Predmajstrovstva Europy 2003 v zavesnom lietani

Millau, malebne typicky francuzke mestecko, lezi v 350 m dych vyrazajucom hlbokom kanone, ktory vyhlbila rieka Tarn so svojim pritokom Dourbie. Vyber dejiska podujatia nas dost prekvapil, krajina je tvorena nahornou plosinou vo vyske 800 az 900 m.n.m. Ako sa neskor ukazalo pristatie v kanone je niekedy dost obtiazne pre turbulencie, termicke poryvy a obmedzeny priestor. Posledne dva junove tyzdne sa tu zislo 110 spickovych pilotov z celej Europy, Japonska, USA a Brazilie na tzv. ”Predmajstrovstvach Europy v zavesnom lietani”. Tim rogalistov zo ZP Sport, a.s., tvoriaci vacsinu slovenskeho reprezentacneho druzstva, bol zlozeni z - veduceho JUDr. Mariana Zimu, letcov - F.Nizner, J. Sladky, J. Kunik, B. Kolesar, P.Gasparovic a  ”duse” timu A. Nociarovej.  

Z troch treningovych dni nam pocasie dovolilo odlietat len jeden. Dosahovane vysky cez 3000 m vzbudili v nasich reprezentantoch ocakavania na peknu sutaz. 19. juna bola vyhlasena disciplina zo startu Brunas cez 6 otocnych bodov s cielom v Sarah, v dlzke 88,2 km. Prva cast trate viedla ponad kanon v silnom protivetre, ktory sposobil, ze vacsina pretekarov si vyskusala pristatie v kanone, takmer v centre mesta Millau. Medzi nimi aj nas P. Gasparovic, ktory utrpel lahsie poranenie, nastastie konciace len par stehami pod nosom a zlomenou trapezkou. Do ciela sa prebojovalo 20 pilotov, z ktorych bol najrychlejsi Rakusan Tom Weissenberger (1, 32 hod.). Druhe kolo, v dlzke 62,3 km zo startu Puncho cez 3 otocne body s cielom v Belmont, vyhral Spaniel Utrillo pred uradujucim majstrom sveta a Europy M. Ruhmerom a Brazilcanom Schmitzom, za 1,32 hod. V cieli bolo 23 pilotov, medzi nimi aj nas F. Nizner. Nasledujuci den sme rozlozili zavesne klzaky opat na starte Puncho. Pre nevhodny smer vetra vsak organizatori predcasne zrusili sutazne kolo. Ani nie o 10 minut sa smer vetra zmenil a niektori piloti si pocas volneho lietania urobili osobne vyskove rekordy, pricom najvyssie dosiahnuta vyska dna bola 4700 m. Z nasich ju dosiahol ”benjaminko” vypravy - P.Gasparovic, ktory musel celit tak trochu ustipacnym poznamkam zavidiacim kolegom za farebne nite, ktore mu trcali spod nosa po zraneni z uvodu sutaze... Tretie kolo 22. juna, v dlzke 120,6 km, bolo najdlhsim pocas sutaze. Silny vietor na starte Puncho a turbulencie odradili 21 pilotov od startu. Ti, ktori nezavahali a preskocili po starte na planinu boli odmeneni dlhym letom. Na silny vietor doplatili viaceri - medzi nimi aj nas madarsky kamarat Sani, takmer zrusenym Laminarom 14, a  tiez u nas s velmi popularny pilot, Izraelcan Amir Shalom, ktory skoncil s tazkym poranenim hlavy v nemocnici. Do ciela sa dostalo 23 pretekarov na cele s Brazilcanom Nene Rotorom (2,27 hod. ), pred Alonzim a Plonerom. Z nasich sa to podarilo F. Niznerovi a J. Sladkemu, ktori uleteli 113,6 km. Stvrte kolo v pondelok uz bolo poznacene nizsimi dostupmi. Presunuli sme sa blizsie k moru - na 80 km vzdialeny start Seranne. Disciplinu o dlzke 103,7 km cez 4 otocne body doletelo do ciela Coupiac 38 pilotov. Najrychlejsi bol Ruhmer za 1,59 hod. Z nasich sa do ciela dostal Sladky za 2,48 hod. Ostatnych predcasne uzemnila morska briza, ktora ukoncila termiku a nedovolila pokracovat v lete. Dalsi den sme sice rozlozili klzaky na starte D´ Andan, pre silny vietor a slabu termiku vsak bola disciplina zrusena. Piate kolo 25. juna, zo startu Puncho cez 2 otocne body v dlzke 71,4 km, vyhral Rakusan Heinrichs za 1,36 hod. pred Ruhmerom a Bondarcukom. Z nasich sa najviac darilo F. Niznerovi, ktory bol v cieli v poradi 28. a Kolesarovi, ktory skoncil na 39. mieste pri 2. otocnom bode. 26. juna bola disciplina zrusena pre prechod studeneho frontu, co sme vyuzili na splav 13 km dlheho useku riecky Dourbie na dvojmiestnych kanoe. Vecer sme utuzovali druzbu s ceskymi kolegami na haluskovej party. Vitazom vecera bol R. Bares, ktory zvladol tri porcie nefalsovanych bryndzovych halusiek, hojne zalievanych lahkym, cervenym vinom. 27. juna, bola 101,3 km disciplina s piatimi otocnymi bodmi dost obtiazna pre dva preskoky kanonu proti silnemu vetru. Do ciela sa dostalo 29 pilotov. Najrychlejsi bol Ruhmer za 2,03 hod., pred Boisselierom a Bondarcukom. Z nasich uleteli najdalej F. Nizner 90 km a Sladky 87,2 km. Posledna disciplina bola opat dlha, merala 108,8 km. Trojuholnikova trat zo startu Puncho a s cielom pod kopcom, bola poznacena kratkym termickym intervalom na starte. Bola tiez ovplyvnena termickym prevyvojom a prehankami medzi 2. a 3. otocnym bodom. V kole zvitazil Alonzi za 2,05 hod., pred Ruhmerom a Schmitzom. Do ciela doletelo az 49 pilotov, medzi nimi aj nas J. Sladky. V. Hlousek sa nechal zaniest vetrom na vychod, odkial uz nebolo proti vetru navratu a vyskusal si pristatie na asfaltku z oboch stran lemovanu lesom, ked spadol z neba pred prekvapeneho cyklistu. Na kratky termicky interval na starte doplatil aj F. Nizner, doposial najlepsi z nasho druzstva a uvolnil tak veduce miesto J. Sladkemu, ktory skoncil v sutazi 34. Nizner skoncil celkove na 46. mieste, Kunik 64., Gasparovic 71., Kolesar 86. V sutazi timov sa Slovensko umiestnilo na 11. mieste za Cechmi. Sutaz jednotlivcov vyhral M. Ruhmer, pred A. Plonerom a O. Bondarcukom.
Napriek niektorym chybam organizatorov to bola vydarena sutaz, ked sa odlietalo 7 platnych disciplin, z moznych 10. Spoznanie terenov v okoli Millau aj vdaka ZP Sport, a.s., nam dava sance na dobre umiestnenie v buducom roku, ked sa tam uskutocnia majstrovstva Europy 2004.

Bohumir Kolesar

Sladky a Kunik pred startom.

Slovenska cestna cyklistika bude mat na Olympijskych hrach 2004 v Atenach svoje zastupenie. Nemalou mierou sa o to postarali cyklisti ZP Sport, a.s., Radovan Husar a Martin Riska na majstrovstvach sveta B - kategorie vo svajciarskom Aigle. Prvych patnast pretekarov z poradia malo moznost vybojovat si miestenky s tym, ze z jednej krajiny to mohli byt maximalne dvaja pretekari.

Vyprava cyklistov Slovenska odcestovala 2. jula pod vedenim trenera Frantiska Sitoru z CK ZP Sport, do sidla medzinarodnej cyklistickej unie (UCI) vo svajciarskom Aigle na majstrovstva sveta B - kategorie. Reprezentacne druzstvo, ktore malo za ciel vybojovat dve miesta na OH 2004, tvorili nasi pretekari - Martin Riska, Radovan Husar, Martin Cerepan, Miroslav Keliar, doplneni pretekarmi z Dukly Trencin Janom Valachom a Matejom Jurcom. Realizacny tim tvorili maser Martin Bukovec a mechanik Pavol Kucerak z CK ZP Sport.
Preteky sa uskutocnili 6. jula v Aigle - Monthey, kde sa jazdil 16,8 km okruh, ktory pretekari absolvovali devatkrat. 151 kilometrova dlzka pretekov im nerobila starosti, ale technicky narocne klesania, miestami az nebezpecne po uzky cestach, vytvarali obavy z moznosti padov. Nastastie vsetci nasi pretekari dodrzali takticke pokyny a od zaciatku pretekov jazdili aktivne a na cele peletonu. Boli to prave oni, ktori sa postarali o to, aby sa 170 clenne startove pole rozdelilo na mnozstvo malych skupin. Nasi nechybali takmer v ziadnom uniku a pozorne si strazili postupove priecky. V siedmom okruhu sa na cele vytvorila osemclenna skupina, v ktorej sme mali zastupenie v Husarovi. Zhruba so stratou necelej minuty za nou jazdila sedemnastclenna skupina, v ktorej boli Slovaci - Riska, Valach a Jurco. Vzhladom na dobre sprinterske vlastnosti Husara nam dana situacia vyhovovala. V zaverecnom okruhu sa v stupani veduca osemclenna skupina rozdelila na dve stvorclenne. Vo veducej stvorclennej skupine, ktora si vytvorila 20 sekundovy naskok, sme zastupenie nemali, ale spurt druhej skupiny s prehladom vyhral Radovan Husar a obsadil vynikajuce 5. miesto. Vsetko napokon poistil unikom z hlavnej skupiny Martin Riska, ktory bol 10. Aj Jan Valach a Matej Jurco prisli v hlavnej skupine a obsadili 13. a 17. miesto. Preteky nedokoncili Martin Cerepan a Miroslav Keliar, ktori plnili ulohy tym, ze zachytavali pokusy superov o uniky a likvidovali ich hned v zarodku.
Vysledok, ktory sme dosiahli, je dielom celeho kolektivu, ktory mal jasny ciel a to vybojovat miestenky na olympijske hry. Viera a ctiziadost dosiahli svoje. Je vynikajuce, ze sa to podarilo aj vdaka podbrezovskej cyklistike. Vsetkym, ktori sa o ucast na OH postarali, patri nase uznanie a podakovanie. Pre slovensku cestnu cyklistiku to bol velmi uspesny vikend, na ktory budeme dlho spominat.

Frantisek Sitora

Tretie miesto pre nas

Madarsky Keczkemet sa v dnoch 20.-26. juna stal hostitelom 40 balonovych posadok europskych statov. Pod nazvom TERMOFARM Cup 2003 sa tu konali medzinarodne preteky teplovzdusnych balonov Madarska, Polska, Ukrajiny, Slovenska, Spanielska a Rakuska, ktoreho sme sa zucastnili aj my, v zostave Karol Slabak, Michal Joura, Maros Matusek a Dusan Bartek.Viac nez polovica posadok bola madarskych, pretoze sa tu popri pohari paralelne konali aj majstrovstva Madarska.Nad sportovou kvalitou drzal ochrannu ruku medzinarodny tim rozhodcov, pravidelne sa zucastnujucich svetovych FAI sampionatov pod vedenim Rista Jalavu z Finska. Popri siestich letoch sme odlietali 14 sutaznych uloh, ktore boli v prevaznej vacsine velmi dobre zvolene, co sa odzrkadlovalo na tesnych bodovych rozdieloch v  prvej dvadsiatke sutazneho poradia. Nam sa od zaciatku celkom darilo, a tak sme sa po piatich sutaznych ulohach objavili na cele poradia. Dopomohla k tomu urcite aj priprava pred sutazou, ked sa Misovi podarilo este doma stiahnut sutaznu mapu v elektronickej forme, nadeklarovat dvesto krizovatiek, ktore nahral do nasho GPS navigacneho systemu. Zmenili sme aj sposob prepravy balona pocas sutaze podla skusenosti z Albuquerque. Privesny vozik sme jednoducho odparkovali a jazdili uz len s autom, na korbu ktoreho sa nam podarilo natlacit kompletny balon aj s prislusenstvom. Vyzeralo to velmi zaujimavo, ked ventilator, visiaci zvonku kosa daleko za zadnym obrysovym profilom auta, vzbudzoval dojem pridavnej motorovej jednotky. Tento experiment sa jednoznacne vyplatil, pretoze sprievod stihal balon v kazdej situacii, observeri videli padat kazdy marker z auta, a ja som ich nemusel vozit v balone. Vynimku som robil len v pripadoch, ked nam pridelili peknu mladu observerku.
Bodove rozdiely boli az do konca skutocne take tesne, nikto si netrufol odhadnut poradie po poslednom sutaznom lete. Az po uverejneni konecnych vysledkov to bolo jasne: na prveho Spaniela (10984 bodov) nam chybalo 341, a na druheho Madara 26 bodov. Druha slovenska posadka skoncila na 18. mieste. Povodny zamer - odlietat tu aj majstrovstva Slovenska - nevysiel pre nizku ucast nasich pilotov, podla nominacneho kluca sme vsak v poradi prvi na Majstrovstva sveta 2004.

Dve najkrajsie vodacke zakutia Slovenska a Ciech

HORNAD A SAZAVA

Zrejme niet na Slovensku turistu, ktory by sa nenadchynal nadherou prielomu Hornadu v narodnom parku Slovensky Raj. Len pohlad turistu - vodaka je vsak pri tomto nadchynani sa, obohateny o dalsi rozmer: len turista - vodak neustale sleduje, ako tecie prud, kde do skaly vymlel malu jaskynku a vtahuje rovno do nej, kde je spadnuty strom, ako vysoko je nad hladinou, kde najblizsie nad nim je mozne zastavit a pod nim sa znovu nalodit... Na prielome Hornadu sice plati prisny zakaz splavovania, ale urcita sanca tu vzdy je.
Vdaka kontaktom s martinskymi vodakmi sme sa pocas spolocneho velkonocneho otvarania Hrona dostali k prilezitosti, na ktoru sme cakali uz niekolko rokov - k ponuke zucastnit sa na jedinej oficialne povolenej akcii “Prielome Hornadu - cistenie Hornadu”, organizovanej Akademikom TU Kosice. Rychlo sme preverili stav vody, zorganizovali posadky a 27. aprila styri lode ZP Sportu a osem clenov posadky nabrali smer Myto pri Hrabusiciach.
Usek z Myta po Hrdlo Hornadu je charakteristicky uzkym korytom a preveril nase vodacke kvality “divnymi” prudmi v pocetnych meandroch, casto vtahujucimi do konarov stromov precnievajucich z brehu az nad vodnu hladinu. Pod Hrdlom sa tok trosku narovnaval, prudy sa stavali “citatelnejsie”, adrenalin vsak tentoraz dvihali vysoke skalne steny tyciace sa nad riekou, komplikujuce moznosti pristatia. V useku pod Letanovskym mlynom pribudali prudke prudy tahajuce pod vymlete miesta v skalach a situaciu zacinal komplikovat studeny jarny dazd, preto sme postupovali mimoriadne opatrne a nehanbili sme sa v usekoch, skor vhodnejsich pre sportove polyetylenove kajaky nez pre nase krehke laminatove kanoiky, uprednostnit prenasanie pred moznostou vykupania sa v studenej vode Hornadu, ktora bola v niektorych miestach este lemovana kusmi neroztopeneho ladu.
Premoknuti sme na Cingove vykladali z lodi nazbierane odpadky a mali sme dobry pocit nielen zo splnenia dlhorocneho vodackeho sna, ale aj z toho, ze sme vykonali kus uzitocnej prace na pomoc prirode.