ZP a.s. NEWS

75. vyrocie chaty M. R. Stefanika pod Dumbierom

Zasluhy o rozvoj vysokohorskej turistiky siahaju aj do Podbrezovej

“Vabny je Dumbier, i ked sa smeje, i ked sa hneva, ale ked sa naozaj nahneva, zachmuri a rozfuni, vtedy je najlepsie zaliezt do bezpecia, do ukrytu a vyckat, kym sa utisi”, takto zapalisto vyjadril svoje pocity pred takmer tisickou ctitelov krasnej prirody 9. septembra 1928 podpredseda Klubu ceskoslovenskych turistov Stredoslovenskej zupy Jenicek pri slavnostnom otvoreni “Utulne Milana Rastislava Stefanika”. Uz sedemdesiatpat rokov je chata M.R. Stefanika jednou z najvyssie postavenych chat v Nizkych Tatrach.

Pod Dumbierom sa pri prilezitosti 75. vyrocia chysta 20. septembra slavnost. Ucastnici budu iste spominat aj na tych, ktori sa zasluzili o rozvoj nizkotatranskej turistiky. Nacierame do historie a dozvedame sa, ze iniciatormi vystavby tejto utulne boli podbrezovski turisti Winkler, Chudik, Kovacik, Almassy a dalsi. Stavbyveduci a prvy chatar Robert Petrla tiez patril do zoznamu clenov podbrezovskeho klubu ceskoslovenskych turistov “Dumbier”, ktory bol zalozeny v roku 1925 .
Pristup do tejto chaty od Trangosky bol velmi narocny a hned po otvoreni utulne pod Dumbierom funkcionari podbrezovskeho turistickeho spolku planovali vybudovanie vlastnej chaty, ktora by plnila akusi “medzistanicu”. Po znacnom usili vynalozenom na ziskanie financnych prostriedkov zacali s vystavbou. Zakladny kamen polozili 13. augusta 1933 a vystavbu drevenej poschodovej chaty ukoncili v roku 1935. Najvacsiu zasluhu na vystavbe chaty na Trangoske mal Ing. J. Alexandrovsky - veduci oceliarne v Podbrezovej, prvym chatarom bol J. Chudik a obetavymi funkcionarmi, ktori sa zasluzili o rozvoj turizmu v tomto regione boli A. Almassy, A. Chudik, Ing. Karol Cajanek, neskor K. Plasil, A. Halasz, G. Tatliak . Chata na Trangoske bola vyhladavana turistami a sluzila aj ako zastavka pri vystupe k chate Milana Rastislava Stefanika na Dumbieri.

O.K

Z otvorenia utulne Milana Rastislava Stefanika mali najvacsiu radost clenovia Dumbiera z Podbrezovej, ktori boli iniciatormi vystavby.

Foto: J. Krakora

Chata na Trangoske plnila funkciu akejsi “medzistanice”. Od postavenia zakladneho kamena uplynulo v auguste 70. rokov.

Foto: archiv Hutnickeho muzea

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

(Pokracovanie z min. cisla)

Na prelome 18. a 19. storocia boli na Horehroni objavene nove surovinove loziska (zelezna ruda, neskor uhlie a to aj na uzemi mesta Brezna). Nebola tu nudza ani o energeticke zdroje (drevo, voda) a zdroje pracovnych sil. Pece na tavenie rudy a zeleziarne na spracovanie suroveho zeleza sa stavali na vodnych tokoch, v lesoch a ich blizkosti. V tychto vyrobnych podmienkach a technologii vznikali este aj v polovici 19. storocia na Horehroni nove zeleziarne.
Brezno bolo prirodzenym zemepisnym, hospodarskym a kulturnym centrom predovsetkym svojho vlastneho regionu. Na jeho uzemi vznikali nove, ale stavebne s mestom nesuvisiace osady. Starsie osady postupne prerastali do samostatnych obci a postupne sa aj verejnopravne emancipovali. Uzemie vychodne od Brezna, tzv. Biele handle, sa sidelne sformovalo do troch obci: Bacucha, Benusa (s osadami Gasparovo, Filipovo, Pobisovo) a Bravacova (s osadami Podolie, Srnkovo), okolo hamra na vychod od mesta vznikla osada Bujakovo, obydlia boli aj pri dalsom hamri vo Vagnari, blizsie k mestu vznikli Halny a Padlickova. Okolo zajazdoveho hostinca, mase a bani vznikli komorske obce Pohronska Polhora a Michalova (v rokoch 1786 – 1789). Drevorubacske osady na pravom brehu Cierneho Hrona, tzv. Cierne handle, ako Cierny Balog, Dobroc, Fajtov, Jergov, Komov, Latky vytvorili na prenajatom mestskom uzemi odkupenom od mesta Brezna obec Cierny Hronec, neskor Cierny Balog. Hroncianska zeleziaren zalozila na uzemi odkupenom od mesta Brezna (Bystra dolina) zeleziaren a okolo nej osadu, ktora roku 1787 dostala meno Bystra.
Brezno sa stalo dolezitym komunikacnym centrom, cez mesto isla cesta spajajuca Pohronie s Povazim. Na tejto trase sa rozrastla poddanska osada mesta Breznianske Myto. Dalsia dolezita cesta viedla z Brezna do Malohontu, do Rimavskej doliny. Aj na tejto trase vznikla postupne obec Polhora. Velky vyznam nadobudla aj pohronska trasa spajajuca severne casti Gemerskej zupy (a dalej Spis) s Banskou Bystricou.
V rokoch 1860-1883 sa pocet okresov zupy zredukoval na tri: Horny s hlavnym sluznovskym uradom v Ondreji a v Brezne, Stredny s hlavnym sluznovskym uradom v Banskej Bystrici a na Sliaci, a Dolny – dnesny Zvolensky okres.
Od roku 1883 platila nova uzemnospravna organizacia. Stredny okres sa premenoval podla sidla na Banskobystricky, z jeho zapadneho pomedzia bolo vyclenenych niekolko obci do Zvolenskeho okresu. Horny okres bol premenovany na Brezniansky. Z byvaleho Horneho okresu Gemersko – Malohontskej zupy bolo vyclenene Horehronie, ako samostatny Pohronsky okres so sidlom v Pohorelej. Byvale slobodne kralovske mesto Lubietova stratila svoj statut a stala sa iba velkou obcou, ako napriklad Polomka, alebo Sumiac. Banskobystricky okres mal 55 obci, Brezniansky 25 a Pohronsky 7, vratane Vernara.
Cely Horny okres (skumany region + Ondrej, Brusno a Medzibrod) mal 18664 obyvatelov, z toho 8917 muzov a 9747 zien, mesto Brezno 11776 (z toho 5840 muzov a 5936 zien). V celom regione bolo 53 cudzincov (z toho 21 zien), najviac z Ciech a Moravy (12 muzov a 189 zien), z Nemecka (6 ludi) a Talianska (2).
Socialna struktura Breznianskeho okresu v roku 1910 bola nasledovna – pocet obyvatelov celkom 29896, z toho sa zivilo: polnohospodarstvom 6529, v priemysle, remeslach a v zivnosti bolo 11282, obchodom sa zaoberalo 3013, v doprave pracovalo 1062, v slobodnom povolani a v statnej sprave bolo 1687, nadennikov bolo 1689 a sluhov (sluzok) v domacnosti bolo 582. Najstarsi cech v Brezne bol cech krajcirov z roku 1604, cizmarov z roku 1617 a debnarov z roku 1630. Cechy mali i klobucnici, kusnieri, masiari, tkaci, sitari, garbiari a kolari.

Ing. Jan Greschner
(Pokracovanie v buducom cisle)

Oprava:

V predchadzajucom cisle novin v clanku “Nasa spolocna zelezna cesta”, ktoreho autorom Ing. J. Greschner zapracoval tlaciarensky skriatok a zamenil zeliara na zeleziara. Ide o podstatne mena s odlisnym vyznamom a preto sa autorovi i citatelom ospravedlnujeme. V texte, kde sa vyskytuje zeleziar, zeleziarsky, spravne znie zeliar, zeliarsky.

red.

<<<

Potulky po Slovensku

KRIVAN

(Tip citatelov)

K splneniu davnej tuzby - vystupit na niektory zo stitov Vysokych Tatier, ktore sa vypinaju na nasom severnom horizonte, ma priviedli moje deti a manzel. Vybrali sme sa na stredne narocnu turou - vrchol Krivan (2494 m.n.m.), ktoru sme absolvovali 28. augusta.

zelp0318n.jpg (19344 bytes) Tento impozantny vrch v zapadnej casti Vysokych Tatier sa vynima na konci dlheho hrebena krivanskej razsochy, ktora vybieha z hlavneho hrebena Vysokych Tatier z Cubriny. Stal sa symbolickym vrchom Slovanov a slobody Slovakov, vyznamnym motivom basnickej a piesnovej tvorby. Na Juznych a juhozapadnych svahoch Krivana su este aj teraz viditelne stopy po baniceni v 15.-18. storoci (vyhlbene stolne a posledne pozostatky murov haviarskych obydli). Na jeho vrchol ako prvi vystupili bezpochyby neznami haviari a vystup spisskonovoveskeho evanjelickeho kazatela a prirodovedca A. Czirbesza s priatelmi - v roku 1772, treba povazovat len za prvu aj pisomne dolozenu turu. Krivan navstivili znami priekopnici – badatelia Tatier, napr. anglicky cestovatel Robert Townson (1793), francuzsky prirodovedec Belsazar Hacquet (1794), polsky geolog Stanislaw Staszic (1805) alebo svedsky botanik Goran Wahlenberg (1813). Prvy zimny vystup uskutocnil v roku 1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay. Na pamiatku vystupu saskeho krala Fridricha Augusta II. (1840) uhorski monarchisti vztycili na stite obelisk, ktory zakratko znicili slovenski vlastenci, ucastnici tzv. narodnych vychadzok. Prva z nich sa uskutocnila 16. augusta 1841 za ucasti Ludovita Stura a Michala M. Hodzu.
Tak ako tieto vyznamne osobnosti, aj sucasnych turistov nadchyna Krivan svojou velkolepostou a panoramatickym pohladom na stity Vysokych Tatier, Krivanske pleso, jazero Strbske pleso...
Na jeho vrchole som bola velmi spokojna s napadom mojej rodiny, nakolko som spoznala nadhernu slovensku prirodu, milych ludi, ktori sa na turistickej trase spravali ohladuplne a srdecne. Bol to krasny zazitok, z ktoreho vam ponukam pohlad na Krivanske pleso.

Iveta Kardhordova+foto