznu, tymto este neprestalo.
Ked kral Matej dal v roku 1465 do zalohy slovenskolupcianske panstvo, v supise majetkov k nemu patriacich, bolo aj Brezno. V roku 1480 daroval kral Matej slovenskolupcianske panstvo svojej manzelke Beatrici. Kralovna v roku 1490 prepustila za 8000 dukatov cele slovenskolupcianske panstvo bratom Doczyovcom, ktori chceli upevnit svoju moc nad Breznom. Upierali Breznanom ich privilegia ( vyberali od nich myta, ziadali vytazenu rudu).Mesto trapili neustale rozbroje s lupcianskymi Doczyovcami, ktori si robili uzemne naroky na Brezno. Spor vyvrcholil 30. aprila 1517. Ladislav Doczy udrel na bezbranne mesto s velkym mnozstvom sluzobnikov, jazdcov a s pesiakmi. Pri rabovacke neusetrili ani dreveny Kostol Blahoslavenej Panny Marie na namesti, pred ktorym stali dvaja knazi, prosiaci lupeznikov, aby svate miesto usetrili. Ked prosby neosozili, postavili sa na obranu svatyne a odopreli vydat kluce. Ozbrojenci len cez mrtvoly smelych a vernych sluzobnikov Bozich vnikli do kostola. Tam Sviatost Oltarnu z posvatnych nadob vyhadzali, kalichy, monstrancie a ine kostolne veci pobrali a napokon kostol podpalili. Tymto poziarom boli znicene vsetky listiny, tykajuce sa Brezna. Z horiaceho kostola veriaci zachranili sochu Panny Marie s Jeziskom, ktora .je dnes najcennejsou pamiatkou mesta a ulozena je na hlavnom oltari v kaplnke byvaleho piaristickeho klastora.

Ing. Jan Greschner
Pokrac. v bud. cisle


<<<

PODBREZOVAN    14/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6