Dychova hudba na festivale v
Polsku
"Hudbu
clovek netvori, hudbou clovek zije.
Hudbu clovek nepocuva, hudbu clovek absorbuje”.
E. Suchon |
Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova sa na pozvanie
usporiadatelov a mesta zucastnila, v dnoch 20.-22. juna, 19. rocnika Medzinarodneho
festivalu mladeznickych dychovych hudieb v polskom meste Swiecie. Mestecko ma 27 tisic
obyvatelov a rozprestiera sa pri usti rieky Wdy do Wisly, necelych 140 km pred Gdanskom.
Dominantnym podnikom je celulozka Frantschach IPP, pri ktorej funguje vyse 60 clenny
"domaci" dychovy orchester.
Na severe Polska sme skutocne hudbou zili a hudbu absorbovali. Stretlo sa tam sedem
velkych orchestrov s mazoretkovymi skupinami, z toho jeden z Madarska a my zo Slovenska.
Tieto dokazali vytvorit nadsenemu domacemu publiku fantasticku atmosferu a naladu. Vecerne
sprievody dychoviek s mazoretkovymi skupinami po uliciach mesta vitali spaliere divakov.
Bolo badat, ze tito ludia su na kulturu zvyknuti a rozumeju jej.
Dva koncerty sme uskutocnili v miestnom amfiteatri, ktory mal okrem podia aj plochu
pre vystupenie mazoretiek. Podbrezovske mazoretky dorastli do krasy i tanecneho prejavu, a
ich program vzbudil zasluzeny obdiv. Dominovali spolu s domacimi dievcatami pred zhruba
3000 divakmi.
Zaver festivalu spestrila volba Miss a Mister - o najkrajsieho ucastnika a
ucastnicku festivalu. Tesi nas, ze sutaz vyhral clen nasho orchestra pan Roman Mucha.
Kapitanka mazoretiek tiez nebola v sutazi bez sanci.
Sme radi, ze sa nasa dychovka mohla zucastnit tak velkolepeho festivalu. Nas vykon
v Swiecie vyzdvihol vo svojom prihovore aj zastupca burgmajstra mesta a ocenil nas
upomienkovym predmetom. Pochvala patri soferom, ktori zvladli vyse 1600 km trasu a tiez
narocne presuny pocas festivalovych dni. Treba uprimne podakovat vedeniu ZP a.s. i
organizacnemu stabu, ze vytvorili podmienky pre ucast dychovej hudby na festivale v
Polsku.
(inga)
Nasa spolocna zelezna cesta
Pokrac. z minuleho cisla:
Mestania boli vynati spod pravomoci stolicnej spravy, riadili
sa mestskymi pravami, neplatili dane (len kralovi tzv. "urburu", napriklad 1/8 z
vytazeneho striebra) a mali aj dalsie hospodarske vyhody - boli oslobodeni od myta a
trhovych poplatkov.
Druhym centrom banskeho podnikania a tym aj banickej kolonializacie sa malo stat
mesto Brezno. V meste sa naozaj usadili taziari, ktori podnikali nielen na teritoriu
mesta, ale aj na liptovskej strane a tak sa v priebehu niekolkych storoci prekutali vsetky
dostupne miesta. Naslo sa viac uzitocnych rud, a preto aj sortiment tazby bol pestrejsi
ako v Starych Horach a Spanej Doline. Na prevadzke bani sa zucastnovalo mesto Brezno,
sukromne taziarstva a erar. Na rozsiahlom uzemi, ktore mestu patrilo, sa nasli drahe
farebne kovy.
Vynosnost bani a ryzovisk nebola nikdy mimoriadna, takze Brezno zaostavalo za
Banskou Bystricou a ostatnymi stredoslovenskymi banskymi mestami a nepatrilo ani do ich
organizacie. Brezno uz od 15. stor. malo trhove pravo, dva mlyny, pivovar a mytnu stanicu
smerom k Liptovu.
Dna 13. januara 1404 bol kral Zigmund v Brezne, kde zhromazdoval vojsko, aby
s nim tiahol do Ciech, kde jeho bratia Vaclav a Prokop utiekli z vazenia
a zapricinili nove vzbury.
V roku 1405 odisiel kral Zigmund znovu do Zvolenskej zupy. Vtedy Jan de Gyba,
brezniansky farar, predstupil pred neho a prosil ho, aby z kralovskej milosti
a laskavosti rozmnozil dochodky cirkvi v Brezne. Kral Zigmund vyhovel prosbe
a obdaril farara Jana Hybskeho (de Gyba) a jeho nastupcov dezmou mesta Brezna,
osady Pavlovej (Plantatio Pauli, terajsi Hronec s Kramom) a Bacucha.
V nasledujucom roku 1406 daroval mestu mlynske pravo. 8. septembra 1406 vynal
spomedzi majetkov Lupcianskeho zamku mlyn v Brezne a navzdy ho daroval mestu
Brezno.
Stale vojny, ktore viedol kral Zigmund, mali zly vplyv na banske mesta. Tie sa
zdruzili a toto zdruzenie sa len zosilnilo, ked kral Zigmund v roku 1428 viac miest,
medzi nimi i Brezno, daroval svojej manzelke Barbore, rodenej Celjskej.
Po Zigmundovej smrti kral Albert odobral jej vsetky mesta, zamky a majetky
a daroval ich svojej manzelke Alzbete. Kralovna Alzbeta prepustila 31. decembra 1441
Lupciansky zamok Gregorovi, corbavskemu grofovi za 10.000 zlatych, ako odmenu, ze zamok
v Lupci vydobyl od Pongraca. V tej listine bolo i Brezno. Tymto zapisom
cele zvolenske Horehronie a s nim i mesto Brezno dostali noveho vladara
a pana. Toto uzavretie potvrdil v roku 1451 i Ladislav V.
Kralovna Alzbeta najala Jana Jiskru z Brandysa a poslala ho
s vojskom na Slovensko. Od toho casu sa Slovensko stalo na dlhsi cas miestom bojov,
co pocitilo aj Brezno. Po smrti Ladislava V. nastupil na uhorsky tron Matej Hunady. Jeho
hlavnym cielom bolo vyslobodenie celeho Slovenska, a najma zamkov a miest
z ruk Jiskrovych, ktore on a jeho kapitani menom kralovny Alzbety drzali
a spravovali. V roku 1462 Matej sice uzavrel mier s Jiskrom, ale husitske
nebezpecenstvo, hroziace Breznu, tymto este neprestalo.
Ked kral Matej dal v roku 1465 do zalohy slovenskolupcianske panstvo, v supise
majetkov k nemu patriacich, bolo aj Brezno. V roku 1480 daroval kral Matej
slovenskolupcianske panstvo svojej manzelke Beatrici. Kralovna v roku 1490 prepustila za
8000 dukatov cele slovenskolupcianske panstvo bratom Doczyovcom, ktori chceli upevnit
svoju moc nad Breznom. Upierali Breznanom ich privilegia ( vyberali od nich myta, ziadali
vytazenu rudu).Mesto trapili neustale rozbroje s lupcianskymi Doczyovcami, ktori si
robili uzemne naroky na Brezno. Spor vyvrcholil 30. aprila 1517. Ladislav Doczy udrel na
bezbranne mesto s velkym mnozstvom sluzobnikov, jazdcov a s pesiakmi. Pri rabovacke
neusetrili ani dreveny Kostol Blahoslavenej Panny Marie na namesti, pred ktorym stali
dvaja knazi, prosiaci lupeznikov, aby svate miesto usetrili. Ked prosby neosozili,
postavili sa na obranu svatyne a odopreli vydat kluce. Ozbrojenci len cez mrtvoly smelych
a vernych sluzobnikov Bozich vnikli do kostola. Tam Sviatost Oltarnu z posvatnych nadob
vyhadzali, kalichy, monstrancie a ine kostolne veci pobrali a napokon kostol podpalili.
Tymto poziarom boli znicene vsetky listiny, tykajuce sa Brezna. Z horiaceho kostola
veriaci zachranili sochu Panny Marie s Jeziskom, ktora .je dnes najcennejsou pamiatkou
mesta a ulozena je na hlavnom oltari v kaplnke byvaleho piaristickeho klastora.
Ing. Jan Greschner
Pokrac. v bud. cisle |
