PODBREZOVAN   15/2003

STRANA 6

STRANA

0

Sport

ROCNA PRESTAVKA

Medzi najlepsich sportovcov minuleho roka patri Ing. Richard Zandt z Klubu kondicnej kulturistiky ZP Sport. K jeho minulorocnym najvyznamnejsim uspechom patril majstrovsky titul a 4. miesto na majstrovstvach Europy v Bielorusku.

*Mohli by ste sa nam predstavit?
- Pochadzam z Kremnice, kde som doposial stravil vacsinu svojho zivota. Som statnym zamestnancom Danoveho riaditelstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici, kde v sucasnosti aj byvam. Napriek tomu, vikendy casto travim v Kremnici. V roku 1997 som uspesne ukoncil studium na Fakulte hospodarskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Som slobodny a zijem s priatelkou.

*Ako ste sa dostali ku kulturistike a preco vam ucaroval prave tento sport?
- Moje kulturisticke zaciatky siahaju do obdobia studia na Gymnaziu v Turcianskych Tepliciach. Kedze v rokoch 1987 - 1991, bola kulturistika viac-menej tabu a neexistovala takmer ziadna literatura zaoberajuca sa touto problematikou, kazdy jeden obrazok a aj ten najmensi clanocek v tlaci (ak sa vyskytol) boli dostatocnou inspiraciou. Pre kazdeho teenagera to bolo nieco nove, nepoznane a zaroven vyzyvave. Okrem toho ma inspirovali fotografie slavnych kulturistov (Arnold Schwarzenegger, Lee Labrada, Shawn Ray), ktore boli rozvesane po stenach jednej nenapadnej garaze, kde sa to vsetko zacalo - velka nakladacia cinka, zopar jednoruciek a lavica na tlaky (benchpress). Nie je to vela, ale ak mate chut na poriadnu drinu, na zaciatok to staci. Moje zaciatky v kulturistike su spate s clovekom, ktory svojou obetavostou a zanietenostou dopomohol mnohym - nielen pretekarom ale aj kondicnym cvicencom, k skvelym vysledkom. Tento nenapadny pan - Jan Durian, je zaroven zakladatelom Oddielu kulturistiky KO Kremnica (Richardovho materskeho oddielu - poz. red.), ktory som reprezentoval, kym som neprestupil do  ZP Sport. Od mojho prveho vaznejsieho kontaktu s kulturistikou sme s panom Durianom zacali a prehlbovali spolupracu, ktora trva dodnes. Ako moj osobny trener zastresoval treningovu cast kazdej mojej pripravy na sutaz a mozem povedat, ze uspesne, za co som mu dodnes nesmierne vdacny.

*Mohli by ste nam laikom vysvetlit, co vsetko obnasa jedna treningova davka a na co sa v nej najviac zameriavate?
- Treningovy proces sa v zasade deli na objemovu (budovanie sily a svalovej hmoty) a tvarovaciu pripravu (zvysovanie kvality a hustoty svalovej hmoty) a na rysovaciu fazu (odburavanie podkozneho tuku, zlepsenie separacie svalstva).
Kazda faza si vyzaduje osobitny typ treningu, ale v zasade rovnaky pristup - maximalnu treningovu intenzitu. Moja treningova jednotka (cvicim len jednu fazu denne) trva asi 60 min. Trening je rozlozeny zvycajne do 3 - 5 dni. Za tento cas sa precvici cele telo (kazda svalova skupina) jedenkrat. Kazdy trening je zamerany na jednu velku a jednu, pripadne dve mensie svalove partie, k comu sa pridavaju lytka alebo brucho. Mojou snahou je pocas treningovej jednotky vsetko odcvicit s maximalnou intenzitou a nasadenim. Je dobre, ked cvicite s treningovym partnerom, ktory zabezpeci pripadnu dopomoc pri vykonavani vynutenych opakovani (ide o treningovy princip). Ja cvicim zvycajne spolu so svojim trenerom Janom Durianom. Obaja sme na seba zvyknuti a presne vieme odhadnut (co je velmi dolezite), kedy treba dat treningovemu partnerovi potrebnu dopomoc, aby bol schopny urobit napr. 2 - 3 opakovania navyse. Najdolezitejsie zo vsetkeho je pouzit primeranu vahu na cinke a spravnu techniku pri cviceni.
Taktiez spolupraca s reprezentacnym trenerom MUDr. Cizekom trva pocas celej sutaznej pripravy, ale je intenzivnejsia tesne pred sutazou. Pod jeho drobnohladom je mozne vcas eliminovat a odstranit drobne nedostatky a vylepsit detaily tesne pred vrcholnym pretekom.

*Co vsetko okrem treningov patri do sutaznej pripravy a ako sa pripravujete na samotnu sutaz?
- Sutazna priprava zahrna nielen pracu v posilnovni, ale aj kazdodennu zdravu zivotospravu, tzv. kulturisticku dietu. K nej patri vyber a konzumacia tych spravnych potravin, medzi ktore patria: ryza, ovsene vlocky, cestoviny, zemiaky, chude maso (u mna vacsinou biele), vajicka, ryby, zelenina, ovocie... V podstate ide o to, aby telo dostalo kvalitne bielkoviny, sacharidy a v obmedzenom mnozstve aj tuky. Tieto ziviny zabezpecia narast svalovej hmoty a energiu na trening, ako aj regeneraciu svalovych vlakien.
Okrem toho, dolezitu cast sutaznej pripravy predstavuje nacvik volnej zostavy, ktora trva jednu minutu. Ide o prezentaciu svalovych skupin v harmonickom pohybe v spojeni s hudbou. V zostave by mal pretekar prezentovat svoje najlepsie svalove partie a pohybove umenie. Ide o sulad pohybu a svalov v estetickom ponati v hudobnom prevedeni. Kazdy skuseny pretekar vie, ze volna zostava je puncom jeho kvality.

*Doprajete si do sytosti aj vase oblubene jedla?
- To zalezi od toho, v akej faze pripravy sa prave nachadzam. V objemovke je dovolene aj trochu zhresit a dopriat si aj to oblubene jedlo, ktore ma vacsinou viac nasytenych tukov alebo jednoduchych cukrov a teda nie je dietne. Ja osobne si rad zamaskrtim na kolacoch alebo podobnych sladkostiach, ktore si v diete rozhodne nemozem dovolit, pretoze by tym utrpelo moje svalstvo na vyrysovani. Po sutazi si vzdy doprajem moje oblubene palacinky s dzemom a slahackou.

*Ako vnimate zaujem verejnosti o vasu postavu?
- Myslim si, ze kvalitna kulturisticka postava vzbudzuje zaujem v ociach verejnosti. U zien je to vacsinou obdiv a u muzov zavist. Za ten cas, co sa venujem kulturistike, som si akosi privykol na zvedave pohlady a beriem to ako beznu sucast zivota.

*Comu sa najradsej venujete vo volnom case?
- Dost casu venujem studiu kulturistickych casopisov a literatury. Ked ich prave necitam, rad chodim do prirody alebo pocuvam hudbu. Ak sa najde cas zasurfujem si na internete.

*Ake su vase plany?
- Po sezone 2002, kedy som v Kosiciach opat ziskal majstrovsky titul a na ME v Bielorusku som obsadil 4. miesto, som si naplanoval sutaznu prestavku najmenej jeden rok. Sutazil som 8 rokov v kuse a myslim, ze prestavku naozaj potrebujem. Az budem citit, ze som dostatocne oddychnuty a nadalej budem mat motivaciu sutazit, opat ma uvidite na sutaznom podiu.

Opytala sa V. Kukolova

HORNAD A SAZAVA

Dokoncenie z minuleho cisla

Hlavnym cielom vodakov Turistickeho oddielu ZP Sport bolo v tejto sezone zorganizovat a absolvovat zahranicny vodacky zajazd do Ceskej republiky na rieke, o ktorej krase hovoria nielen superlativy v priruckach, ale aj to, ze sa stala nametom textov viacerych trampskych piesni, Sazave.
Najkrajsimi, avsak aj vodacky najnarocnejsimi usekmi, su pereje Stvoridla, kde sa Sazava na svojom strednom toku prediera pomedzi obrovske zulove balvany, ktore v hojnom pocte lezia aj v jej koryte. Tento usek je vsak splavny len niekolko tyzdnov v roku, za vyssich stavov vody, a tak aj napriek starostlivemu planovaniu a sledovaniu vodnych stavov na internete sme sa od miestnych vodakov dozvedeli, ze sme vodu o par dni “zmeskali”. Trosku nas to mrzelo, ale Stvoridla boli aj z turistickeho chodnika nadherne.
Dalsie styri dni sme uz absolvovali na dolnom toku, pre ktory je charakteristicky vysoky pocet hati. Obavy z casteho prenasania tychto “nepriatelov vodakov” sa vsak rychlo menili na ine pocity. Zadrziavali vodu natolko, aby jej bolo pre splavovanie dostatok a ich rychle bezproblemove prekonavanie “konickovanim” bolo v teplych vodach Sazavy prijemnym spestrenim veslovania v stojatych vodach. S postupnym pribudanim vody narastal pocit “skocit” a tak cim dalej tym viac sme sa na ne zacinali tesit.
Po troch dnoch veslovania v takmer stojatych vodach, len s obcasnymi perejkami, prisiel najspodnejsi usek z Tynca do Krhanic, ktory je casto oznacovany za vobec najkrajsie miesto vodackej turistiky v ramci celeho byvaleho Ceskoslovenska. Po siestich hatiach na uvodnych 5 kilometroch nasledoval vodacky mimoriadne pritazlivy perejnaty usek s prekrasnou sceneriou - na obidvoch skalnatych brehoch hlbokeho udolia boli akoby len popriliepane rekreacne chatky. Clovek takmer zabudal v tejto prirodnej nadhere sledovat tok rieky a chvilami sme polavovali z maximalneho sustredenia, ktore si vyzadovali pod hladinou ukryte kamenne nastrahy.
Plavbu sme skoncili na Zeleznicnej stanici v Petrove pri Prahe po 75 kilometroch na vode a 23 hatiach, z ktorych 6 mame v kolonke “skocena”. Navzdy nezabudnutelny zostane dojem z prekrasnej rieky vzbudzujucej zdanie, ze v jej okoli je kraj, kde este nepoznaju plastove flase, a z okolitej prirody s nespocitatelnym mnozstvom chatiek a rybarskych pramic.

Ing. Jan Kmet

Z uspechov atletov

* Atletickeho mitingu v Banskej Bystrici sa zucastnila clenka Atletickeho klubu ZP Sport (AK ZP)Zuzana Lunterova, ktora v skoku do dialky zien obsadila 4. miesto osobnym rekordom - 568 cm. Na Majstrovstvach Slovenska juniorov v Bratislave 12. az 13. jula si Zuzana vybojovala majstrovsky titul v skoku do dialky a v behu na 200 metrov skoncila 8. Na Medzinarodnom mitingu olympijskych nadeji 20. jula v Dubnici nad Vahom skokom dlhym 557 cm zvitazila.

* V 21. rocniku Maleho Strbskeho maratonu clen AT ZP Pavol Fasko zvitazil v kategorii muzov nad 40 rokov, celkovo bol 8. a zo Slovakov skoncil 3.
V Cestnom behu v Sklabinej opat zvitazil Fasko v kategorii muzov nad 40 rokov a Miroslav Haninec dobehol druhy.

SLOVENSKY ZRAZ TURISTOV

50. rocnik Slovenskeho zrazu turistov sa uskutocnil v Lucenci za ucasti 1200 clenov zo slovenskych klubov, ako aj oddielov mladeze (TOM). Turisticke trasy viedli okolim, Ruzina - Lucenec - Divin. Vypravu clenov Klubu slovenskych turistov ZP Sport, a.s., tvorili mladeznici a traja dospeli clenovia.
Usporiadatelia za velkej pomoci sponzorov pripravili hodnotny program, ktoreho sucastou boli turisticke aj cykloturisticki trasy, vecery boli venovane kulturnym programom. Vyhodou zrazu bolo vyborne miesto pri vodnej nadrzi, ktorej voda po namahavych turach bola vybornym osviezenim. Opat sme videli niekolko krasnych miest nasho Slovenska.

Stefan Vanco

PODBREZOVAN   15/2003

STRANA 6

STRANA

0