PODBREZOVAN   15/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA 3

0

1 2 3 4 5 6

Kultura


<<<
Navstivili sme storocnu obyvatelku Podbrezovej

“Tesit sa treba aj z malickosti”

V rokoch 1861-1999 vzrastol najvyssi dosiahnutelny vek obyvatela priemyselne vyspeleho statu zo 100 na 108 rokov. Je to vysledok spracovania demografickych udajov o svedskom obyvatelstve za predchadzajucich 140 rokov timom svedskych a americkych vedcov. Najma od roku 1969 ziju ti, ktori sa dozili sedemdesiatky, coraz dlhsie, pisu vedci z univerzity California-Berkeley v americkom casopise Science. V dosledku toho sa maximalny vek predlzil o osem rokov. Priciny tohto vyvoja vsak odbornici neskumali. Oficialne dokumentovanym vekovym rekordom je 122 rokov Francuzky Jeanne Calmentovej, ktora zomrela v roku 1997. To su vsak vynimky, preto sa vedci sustredili na udaje statistickych uradov. Vyvoj sa uskutocnoval nerovnomerne. Za prvych asi 100 rokov sa zvysil maximalny vek o 0,44 roka za desatrocie. Az od roku 1969 sa tento trend zvysil na 1,11 roka za desat rokov. Uvedene cisla sa zakladaju vyhradne na udajoch zo Svedska, ktore ma najspolahlivejsie demograficke udaje za minulych 140 rokov. Na Slovensku je dozitie sto rokov veku skor ojedinelym javom.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Hoci mnohi tuzia dosiahnut vysoky vek, malokto si trufa co i len vyslovit zelanie dozit sa sto rokov. Pani Jolana Svantnerova z Podbrezovej magicke jubileum oslavila 24. jula 2003.
Sto prezitych jari, sto jeseni.., to znamena jeden skutocne uceleny zivotny pribeh. Pani Svantnerovej sa zacal jej zivotny roman pisat este na zaciatku dvadsiateho storocia. Otec pracoval v podbrezovskych zeleziarnach, no spomienky na neho su velmi chabe. Nemala este sedem rokov, ked zostali s mamou a so styrmi surodencami sami, a to nesporne poznamenalo jej detske roky. Laska a obetavost matky vsak natrvalo zostala v jej podvedomi a stala sa jej zivotnym vzorom. Velmi rada - a v sucasnosti velmi casto - spomina na dievcenske roky, plne zabavy, tenisovych zapasov, v zime korculovania. Este aj dnes velmi rada spieva a spomina na vychyrene plesy v okoli. Z fotografii vidiet, ze to bola krasavica a iste bola ich ozdobou. Vydavala sa az v 37 rokoch (mozno aj v tom je tajomstvo jej vysokeho veku). Pekne a spokojne manzelstvo prezila vo vile v Podbrezovej. Milovane deti - Marian a Katarina boli manzelom pychou i radostou. Jej najvacsim konickom boli kvety v jej oblubenej zahradke. Ovdovela 72 rocna a v tomto veku si zacala zvykat na zivot v  panelovom dome. Nerobilo jej to ziadne problemy a az do 95 rokov bola velmi ciperna, zivotaschopna, zaujimala sa vytrvalo aj o politicke dianie a skutocne jej nerobilo problemy komunikovat o hocicom. Dnes sa tesi z piatich vnucat a siestich pravnucat. Sucasnost uz pre nu neznamena takmer nic, zije skor vo svojich spomienkach. Nie je uz taka zhovorciva, ale v urcitych okamihoch sa rada rozrecni a spomina. Vyuzili sme takyto okamih a poziadali sme ju o radu:
*Vyzradite nam teta, v com je tajomstvo vasho dlheho zivota?
- Dakujem panu Bohu, ze som sa dozila takehoto veku. Moj zivot bol sice casto zlozity, ale ja som sa snazila nepripustat si problemy. Brala som kazdy den taky, aky bol. Ked sa mi narodili deti, zostala som doma a uz som sa venovala len rodine a domacnosti. Zili sme skromne, ale v klude, deti mali vsak vsetko, co potrebovali.
*A co strava?
- Nebolo tolko, ako je dnes. My sme vzdy jedavali skromne. V lete jedla zo zeleniny, privarky, maso len prilezitostne. Z ovocia jablka, slivky, ceresne... nebolo takych moznosti, ako dnes. Jest vsak treba striedmo.
*Co odkazete tym mladym?
- Aby sa naucili tesit aj z kazdodennych malickosti.

O. Kleinova

zelp0315k.jpg (16064 bytes) Jubilantka so starostom obce Podbrezova Ing. J. Stellerom.

Foto: I. Kardhordova


<<<

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

BREZNO

Pokrac. z minuleho cisla

Breznania si namiesto zhoreneho dreveneho kostola vystavali pod Dubravkou na “Branicke” novy kostol, ktory bol svateny uz asi okolo roku 1520. Mur okolo kostola bol postaveny v roku 1578.
Po zhoreni kostola na “Branicke”, sa rozhodol patron - mesto Brezno - ze pre katolikov postavi novy chram na namesti, pri mestskom dome. Do doby postavenia noveho chramu sa bohosluzby odbavovali v klastornom kostoliku. Kralovska koruna v Bratislave 16. oktobra 1781 povolila mestu stavbu zamyslaneho rimsko - katolickeho chramu na namesti na tarchu mestskej pokladne a zbierok v rozpocte 16 114,45 zlatych. Za zozbierane peniaze v roku 1782 zacali stavat Chram Panny Marie na namesti. Zakladny kamen tohto chramu polozil Karol Politsek, banskobystricky kanonik 15. augusta 1782. Chram staval banskobystricky stavitel Peter Grossman a dostaval ho v roku 1785, ale bez veze. Veza bola stavana konstruktivne s kostolom len do vysky kostolnych murov a dostavana bola v rokoch 1792-1793 za 1200 zlatych. Kostol bol vymalovany v roku 1786, tento rok mozno vidiet i na vitaznom obluku v samotnom kostole. Maloval ho banskobystricky maliar Vaclav Zettler. Tesarske prace previedol Peter Polek, brezniansky tesar. V roku 1787 Juraj Demuth, brezniansky stolar a Andrej Marusiak, rezbar z Rajca, vyhotovili kostolne lavice z jasenoveho dreva, ktore daroval lesny erar.
Prvy Mestsky spital v Brezne bol zriadeny v roku 1761. Mal pat lozok, sustavnu lekarsku starostlivost. Okrem lekara tu posobili ranhojici a banski chirurgovia s posobnostou pre banske mesta. Na zaciatku 19. storocia bola otvorena v Brezne prva lekaren. Pri velkom poziari roku 1779 zhorelo v meste 113 domov.
V roku 1871 cisar Jozef II. vydal tolerancny patent, na zaklade ktoreho si evanjelici mohli postavit kostol bez veze mimo namestia. V Brezne bol evanjelicky kostol postaveny v rokoch 1785 - 1787 a v jeho blizkosti bola vybudovana drevena zvonica. Veza bola postavena az v roku 1906. Pocet prislusnikov celej ev. a.v. cirkvi sa uvadza za roky 1787-1836. Napriklad v roku 1787 mala 3793 “dusi”, v roku 1790 - 3134, v roku 1800 - 4063, v roku 1810 - 4168 a v roku 1836 - 4557 “dusi”.
V obdobi stavovskych povstani sa mesto stalo akousi krizovatkou, kde sa kurucke vojska striedali so zoldnierskou armadou. Prislub nabozenskej slobody pre evanjelicke obyvatelstvo, ktore tvorilo v meste vacsinu, byval casto  podnetom k porusovaniu lojalnosti voci panovnikovi a k materialnej podpore povstalcov. V tychto nepokojnych casoch povysil panovnik Ferdinand III. dna 12. februara 1650 Brezno na slobodne kralovske mesto. Po potlaceni protihabsburgskych povstani nasledovala nasilna rekatolizacia. Vyznamni siritelia reformacnych myslienok a vzdelanosti Jan Milochovsky a Jan Simonides boli obvineni z vlastizrady a vyhnani z mesta. Vzdelanosti a skolstva sa ujali piaristi, ktori posobili v meste az do roku 1857.

Prvy fyzicky supis Brezna pochadza z roku 1569. Podla tohto supisu mesto pozostavalo z namestia, velkej a malej ulice, Venetie a Burgundie. Stavebne rozdelenie mesta, ako to bolo v stredovekych mestach pravidlom, naznacovalo aj jeho socialnu strukturu. Namestie bolo vyhradene predovsetkym plnopravnym mestanom (supis nasiel na namesti 31 mestianskych usadlosti), kym Venetia a Burgundia patrila zeleziarom, ktori uz v polovici 16. storocia tvorili velmi pocetnu socialnu skupinu (supis udava 98 zeleziarskych usadlosti). Podla supisu bolo v Brezne dovedna 201 usadlosti, z nich 103 mestianskych, co predstavuje 51 percent.

Jan Greschner

Pokracovanie v buducom cisle


<<<

PODBREZOVAN    15/2003

STRANA 3

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6