“Tesit sa treba aj
z malickosti”
V rokoch 1861-1999 vzrastol najvyssi dosiahnutelny
vek obyvatela priemyselne vyspeleho statu zo 100 na 108 rokov. Je to vysledok spracovania
demografickych udajov o svedskom obyvatelstve za predchadzajucich 140 rokov timom
svedskych a americkych vedcov. Najma od roku 1969 ziju ti, ktori sa dozili sedemdesiatky,
coraz dlhsie, pisu vedci z univerzity California-Berkeley v americkom casopise Science. V
dosledku toho sa maximalny vek predlzil o osem rokov. Priciny tohto vyvoja vsak odbornici
neskumali. Oficialne dokumentovanym vekovym rekordom je 122 rokov Francuzky Jeanne
Calmentovej, ktora zomrela v roku 1997. To su vsak vynimky, preto sa vedci sustredili na
udaje statistickych uradov. Vyvoj sa uskutocnoval nerovnomerne. Za prvych asi 100 rokov sa
zvysil maximalny vek o 0,44 roka za desatrocie. Az od roku 1969 sa tento trend zvysil na
1,11 roka za desat rokov. Uvedene cisla sa zakladaju vyhradne na udajoch zo Svedska, ktore
ma najspolahlivejsie demograficke udaje za minulych 140 rokov. Na Slovensku je dozitie sto
rokov veku skor ojedinelym javom.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Hoci mnohi tuzia dosiahnut vysoky vek, malokto si trufa co
i len vyslovit zelanie dozit sa sto rokov. Pani Jolana Svantnerova z Podbrezovej
magicke jubileum oslavila 24. jula 2003.
Sto prezitych jari, sto jeseni.., to znamena jeden skutocne uceleny zivotny pribeh.
Pani Svantnerovej sa zacal jej zivotny roman pisat este na zaciatku dvadsiateho storocia.
Otec pracoval v podbrezovskych zeleziarnach, no spomienky na neho su velmi chabe.
Nemala este sedem rokov, ked zostali s mamou a so styrmi surodencami sami,
a to nesporne poznamenalo jej detske roky. Laska a obetavost matky vsak natrvalo
zostala v jej podvedomi a stala sa jej zivotnym vzorom. Velmi rada - a
v sucasnosti velmi casto - spomina na dievcenske roky, plne zabavy, tenisovych
zapasov, v zime korculovania. Este aj dnes velmi rada spieva a spomina na
vychyrene plesy v okoli. Z fotografii vidiet, ze to bola krasavica a iste
bola ich ozdobou. Vydavala sa az v 37 rokoch (mozno aj v tom je tajomstvo jej
vysokeho veku). Pekne a spokojne manzelstvo prezila vo vile v Podbrezovej.
Milovane deti - Marian a Katarina boli manzelom pychou i radostou. Jej najvacsim
konickom boli kvety v jej oblubenej zahradke. Ovdovela 72 rocna a v tomto
veku si zacala zvykat na zivot v panelovom dome. Nerobilo jej to ziadne problemy
a az do 95 rokov bola velmi ciperna, zivotaschopna, zaujimala sa vytrvalo
aj o politicke dianie a skutocne jej nerobilo problemy komunikovat
o hocicom. Dnes sa tesi z piatich vnucat a siestich pravnucat. Sucasnost uz
pre nu neznamena takmer nic, zije skor vo svojich spomienkach. Nie je uz taka zhovorciva,
ale v urcitych okamihoch sa rada rozrecni a spomina. Vyuzili sme takyto okamih
a poziadali sme ju o radu:
*Vyzradite nam teta, v com je tajomstvo vasho dlheho zivota?
- Dakujem panu Bohu, ze som sa dozila takehoto veku. Moj zivot bol sice casto
zlozity, ale ja som sa snazila nepripustat si problemy. Brala som kazdy den taky, aky bol.
Ked sa mi narodili deti, zostala som doma a uz som sa venovala len rodine
a domacnosti. Zili sme skromne, ale v klude, deti mali vsak vsetko, co
potrebovali.
*A co strava?
- Nebolo tolko, ako je dnes. My sme vzdy jedavali skromne. V lete jedla zo
zeleniny, privarky, maso len prilezitostne. Z ovocia jablka, slivky, ceresne...
nebolo takych moznosti, ako dnes. Jest vsak treba striedmo.
*Co odkazete tym mladym?
- Aby sa naucili tesit aj z kazdodennych malickosti.
O. Kleinova
 |
Jubilantka so starostom obce Podbrezova Ing. J. Stellerom. Foto: I. Kardhordova |
Nasa spolocna zelezna cesta
Pokrac. z minuleho cisla
Breznania si namiesto zhoreneho dreveneho kostola vystavali
pod Dubravkou na “Branicke” novy kostol, ktory bol svateny uz asi okolo roku
1520. Mur okolo kostola bol postaveny v roku 1578.
Po zhoreni kostola na “Branicke”, sa rozhodol patron - mesto Brezno - ze
pre katolikov postavi novy chram na namesti, pri mestskom dome. Do doby postavenia noveho
chramu sa bohosluzby odbavovali v klastornom kostoliku. Kralovska koruna
v Bratislave 16. oktobra 1781 povolila mestu stavbu zamyslaneho rimsko - katolickeho
chramu na namesti na tarchu mestskej pokladne a zbierok v rozpocte 16 114,45
zlatych. Za zozbierane peniaze v roku 1782 zacali stavat Chram Panny Marie na
namesti. Zakladny kamen tohto chramu polozil Karol Politsek, banskobystricky kanonik 15.
augusta 1782. Chram staval banskobystricky stavitel Peter Grossman a dostaval ho
v roku 1785, ale bez veze. Veza bola stavana konstruktivne s kostolom len do
vysky kostolnych murov a dostavana bola v rokoch 1792-1793 za 1200 zlatych. Kostol
bol vymalovany v roku 1786, tento rok mozno vidiet i na vitaznom obluku
v samotnom kostole. Maloval ho banskobystricky maliar Vaclav Zettler. Tesarske prace
previedol Peter Polek, brezniansky tesar. V roku 1787 Juraj Demuth, brezniansky
stolar a Andrej Marusiak, rezbar z Rajca, vyhotovili kostolne lavice
z jasenoveho dreva, ktore daroval lesny erar.
Prvy Mestsky spital v Brezne bol zriadeny v roku 1761. Mal pat lozok,
sustavnu lekarsku starostlivost. Okrem lekara tu posobili ranhojici a banski
chirurgovia s posobnostou pre banske mesta. Na zaciatku 19. storocia bola otvorena
v Brezne prva lekaren. Pri velkom poziari roku 1779 zhorelo v meste 113 domov.
V roku 1871 cisar Jozef II. vydal tolerancny patent, na zaklade ktoreho si
evanjelici mohli postavit kostol bez veze mimo namestia. V Brezne bol evanjelicky
kostol postaveny v rokoch 1785 - 1787 a v jeho blizkosti bola vybudovana
drevena zvonica. Veza bola postavena az v roku 1906. Pocet prislusnikov celej ev.
a.v. cirkvi sa uvadza za roky 1787-1836. Napriklad v roku 1787 mala 3793
“dusi”, v roku 1790 - 3134, v roku 1800 - 4063, v roku 1810 -
4168 a v roku 1836 - 4557 “dusi”.
V obdobi stavovskych povstani sa mesto stalo akousi krizovatkou, kde sa
kurucke vojska striedali so zoldnierskou armadou. Prislub nabozenskej slobody pre
evanjelicke obyvatelstvo, ktore tvorilo v meste vacsinu, byval casto podnetom
k porusovaniu lojalnosti voci panovnikovi a k materialnej podpore
povstalcov. V tychto nepokojnych casoch povysil panovnik Ferdinand III. dna 12.
februara 1650 Brezno na slobodne kralovske mesto. Po potlaceni protihabsburgskych povstani
nasledovala nasilna rekatolizacia. Vyznamni siritelia reformacnych myslienok
a vzdelanosti Jan Milochovsky a Jan Simonides boli obvineni z vlastizrady
a vyhnani z mesta. Vzdelanosti a skolstva sa ujali piaristi, ktori posobili
v meste az do roku 1857.
Prvy fyzicky supis Brezna pochadza z roku 1569. Podla
tohto supisu mesto pozostavalo z namestia, velkej a malej ulice, Venetie
a Burgundie. Stavebne rozdelenie mesta, ako to bolo v stredovekych mestach
pravidlom, naznacovalo aj jeho socialnu strukturu. Namestie bolo vyhradene predovsetkym
plnopravnym mestanom (supis nasiel na namesti 31 mestianskych usadlosti), kym Venetia
a Burgundia patrila zeleziarom, ktori uz v polovici 16. storocia tvorili velmi
pocetnu socialnu skupinu (supis udava 98 zeleziarskych usadlosti). Podla supisu bolo
v Brezne dovedna 201 usadlosti, z nich 103 mestianskych, co predstavuje 51
percent.
Jan Greschner
Pokracovanie v buducom cisle |
