| Francuzka Normandia sa stala dejiskom
Svetoveho pohara teplovzdusnych balonov v sutazi zien - pilotiek |
|
Ponad Chez Charon - centrum tejto vyznamnej
sutaze FAI kategorie 1, kde sme pricestovali 29. jula, sa sinuli velkou rychlostou tmave,
vetrom rozstrapatene mraky, vytvarajuce dojem bliziaceho sa hurikanu. Solou presiaknuty
tazky vzduch daval citit blizkost rozbureneho Atlantickeho oceanu. Po dva dni trvajucej
ceste napriec Europou nam to sice urobilo vrasky na cele, ved sme prisli lietat balonom,
ale sutaz zacinala az dalsi den a do rana sa moze predsa pocasie zmenit.
Aj sa neuveritelne zmenilo. Rano o 6 - tej v tych zemepisnych sirkach este za tmy,
slnko tam vychadzalo kratko pred siedmou, sa krajina charakteristicka mnozstvom obrovskych
vinic a malych mesteciek slavnych mien ako Champane, Cognac, Angouleme..., sice este stale
nachadzala zatiahnuta 8/8 oblacnosti, ale vietor bol uz slaby. Po nevydarenom pokuse
odletiet aspon jeden treningovy let (tankovaci plynu zaspali), sa zacali sutazne dni
poznamenane umornym teplom, nesmiernou unavou, ale spravnou sportovou atmosferou a takmer
bezchybnou organizaciou. Teploty sa cez den pohybovali okolo 45 stupnov, ale prijatelny
vietor umoznoval vypisanie mnozstva sutaznych uloh kazde rano a vecer. Kazde kolo
bolo platne. Osemkrat po sebe znova a znova do vzduchu. Takto znejuce to budi az dojem
nezazivnosti, ale nebolo tomu tak.
Mesto Angouleme sa nadlho zapise do mojich spomienok z lietania.
Briefing na startovacej ploche uprostred mesta prebehol ako obvykle, bez velkych
prietahov. O siedmej vecer sestdesiatka pilotov, sutaziaca v Europskom pohari a dvadsiatka
pilotiek, ucastnicok Svetoveho pohara zien z mnohych krajin sveta, v este stale
40-stupnovom teple a paliacom slnku pred odchodom k svojim uz na let pripravenym balonom
apaticky berie do jednej ruky tzv. task report a do druhej loger, co je novinka posledneho
obdobia a sluzi na vyhotovenie kompletneho zaznamu o lete a pohybe posadky. Umoznuje tak
kontrolu, napriklad dodrziavania vysky, casoveho limitu na start, pristatie i naletenie
jednotlivych cielov a dokonca aj kontrolu dodrziavania rychlosti sprievodneho vozidla.
Spolu so sprisnenymi pravidlami, ako je zakaz pouzivania radio -vysielaciek a navigacneho
pristroja pri lete, co u nasho navigatora - specialistu programatora Pala Karafu, vyvolava
cierne zufalstvo. Namiesto sledovania monitora elektronickeho pristroja musel ceruzkou
malovat trasu a len porovnavacou metodou pripravovat navigacny plan letu nasho balona, a
to mu to este komplikovala netypicka poloha Zeme oproti Slnku. Francuzi tomu hovoria
navrat k cistemu lietaniu a Palo hundre, ze tmarstvo.
V tieni balonovych vozikov cakame na signalizacne vlajky, ktore nam zacnu citat cas
na odstartovanie. Rucicky hodiniek sa uz davno prehupli za osmu a teplota na palubovke
klesla pod 30 stupnov. Meteorolog sa niekolkokrat pokusal este spresnit informacie o smere
vetra v jednotlivych hladinach, ale jeho cierny balon sa zakazdym nedokazal vyhnut
termickym bublinam, ktore sa este aj v tejto neskorej dobe systematicky trhali od ohriatej
Zeme. 8 hodin 15 minut - nervozita v radoch pilotov vrcholi. 8 hodin 20 minut - riaditel
sutaze oznamuje zrusenie tretej discipliny. 8 hodin 25 sa na stoziari objavuje zelena
signalizacna vlajka a ideme na to. Bleskovo nahodime ventilator a studenym vzduchom plnime
obal. Opat si trocha “zastreckuje” jeden z horakov, nechce sa mu horiet
potvore, ale v priebehu par minut sa dviha medzi ostatne sutazne balony aj kopula toho
nasho. Starteri nas v strese pustaju do vzduchu aj dve naraz. Nastastie vdaka pozornosti
clenovia nasej posadky, ktori silou ruk udrzali nas balon este na startovacej ploche - na
kratky okamih, potrebny na vyhnutie sa kolizii so susednym balonom. Chumelec balonov
odlietajuci z mestecka Angouleme nas este chvilu drzi v strehu lebo termika stale
funguje a moja francuzska kolegyna sa spolu s dalsimi styrmi sutaziacimi po otoceni o 180
stupnov vracia spat nad mesto. Prikurim a snazim sa rezkejsie prestupat tuto kriticku
hladinu. Dosiahli sme 2600 Ft , pod nami ostava prazdno, pre manevrovanie idealny stav a
pred nami vidim niekolko balonov manevrujucich na prvy deklarovany ciel este o priblizne
600 Ft vyssie. Po spomaleni stupania sa snazim koncentrovat aj ja na manevrovanie. Nasa
pozicia je - odhadujem - dobra aj ked uz badat, ze smer jednotlivych hladin sa zmenil.
Este si cosi dostupam a unavu nahradiace sustredenie ma podvedome prinutilo skontrolovat
priestor nad nami. Dalsich niekolko sekund mi pripada ako zly sen, z ktoreho sa mi este
teraz zavse roztrasu kolena. Niekolko desiatok metrov nado mnou huci dolu maximalnou
moznou rychlostou vyliaty balon s prevalenym deformovanym obalom tak, ako sa na pretekara
patri, akurat je velmi blizko. V priebehu dalsich desiatok sekundy si uvedomujem, ze sa mi
ide stat vec, ktora zavana velkym nebezpecenstvom. On ide do nas narazit! Kolizie tohoto
druhu v takejto vyske nezvyknu dopadnut dobre! Uz len sekundy nas delia od stretu.
Pohodicka sa zmenila na horor, spolu s Palom reveme na pilota, aby nieco robil. Bleskovo
sa snazim odhadnut smer, z akeho na nas ide vplyvom odstredivych a dostredivych sil
zmietany balon napalit. Prikurim a dam to do stupania, podvedome, mozno to pomoze. Boze,
mozno sa vyhneme ... Nie, pred nasim kosom sa objavi vo zvlastnom naklone kos tohoto
balona. Vidime len vydeseny pohlad jeho navigatorky a kos sa straca pod nami. Na rade je
balon, odvetram ten nas a uz mozeme len vystrcit ruky a pokusit sa ochranit balon
toho nestastnika pred roztrhanim o nas kos. Naraz, ktory nasledoval, pripominal zrazenie
dvoch mohutnych perin. Odmrstilo nas to v hrozivom kolisani do pan Boh vie ktorej svetovej
strany. Odhadujem niekolko desiatok metrov. Po case, ktory si netrufam odhadnut, opat
chytam do ruk madlo horaku. S malou dusickou hodim kontrolny pohlad do obalu, nejaviaceho
znamky roztrhania a nutim trasuce sa kolena k pokoju. Dve discipliny su este pred nami,
tak teda ideme na to!
 Stale sa meniaci vietor v hladinach uz vacsiu cast balonov niesol mimo
bodovaneho limitu 150 m od deklarovaneho ciela. V nasej vyske to este islo ziadanym
smerom, ale hadzanie markra bolo velmi riskantne, za jeho stratu byva penalizacia.
Rozhodli sme sa pre zariskovanie, naleteli sme to vo vyske cca 800 metrov, malicko sme sa
presunuli za kriz, potom intenzivne klesanie co to dalo a sup ho marker na kriz. Znos pri
zemi ho napriek nasmu hypnotizovaniu zanasal smerom od neho. Opat prikurit a stupame hore.
Incident, ktory sme absolvovali v uvode letu nas odbremenil od neustaleho kontrolovania
balonov okolo nas, vsetci boli uz mimo nasej trasy. Chvilu si este polebedime vo vyssej
hladine, ktora je rychlejsia a potom dolu k ostatnym manevrovat na druhy deklarovany ciel.
Po vyklesani dosiahneme otocku do spravneho smeru takmer v pravom uhle. Opat to vyzera
velmi nadejne, ale ked je koze dobre, ide tancovat na lad. Spolu s Palom sme prepocitali
nase priblizenie na ciel este na jedno vystupanie, ktore nepocitalo s razantne sa
ochladzujucim vzduchom a neustale sa meniacim smerom vetra v tej neskorej hodine, uz
takmer 9.20 vecer, takze po poslednom nastupani sme sa uz zachranovali v tej spravnej
letovej hladine len prizemnym lietanim pomedzi stromy a elektricke vedenia, co nam riadne
komplikovala uz znizena viditelnost. Chvilu sa zdalo, ze budeme mimo bodovaneho limitu 100
m od kriza lebo vsade bol les a deklarovany ciel bol na malej cistine uprostred neho.
Odrazu sa pred nami objavila hrana lesa a pozornejsim pohladom sme zistili, ze je to
vlastne hranica skorovacej oblasti. Rychlo hodit marker a hor sa zhanat pristavacku. Mame
na to este 6 minut, oklamat sa to neda lebo nasa kandlicka, ako sme si pre seba nazvali
loger, vsetko pravdivo zaznamenava. Lahko sa povie, tazko vykona. Pred nami sa o to iste
pokusa dalsich patdesiat balonov a uplne obsadia prvu luku za lesom, ktory ostal za nami.
Chvilu pokusam stastie nizkym prelietanim ponad uz pristavajuce balony, ale pri vysokom
napati to vzdavam a poslusne to dam znova do stupania. Ostavaju mi tri minuty, dalsie pole
je moje, ale to si mysli dalsia dvadsiatka pilotov balonov, ktore sa nezmestili na prvu
pristavacku. Vyklesam, vtisneme sa medzi ostatnych, ale opat nie je miesto aj pre nas a
vietor silnie. Preficim tesne ponad kopulu posledneho stastlivca, ktory pristava na nami
vyhliadnutej luke a pustam to do zavetria za prve stromoradie, ktore mam v smere svojho
letu. Palo si este vo vetrom prevalenom kosi vydychne. Stihli sme to, oznamuje mi s ocami
prilepenymi na hodinky. Sme tu presne o pol desiatej. Rychlo pobalime balon, kratko
pochvalime krajinu pred nasimi francuzskymi fanusikmi, ktori sa k nam nahrnuli a bezime
kontrolovat markre. Palo v aute lisiacky bali loger do bundy a uklada ho na stred auta.
Tak vraj nebude mat kontakt na druzice a teda nebude snimat jazdu nasho auta. Jeden nikdy
nevie, co by z toho mohlo vzist.
Nocou sa blizime k miestam, kde sme hadzali markre a u meracov zistujem ci nas
maju. Prvy je v pohode, vzdialenost 60 m, ale dnes berieme aj to ako dobre. Druhy
tvrdsi oriesok. V tme, ktora nastala, stretavame dalsie auta s balonmi bludit pomedzi
vinice a kukuricne polia. Ironiou bolo, ze sme nevedeli najst miesto prveho deklarovaneho
kriza. Podarilo sa nam to nakoniec len intuiciou a zapnutim navigacneho pristroja. V tme
sa stracajuce sede postavicky pobiehajuce s meracim pasmom okolo kriza nam oznamili, ze
nas marker bol v bodovacom limite. Nasa radost je nevyslovna. Okamzite na voziku otvarame
flasku francuzskeho vina, co sme dostali od nasich francuzskych priatelov. Pocastujeme aj
menej stastnych kolegov, ktori s baterkami hladaju svoje markre po kukuricnom poli.
Celkove sme deklarovane ciele dosiahli 15 krat z 18 moznosti, co nam vynieslo 9
miesto v poradi pilotiek Svetoveho pohara zien. Ziskali sme 6.miesto v celkovom poradi v
sutazi Gordon Bennet Memorial, ktora sa vyhodnocuje osobitne. Najvacsiu radost sme vsetci
mali z toho, ze napriek nasim obmedzenym moznostiam reprezentovat Slovensko, len s
podporou Zeleziarni Podbrezova a ZP Sportu, a.s., sme boli rovnocennymi partnermi ostatnym
reprezentantom, za co im patri nasa hlboka vdaka. Tim ZP Sportu reprezentoval v zlozeni
Anna Nociarova, Ing. Pavol Karafa, Ferdinand Nizner a Ing. Igor Hrebicek.Anna Nociarova
Foto: Ferdinand Nizner |
 So staronovymi kamaratmi sme sa v Brezne zvitali 11. jula
a cez Madarsko sme smerovali do Slovinska. Nasou prvou zastavkou bolo mestecko Bled
na upati Julskych Alp, odkial sme pokracovali do sedla Vrsic 1611 m.n.m, ktore bolo nasim
vychodiskovym bodom pre nasledujuce dva dni.
Rano 13. jula boli sice konciare vrchov v hmle, no aj napriek tomu sme
vyrazili na jeden z najkrajsich vrchov Julskych Alp Jalovec 2645 m, ktory pripomina
Matterhorn. Po trojhodinovom kopirovani udolia sme prisli pod stenu Jalovca. Pri prvych
krokoch po uzkom chodnicku pridrziavajuci sa skoby, alebo lana (nazyvanych feraty) nam
srdcia bili ako zvony, nie vsak od namahy ale z respektu pred obrovskymi stenami
nadhernych hor. Pri kazdom dalsom kroku sa neistota stracala a o chvilku si
niektori “ kamzici” i pospevovali. Pocas vystupu v stene nas obklopovala
hmla, poriadne ani nevieme, kam stupame. Postupne sa vsak hmla pred nami dvihala
a odkryla nadherny pohlad na vrchol Jalovca. Cestou na vrchol sme sa kochali nadherou
kveteny. Z vrcholu Jalovca sme obdivovali krasu okolitych vrchov, tajomne zahalenych
v bielych oblakoch i vysokanske stity Talianskych Alp. Zostupili sme do sedla,
odkial sme pokracovali na chatu pod Spickou a dalej na chatu Ticarjev dom
v sedle Vrsica. Odmenou za vystup bol pohlad na kamzika, ktory nam krizoval chodnik
a pokracoval sutoviskom k strmej stene, z ktorej sme prave zliezli.
Na druhy den sme sa rozdelili do troch skupin. Prva si prezrela rieku Socu,
druha Malu Mojstrovku 2332 m.n.m., dominantny vrchol priamo nad sedlom Vrsic,
a tretia v ktorej sme aj my, absolvovala turu na Prisojnik (Prisank) 2547 m.n.m.
Je to najvyssi vrchol masivu, ktory sa strmo vypina na konci udolia Velika Pisnica.
Zaujimavy je velkym skalnym oknom nazyvanym Predne okno a tiez Ajdovskou deklicou
(tvar zeny) v stene Prisojnika. Cesta na Jalovec oproti vystupu na Prisojnik bola
prechadzkou. Uzke feraty v stenach striedali kolmo nabite skoby uzkou strbinou
v skale. Su dokonca miesta, kde sme sa museli plazit sikmou stenou
a v duchu sme dakovali za male ruksaky. Z Okna po uzkom hrebeni sme
vystupili az na vrchol Prisojnika, ktory bol zahaleny v bielych oblakoch. Po
hodinovej prestavke sme sa vydali na spiatocnu cestu hrebenom k Oknu a dalej sme
miernym chodnikom obisli Okno. Este pred prichodom k nemu sa oblaky rozplynuli a nam
sa naskytol uzasny pohlad nielen na hreben Mojstrovky ale i na Triglav –
najvyssi vrch Julskych Alp a horstvo okolo neho. 15. jula sme sa v skorych
rannych hodinach presunuli do Triglavskeho Narodneho Parku s cielom vystupit na
najvyssi vrchol Julskych Alp – Triglav 2864 m. Zraz sme mali o tri dni pri
Bohinjskom jazere. Nasim vychodiskom pre turu bol Aliazevov dom 1015 m. V nadhernom
slnecnom dni sa uz od Aliazevovho domu vynimala strma severna stenu Triglavu, ktora
uzatvara dolinu Vrata, je vysoka 2000 m a patri medzi najmohutnejsie
v celych Alpach. Vystupili sme po jej okraji az na Prag, kde sme sa odklonili od
chodnika na Triglav a pokracovali na Dom V.Stanica 2332 m.n.m. Podvecer sme si este
vybehli na nedaleky Begunjski vrch 2461 m.n.m. Nasledujuci sme odchadzali na Triglavsky
dom a odtial cez Maly Triglav po zaistenej ceste na vrchol Triglavu. Z vrcholu
sme uvideli horstvo na pravej strane, Skrlaticu 2738 m.n.m., druhy najvyssi a jeden
z najnarocnejsich vrchov Julskych Alp, Stenar i Bogunsky vrch. Bolo nam trocha luto,
ze lavu stranu zahalovala biela hmla. Pri odchode sme si vsimli, ze z hmly zacali
vystupovat dva mohutne vrchy Jalovec a Mangart. Cim nizsie sme zostupovali, tym bola
obloha cistejsia. Postupne sa nam ukazal nielen Jalovec a Mangart, ale
i Mojstrovka, Prisojnik a susediaci Razor.
Zostupovali sme smerom na Trzassku kocu na Dolici, zdolali sme este vrchol Kanjavca
2569 m. Podvecer sme dorazili k Zelenomu jazeru - piatemu zo siedmich Triglavskych
jazier a pokracovali az na Kocu pri Triglavskych jazerach, ktora je pri Dvojnom
jazere. Az nasledujuce rano sme pokracovali v prudkom zostupe na Kocu pri Savici a do
kempu Zlatorog pri Bohinjskom jazere, kde nas cakal autobus.
Posledny den bol oddychovy. Niektori clenovia ho vyuzili na slnenie a kupanie
sa v jazere, ostatni vyrazili na prechadzku okolo jazera spojenu s prehliadkou
kanona a alpskej dedinky Stara Fuzina. Vecer 18. jula sme nastupili na cestu domov.
Julske Alpy sa s nami lucili nadhernym zapadom slnka.
Ing. Marcela Kanova
Dalsie body do
Svetoveho pohara |
SEAT OKOLO SLOVENSKA
 |
Vyvrcholenim cyklistickej sezony boli medzinarodne
preteky okolo Slovenska, ktore sa uskutocnili 27. - 31. augusta. O zhodnotenie sme
poziadali trenera Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s., Frantiska Sitoru: |
- 47. rocnik medzinarodnych pretekov SEAT okolo
Slovenska 2003 bol v tomto roku zaradeny do Svetoveho pohara kategorie 2/3, urcenej
len pre profesionalne timy. Zo Slovenska v nom startovali dve druzstva - podbrezovski
cyklisti v dresoch slovenskeho reprezentacneho druzstva A a B druzstvo bolo
zlozene z pretekarov Dukly Trencin. Vyse 800 kilometrovu dlzku pretekov tvorilo 5
etap s centrami v Ziline, Banskej Stiavnici a vo Vysokych Tatrach. Startovalo 16
druzstiev, z toho 14 profesionalnych a dve narodne - slovenske, spolu 96 pretekarov.
Nechybali ani zname profesionalne timy z Polska a Talianska, ktore startovali aj
na vyznamnych podujatiach GIRO Italia a Tour de France.
*Ako sa na trati darilo nasim pretekarom?
- V nasom time boli - Martin Riska, Martin Cerepan,
Radovan Husar, Roman Bronis, Robert Glajza a Ondrej Slobodnik. Az na zaverecnu casovku,
sme v kazdej etape mali v prvej desiatke najuspesnejsich cyklistov svojho zastupcu.
Uz v tretej etape fialove tricko najuspesnejsieho pretekara natrvalo ziskal Martin
Riska. V prvej desiatke celkovej kvalifikacie jediny cyklista, ktory sa vkliesnil
medzi polskych profesionalov bol Roman Bronis (9. miesto), co znamenalo zisk 30 bodov do
Svetoveho pohara. V druzstvach sme skoncili na velmi cennom 4. mieste a za sebou
sme nechali nielen druhodivizne, ale aj tretodivizne profesionalne timy.
Z jednotlivcov v celkovej klasifikacii skoncili v elitnej tridsiatke dalsi
nasi pretekari: 20. Radovan Husar, 23. Robert Glajza, 27. Martin Riska, 30. Ondrej
Slobodnik, 33. Martin Cerepan, co svedci o ich velmi dobrej pripravenosti.
Preteky dokoncilo 71 pretekarov, z ktorych Slovaci ziskali celkom 67 bodov do
Svetoveho pohara.
*Body pre ucast na OH pribudaju. Aka je sucasna
situacia?
- Po vitazstvach v poslednom obdobi, pripajame dalsi
uspech, ktory by nam mal zarucit ucast na OH 2004, ved na olympiade ma startovat 30
najlepsich timov sveta. Pred dvoma mesiacmi sme boli este na 37. mieste. A to bol
dovod ucasti slovenskeho reprezentacneho timu poistit sa startom v Iglli na
Majstrovstvach sveta 2003 B - kategorie, kde miestenky do Ateny vybojovali Radovan Husar
piatym a Martin Riska desiatym miestom. Posledne uspesne umiestnenia nas vsak
zaradili na 32. miesto, co uz je podstatne blizsie k vytycenej tridsiatke a to
co bolo prednedavnom neskutocne, nadobuda konkretnejsie obrysy.
V. Kukolova
Z cyklistickeho
zapisnika
V dnoch 6. a 7. septembra sa zucastnili clenovia
Cyklistickeho klubu ZP Sport dalsieho kola Slovenskeho pohara v cestnej cyklistike
v Spisskej Novej Vsi. V konkurencii 120 cyklistov z celeho Slovenska
absolvovali casovku do vrchu na Grajnar (1023 m.n.m.), ktora merala pre kategorie muzov,
juniorov a kadetov 11,2 km a pre dorast a propag 4,6 km. Vysledky:
v kategorii muzov 1. M. Cerepan, 2. R. Bronis, 4. M. Keliar, 5. R. Glovniak, 8. L.
Sidlo a 13. L. Glovniak. V kategorii juniorov bol 8. L. Hricak a 14. P.
Ciz, z kadetov skoncil 8. M. Mlynar, 11. M. Canecky, 13. P. Siman a 28. F.
Pacera, z dorastencov bol 15. J. Butora a 16. L. Ziakova, v kategorii
propag bol 5. A. Trnka.
...
Kriterium v Spisskej Novej Vsi sa uskutocnilo 7.
septembra na 1600 metrovom okruhu. Vysledky: v kategorii propag (4,8 km) bol 8. A.
Trnka, z dorastencov (14,5 km) bol 9. J. Butora a 12. L. Ziakova, z kadetov
(24 km) bol 2. M. Mlynar, 3. P. Siman, 8. M. Canecky a 15. F. Pacera, z juniorov
(29 km) skoncil L. Hricak 8., 11. P. Ciz a z muzov (34 km) zvitazil R. Glovniak,
2. bol R. Bronis, 3. L. Sidlo, 4. M. Keliar, 7. M. Riska, 9. M. Cerepan a 11. L.
Glovniak.
...
V ramci juniorskej slovenskej reprezentacie
v cestnej cyklistike sa clen nasho cyklistickeho klubu M. Prachar zucastnil
medzinarodnych cyklistickych pretekov v Taliansku – GIRO DELLA LUNICIANA 2003.
Z dvesto cyklistov z desiatich statov v celkovom poradi skoncil M. Prachar
na 60. mieste. Narocne preteky dokoncilo len 68 cyklistov. Slovenske reprezentacne
druzstvo z 28 zucastnenych druzstiev obsadilo 9. miesto.
...
6. septembra v 7. kole Slovenskeho pohara Merida cup
v horskom cyklomaratone a polmaratone v hlavnej kategorii z 21
ucastnikov skoncili: 5. M. Leitner a 10. M. Mikustiak. V polmaratone
v konkurencii 105 ucastnikov bol 71. Ivan Zemko.
* futbal*futbal*futbal
Slovensky
pohar
Prvy zapas Slovenskeho pohara odohralo A - druzstvo 2.
septembra na domacej pode s 1. FC Kosice 2:1. Goly: prvy najrychlejsi gol domacich sa
zrodil v 22. sekunde po uvodnom utoku z kopacky Mikulasa Pelegrina. Bol to
zaroven aj jediny gol prveho polcasu. V tretej minute druheho polcasu vyrovnal z
11-ky Marek Sapara a v 72. minute vitazny gol vsietil Michal Pancik st. Druhe kolo
Slovenskeho pohara odohra nase A-cko 30. septembra v Prievidzi.
-vk-
 |
V ostatnom 2. ligovom zapase na domacej pode so Senicou
(0:0) sa nasmu A-cku nevelmi darilo (na snimke I. Kardhordovej v akcii J. Gajdosik).
Viac stastia mali nielen v Senci, odkial si priniesli tri body (2:3), co ich vynieslo
opat do cela tabulky, ale aj v boji o postup do 2. kola Slovenskeho pohara, ked
v 1. kole zdolali Kosice 2:1. |
Na
prvykrat v semifinale
 V dnoch 29. augusta az 1. septembra sa uskutocnil na tenisovych
dvorcoch TC Viktoria Bratislava turnaj starsich ziakov D - kategorie, na ktorom sa
zucastnil aj clen Tenisoveho oddielu ZP SPORT, a.s., Julius Bella.
Pri svojom premierovom starte na podujati tohto druhu si spomedzi sedemnastich
ucastnikov vybojoval pekne tretie miesto. Svojho premozitela, ktory celkovo zvitazil,
nasiel az v semifinale turnaja.
P. Klein ml.Foto: Iveta Kardhordova |
